Európski kresťania pre Izrael

Reportáž z konferencie European Coalition for Israel v Bruseli

Počas môjho štúdia v Bruseli sa mi naskytla možnosť zúčastniť sa 9. výročnej politickej konferencie European Coalition for Israel (Európskej koalície pre Izrael – ECI) a rada by som sa s vami podelila o túto jedinečnú skúsenosť.

Na začiatok by som predstavila ECI. Je to medzinárodná kresťanská pro-izraelská organizácia, ktorá vznikla 2. marca 2004. Za svoju hlavnú úlohu považuje informovať europoslancov a ostatných politických lídrov v Bruseli i ďalších hlavných mestách o dianí a konflikte na Blízkom východe. Cieľom je šíriť pravdivé fakty a ukázať, že aj v Európe sú ľudia, ktorým záleží na osude Izraela.

Konferencia trvala tri dni. Hlavné stretnutie sa konalo vo štvrtok 15. novembra v jednej z rokovacích sál Európskeho parlamentu. Zastúpené boli hlavne krajiny západnej Európy: Fínsko, Nemecko, Veľká Británia, Nórsko, Belgicko, Holandsko, Švajčiarsko, Francúzsko…, z východnej Európy viem o Bulharsku a Slovensku (ktoré som reprezentovala ja). Svojich zástupcov mali aj neeurópske krajiny ako Izrael, Kanada, Singapur, Kongo, Japonsko a Nový Zéland.

Načasovanie konferencie bolo veľmi zaujímavé. V stredu zahájil Izrael akciu Oblačný stĺp a vo štvrtok o 13.30 hod. otvoril konferenciu Tomas Sandell (jeden z hlavných zakladateľov ECI) minútou ticha za smrť troch izraelských a jedného palestínskeho civilistu. Prvé slová Davida Walzera (stály reprezentant Izraela pri EÚ) boli: „Práve teraz milión izraelských civilistov sedí v protibombových krytoch.“ Silné. Jedným z hlavných bodov konferencie bola ochrana a bezpečie izraelských ľudí. Kým my sme počúvali stanoviská jednotlivých rečníkov, oni bezprostredne čelili útokom. K aktuálnej situácii David Walzer dodal, že žiadna suverénna krajina by neakceptovala hrozbu, ktorej čelí Izrael zo strany Hamasu. V dobe začatia operácie mal Hamas rakety, ktorými bol schopný zasiahnuť Tel Aviv. Hlavným zámerom Izraela je zničiť teroristické objekty a nezatiahnuť do konfliktu ďalšie strany. Problém je, že teroristi sa skrývajú za školami, nemocnicami a civilnými stavbami. Izrael sa snaží vyhnúť civilným obetiam na palestínskej strane, no Hamas svojím prístupom predstavuje pre vlastné civilné obyvateľstvo väčšiu hrozbu ako samotný Izrael.

Prvé slová Davida Walzera boli: Práve teraz milión izraelských civilistov sedí v protibombových krytoch.

Walzer sa taktiež vyjadril k žiadosti o uznanie Palestínskeho štátu v OSN. Podotkol, že Palestína nerešpektuje zmluvu1, ktorú má s Izraelom, a nie je ochotná rokovať. Taktiež nemá vyriešené mnohé otázky ako napr.: Aké budú nové hranice? Čo má vlastne spoločné Západný breh Jordánu a Gaza? Je budúci palestínsky prezident zodpovedný za útoky z Gazy? Ako môže byť prezidentom, keď nevie, čo sa deje v Gaze? … Počas konferencie sme cez skype počúvali výpoveď znovuzrodenej 23-ročnej palestínskej študentky práva, ktorá rozprávala, ako v Palestíne nie sú rešpektované ľudské práva a ľudia trpia. Na otázku, čo má ECI urobiť, aby ľuďom v Palestíne pomohla, odpovedala: „Zistite, kam idú peniaze (od EÚ, USA). Ľudia trpia, naša vláda nám ubližuje.“ Situáciu nám objasnil Calev Myers (mesiánsky žid, vedúci predstaviteľ Jeruzalemského právneho inštitútu). Európska únia je za posledné roky najväčším finančným podporovateľom Palestínskej samosprávy. V priemere poskytuje Palestíne stovky miliónov eur ročne. Otázkou je, či tieto príspevky plnia ciele, na ktoré sú poskytované. Jeruzalemský právny inštitút robil nedávno výskum, na základe ktorého si dovoľuje tvrdiť, že medzinárodná pomoc pre Palestínsku samosprávu je v priemere na jedného obyvateľa 25-krát vyššia ako rozsah pomoci, ktorá bola poskytnutá Európe počas Marshallovho plánu po druhej svetovej vojne. Ak to zjednodušíme, znamená to, že s prostriedkami, ktoré boli poskytnuté Palestínskej samospráve za posledných osemnásť rokov, by sme mohli znovu vybudovať európsku ekonomiku 25-krát. Štatistiky berú do úvahy infláciu.

Ako je potom možné, že mnohí Palestínčania žijú stále na hranici chudoby, a nie sú bližšie k vytvoreniu udržateľnej ekonomiky a stabilnej vlády než pred osemnástimi rokmi? Dôvodom je nedostatok efektívnych monitorovacích mechanizmov a kontroly toho, kam peniaze idú. Tieto peniaze nie sú použité na modernizáciu palestínskeho priemyslu a preberanie podnikateľských postupov používaných v západných krajinách. Obrovské sumy skončili na osobných bankových účtoch palestínskych vodcov, sú používané na nákup zbraní, sú z nich vyplácané platy neefektívnych bezpečnostných síl a nakoniec boli priamo investované do vzdelávacieho programu, ktorý vychováva budúce generácie Palestínčanov k nenávisti, rasizmu a antisemitizmu. To, že bilióny eur európskej rozvojovej pomoci za posledné dve desaťročia neboli použité na ukončenie palestínskej chudoby alebo na vytvorenie udržateľnej ekonomiky, je veľká hanba. No fakt, že také obrovské množstvo peňazí išlo na podporu režimu, ktorý neberie do úvahy ľudské práva a nezáleží mu na ľudských životoch, je katastrofa. Hoci Izrael má mnoho chýb a potrebuje reformy, nie sú to izraelskí vojaci, izraelská vláda ani usadlíci na Západnom brehu Jordánu, ktorí nerešpektujú základné ľudské práva palestínskeho obyvateľstva, ale je to ich vlastná vláda. Iba niekoľko mesiacov dozadu bolo v Palestínskej samospráve zatknutých šesť ľudí, pretože jedli na verejnosti počas ramadánu. Calev zdôraznil, že ak je niekto, kto by mal požadovať reformu a dodržiavanie ľudských práv v Palestínskej samospráve, sme to my, Európania, lebo my financujeme ich vládnuci systém.

K otázke existencie samostatného palestínskeho štátu sa vyjadril Hannu Takkula (fínsky europoslanec, znovuzrodený kresťan). Veľmi dôrazne spochybnil, že by riešenie dvoch štátov mohlo zlepšiť situá­ciu na Blízkom východe a priniesť mier. Argumentoval svojou skúsenosťou pri jednej z diplomatických návštev Jásira Arafata. Na stene Arafatovej kancelárie visela mapa, kde celé územie dnešného Izraela patrilo Palestíne. Takkula sa opýtal, prečo majú mapu, kde nie je zakreslený štát Izrael. Arafatova odpoveď znela, že toto je ich sen. Palestínsky veľvyslanec Maen Areikat sa vyjadril, že v novom Palestínskom štáte nebudú žiť Židia2. V Izraeli žije 1,3 milióna moslimov, ktorí sú obyvateľmi Izraela, a Izrael je jedinou krajinou na Blízkom východe, ktorá rešpektuje náboženskú slobodu a ľudské práva, no podľa vyjadrení palestínskej strany môžeme vidieť, že o slobode a demokracii v novom štáte nemôžeme ani zďaleka hovoriť.

Veľmi dôležité vyjadrenie predniesol aj Andrew Tucker (bruselský riaditeľ ECI). Zdôraznil skutočnosť, že byť za Izrael neznamená byť proti palestínskym ľuďom. V skutočnosti byť pro-izraelský znamená chrániť práva obyčajných palestínskych ľudí. Izrael ako jediná fungujúca demo­kracia na Blízkom východe dokáže zaručiť bezpečný život aj palestínskemu obyvateľstvu. Rešpektuje ľudské práva, slobodu vierovyznania. Sú to teroristické skupiny a vlády arabských krajín, ktoré ubližujú a ohrozujú svoje vlastné obyvateľstvo.

Na konferencii dostali slovo aj ďalší významní rečníci ako Katharina von Schnurbein, Hugues Mingarelli, Roland Freudenstein, Raya Kalenova. Najsilnejšie bolo svedectvo Wernera Odera, syna príslušníka SS. Rozprával, ako sa obrátil, prosil o odpustenie za hriechy svojich rodičov a Boh naplnil jeho srdce láskou k Izraelu, pretože jeho Spasiteľ – Ježiš bol Žid.

Stretnutie v parlamente uzavreli Hannu Takkula a Tomas Sandell s presvedčením, že EÚ je únia hodnôt, a veria, že bude presadzovať tieto hodnoty aj naďalej.

Konferencia pokračovala i druhý deň. Doobeda bolo stretnutie už nie v parlamente, ale v zasadacej sále Thon Hotela. Začali sme modlitbou, potom Tomas Sandell s Calevom Myersom zhodnotili stretnutie v parlamente a zdôraznili jeho dôležitosť. V parlamente boli prítomní aj neznovuzrodení ľudia z európskych inštitúcií, ktorí boli prekvapení vysokou účasťou na konferencii. Prítomní bol dokonca aj Hugues Mingarelli – poradca Catherine Ashtonovej pre Blízky východ. Počas konferencie mu bola priamo adresovaná otázka, že koľko rakiet musí byť vystrelených z Gazy na izraelských civilistov, kým Ashtonová vyjadrí svoj postoj a odsúdi túto agresiu. Odpoveď sa dostavila rýchlo. V piatok bolo zverejnené stanovisko Catherine Ashtonovej, v ktorom zodpovednosť za útoky pripisuje Hamasu3. Videli sme, že naše modlitby boli vypočuté a slová, ktoré zazneli vo štvrtok, mali moc.

Väčšina europoslancov a euroúradníkov zdieľa názor, že za nepokoje na Blízkom východe môže Izrael a on je zdrojom chaosu. Aj preto je funkcia ECI veľmi dôležitá. Verejne vyjadruje názor, že podporuje Izrael, a prináša správy, ktoré média nie vždy sprostredkujú. Zverejňuje výsledky výskumov a ukazuje predstaviteľom EÚ, ako sa treba správne postaviť k situácii na Blízkom východe. Veľa politikov krúti hlavou a pýta sa, o čo vlastne ECI ide. No majú možnosť zamyslieť sa a zhodnotiť fakty, ktoré ECI predkladá. Calev Myers povedal, že po stretnutí mu jeho židovská známa povedala, že nevie, čím to je, ale počas konferencie cítila lepšiu atmosféru ako v ich synagóge. A mala pravdu, lebo prítomnosť Ducha Svätého zabezpečí vždy tú najlepšiu atmosféru.

Doobeda sa nám prihovorili delegáti z neeurópskych krajín – Nového Zélandu, Singapuru, Konga a Kanady. Opísali vzťahy ich krajín k Izraelu. Povedali skutočnosti, o ktorých som dovtedy ani len netušila. Napríklad, že odkedy Kongo prerušilo vzťahy s Izraelom a zatvorilo izraelské veľvyslanectvo, v krajine sa radikálne zhoršila situácia. V priebehu siedmich rokov mali tri občianske vojny a krajina sa úplne zdevastovala. Najpozitívnejšia správa bola z Kanady, ktorú Izrael definuje ako svojho najlepšieho priateľa. Kanada bola vždy orientovaná pro-izraelsky a v posledných rokoch svoju vzájomnú spoluprácu ešte viac upevnili. Zaujímavý fakt je, že na to, ako veľmi je kanadská ekonomika prepojená s ekonomikou Spojených štátov, v krajine nie je žiadny náznak krízy. Žiadna banka nezbankrotovala, zamestnanosť sa pohybuje v normále. Na záver Európania požehnali neeurópske národy a neeurópania zasa vyslovili požehnanie na Európu. Počas modlitieb sme mohli veľmi silno cítiť Božiu prítomnosť.

Funkcia ECI je veľmi dôležitá. Verejne vyjadruje názor, že podporuje Izrael, a prináša správy, ktoré média nie vždy sprostredkujú.

Piatok večer a celú sobotu pokračoval seminár zameraný na tréning a praktickú prácu pre Izrael. K slovu sa dostalo viacero rečníkov, no hlavnými boli opäť Izraelčan Calev Myers a Kanaďanka Faytene Grasseschi. Podelili sa s nami o svoje osobné príbehy, ako si ich Boh povolal do služby pre Izrael a Faytene aj pre Kanadu. Veľmi sa ma dotklo to, čo rozprávala. Mala dobrú prácu s perspektívnou budúcnosťou, no cítila, že Boh ju volá do služby pre Neho. Odišla z práce a začala robiť to, čo vnímala od Pána. Dnes je hlavnou predstaviteľkou hnutia The Cry Movement, ktoré sa stretáva s politikmi z Kanady a predkladá im názory mladej generácie, ktorá zastáva tradičné kresťanské hodnoty a priateľský vzťah k Izraelu. Niekoľkokrát sa im úspešne podarilo cez politikov, s ktorými sa stret­li, presadiť pro-kresťanskú a pro-izraelskú legislatívu. Zdôraznila, že my sme hlasom nášho národa a máme zodpovednosť za to, aby sme prezentovali Boží názor a Boží zámer s národmi. Boh môže zmeniť celé národy a priniesť mier a spasenie ľuďom v národoch cez ich vodcov, ktorých srdcia budú premenené Božou láskou. Podotkla, že je zodpovednosťou kresťanov, či ich krajina je pro-izraelsky orientovaná.

Väčšina ľudí, ktorí sa zúčastnili konferencie, nepodporujú Izrael len modlitebne, ale taktiež sa angažujú v rôznych neziskových organizáciách, ktoré šíria pravdu o Izraeli, holokauste a sú významným hlasom vo svojich národoch. Veľkým úspechom ECI je, že tí najvplyvnejší ľudia v medzinárodnej politike vedia o ich aktivitách. Momentálne najväčšiu prioritu má zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré bude hlasovať o palestínskom štáte. ECI bude účastná na tomto zasadnutí. Ester, Daniel aj Mojžiš boli v priamom kontakte s vladármi svojej doby a zachránili svoj národ. Myslím si, že taká istá výzva čaká aj nás.

Na záver by som rada spomenula osobné postrehy, ktoré som zažila počas štúdia tu v Bruseli. Vo štvrtok doobeda, keď som odchádzala zo školy na konferenciu, som v školskej reštaurácii stretla skupinu študentov, ktorí rozdávali letáky a propagovali právo Palestínskej samosprávy na vlastný štát. Bola som v šoku. Hovorila som si: Tak ja idem na konferenciu, ktorá podporuje Izrael, a tu v škole stretnem ľudí, ktorí propagujú niečo, čo je v úplnom rozpore s tým, o čom som presvedčená. Po začatí izraelskej obrannej operácie Oblačný stĺp som na facebooku publikovala vyjadrenie izraelského premiéra Benjamína Netanyahua. Negatívne sa mi k tomu vyjadril jeden egyptský študent, ale najväčším prekvapením pre mňa bolo, že negatívne ohlasy som počula aj od niektorých kresťanov. To utvrdilo moje presvedčenie, že my ako kresťania potrebujeme zaujať jasné stanovisko k Izraelu a k jeho právu na ochranu svojich ľudí. Som v kontakte s ľuďmi rôznych národností a jeden zo študentov, s ktorými sa stretávam, je Iránec, ktorý má mimochodom pozitívny vzťah k Izraelu. Bola som šokovaná, keď mi rozprával, ako ľudia v Iráne žijú, čo všetko majú od vlády zakázané, ako ich vláda môže zatknúť a uväzniť za každú maličkosť, za vyjadrenie svojho názoru, za pitie alkoholu na verejnosti… Verím, že Boh má riešenie a spasenie aj pre týchto ľudí a Izrael môže byť jedno z týchto riešení.

Tri dni strávené s ľuďmi, ktorí sa tak silno angažujú za Izrael, boli pre mňa veľkou inšpiráciou. Som vďačná Bohu, že naša cirkev tiež veľmi intenzívne podporuje Izrael. Myslím si, že je to jedna z najkľúčovejších otázok a výziev dnešnej doby.

Zdroj:

[1] www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Peace/treatytoc.html
[2] usatoday30.usatoday.com/news/world/story/2011-09-13/palestinian-israeli-jews-future-state-israel-PLO/50394882/1
[3] www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/133530.pdf