Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)
Posledný októbrový týždeň navštívili rôzne naše zbory a misijné skupiny v Čechách aj na Slovensku zahraniční rečníci hispánskeho pôvodu. Túto evanjelizačnú kampaň sme usporiadali v spolupráci s naším dlhoročným priateľom pastorom Carlosom Jiménezom, ktorý v posledných rokoch už viackrát organizoval podobnú kampaň v Českej republike.
Pod záštitou Carlos Jiménez Ministries navštívilo naše zbory celkom päť pastorov. Štyria slúžili v zboroch Kresťanských spoločenstiev a jeden v Slove života. Počas piatich dní navštívili takmer všetky naše zbory v Čechách aj na Slovensku. V 20 rôznych mestách prebehlo celkom 24 zhromaždení, počas ktorých sa rozhodlo pre nasledovanie Krista vyše 150 ľudí. Kampaň prebehla v nasledujúcich mestách: Žilina, Ostrava, Trenčín, Prievidza, Martin, Bratislava, Poprad, Humenné, Spišská Belá, Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Bardejov, Košice, Komárno, Banská Bystrica, Praha, Plzeň, Hradec Králové a Ústí nad Labem. České a slovenské zbory boli povzbudené kázaním bratov, ktorí k nám priniesli čerstvý latinskoamerický letničný oheň. Prinášame vám správu z cesty Juana Carlosa Jiméneza po českých zboroch a rozhovor s Rodolfom Beuttenmüllerom, ktorý navštívil slovenské a jeden český zbor.
Jméno Jiménez není v České republice nijak neznámé. V křesťanských kruzích je naopak všeobecně znám příběh Carlose Jiméneze, který byl vydán v knižní podobě i v češtině pod názvem „Compańero Julian“ v roce 1999. Právě jemu položil Bůh již před mnoha lety naši zemi v samém středu Evropy na srdce. V minulém roce Carlos Jiménez přijal pozvání do našich sborů na Slovensku a poté si na jedno mimořádné shromáždění „odskočil“ také do Prahy. I nyní se měl kampaně osobně zúčastnit, nicméně tentokráte mu to jeho zdravotní stav neumožnil. Byl však v každodenním kontaktu se svým synem Juanem Carlosem a i na dálku byla vnímat jeho podpora a veliký zájem o dění v „našich“ zemích.
Ve dnech 27. – 30. 10. 2011 se tak Juan Carlos věnoval po čtyři dny službě v našich sborech a skupinách v České republice. Evangelizační shromáždění s ním byla nejprve v Plzni, poté Hradci Králové a v neděli v Ústí nad Labem. Vrcholem celé kampaně bylo regionální shromáždění sborů a skupin v Praze na Novotného lávce v samém středu Prahy poblíž Karlova mostu. Evangelizace byla na všech místech vyjma Prahy pojata jako „léčení“, proto Juanovým cílem bylo vzbudit v lidech na základě Božího slova víru, aby při modlitbě přijali své uzdravení.
První návštěva Juana Carlose patřila západočeské metropoli Plzni. Zde strávil pastor Jiménez nejvíce času a jeho dvoudenní návštěva vyvrcholila povzbuzujícím shromážděním ve čtvrtek večer. Své vyučování prokládal mnoha svědectvími o uzdravení ze života. Na závěr se Juan Carlos modlil osobně za všechny nemocné, kteří přišli dopředu na výzvu. Jedna paní mohla okamžitě po modlitbě ohýbat koleno a „zmizela“ bolest. Po týdnu jsme se dozvěděli, že další paní byla během modlitby vysvobozena z cigaretové závislosti a od evangelizace nevykouřila už žádnou cigaretu. Byla i jiná svědectví o uzdravení, další lidé pak obnovili svůj vztah s Bohem. Dodnes dostáváme zprávy od lidí, jak se jich Bůh na tomto shromáždění dotkl a jak byli povzbuzeni ve své víře nebo uzdraveni.
Další zastávkou na cestě po českých sborech byl v pátek večer Hradec Králové. Shromáždění se naplnilo lidmi očekávajícími, že Bůh bude skrze svého služebníka mocně jednat. Juan velmi temperamentním, pravým jihoamerickým způsobem kázal o moci v Kristově krvi. Na svých osobních zkušenostech povzbuzoval všechny k důvěře v Boží odpuštění pro každého, kdo se obrátí ke Kristu. Bůh dává člověku vždy šanci a vyslýchá jeho modlitby. Když člověk vytrvá ve víře, tak jistě naplní svá zaslíbení. Všichni přítomní odcházeli povzbuzeni a naplněni Boží milostí.
Hlavní poselství sobotní dopolední „regionální“ bohoslužby v Praze bylo vrcholem pobytu Juana Carlose v Čechách. Hlavním tématem kázání bylo vyučování „Jak zasáhnout město!“ na základě míst ze Skutků apoštolů 18. a 19. kapitoly. Juan Carlos vícekrát zdůrazňoval skutečnost, že Praha je klíčem k celé České republice. Faktem je to, že historie Prahy je historií okultní, od svého založení přes „rudolfínskou dobu“ až po dnešek. Pastor Jiménez mluvil prorocká slova o tom, jak bude tato služba probíhat, růst a sílit a že k tomu je zapotřebí takových vedoucích, kteří jsou schopni změnit své město. Takových, kteří mají moc zasahovat a ovlivňovat město. Carlos postavil 4 základní principy, podmínky, jak je možné, aby město bylo změněno: pomazání, vyučování, služba a evakuace ďábla. Města musí být změněna skrze pomazání a moc Ducha Svatého.
Poslední zastávkou před odjezdem do Bratislavy bylo Ústí nad Labem. Zde povzbuzoval v neděli dopoledne Juan církev i přítomné nevěřící příběhem z Bible o uzdravení malomocného, kterého se Ježíš dotkl, i když tím z pohledu většiny lidí velice riskoval. Kdo neriskuje, tak také nic nedostane a ničeho nedosáhne. Bůh má touhu, aby si mohl žít jeden šťastný život. Veškeré naplnění, a to i vnitřních potřeb, může člověku dát jedině Bůh. Bůh pro nás chce vždy to nejlepší, a to se týká našeho zdraví i celého života. S tímto poselstvím s modlitbami za všechny přítomné se s námi pastor Juan Carlos Jiménez rozloučil. Mnozí přijali uzdravení úplné či částečné. Všichni byli povzbuzeni k dalšímu následování a životu s Bohem.
Nezbývá než říci Adiós otra vez el próximo año, Juan.
Jedným z hostí októbrovej evanjelizačnej kampane bol Rodolfo Beuttenmüller, ktorý je známym brazílskym evanjelistom. Využili sme jeho prítomnosti na Slovensku a počas cesty na jedno zo zhromaždení sme ho požiadali o krátky rozhovor pre náš časopis.
Pochádzam z kresťanskej rodiny. Moji rodičia a starí rodičia boli pastori, teda som vyrastal s evanjeliom. Už keď som bol malý, odovzdal som Bohu svoj život, dostal som povolanie a odvtedy som slúžil Pánovi. Vďaka Bohu, strávil som v cirkvi celých mojich 60 rokov. Je to pre mňa veľké požehnanie, Pán ma pomazal Svätým Duchom, dal mi povolanie pre kázanie evanjelia po svete a počas štyridsiatich rokov mojej aktívnej služby si ma použil na získanie tisícok a tisícok duší. Kázal som v 99 štátoch, mali sme konferencie, kde boli traja ľudia, aj konferencie, kde bolo stotisíc ľudí. Je to vzrušujúce.
V Brazílii je veľké požehnanie a prebudenie. Tisíce cirkví sa obnovujú a denne vznikajú desiatky nových zborov po celom štáte. Brazília má skoro deväť miliónov štvorcových kilometrov, má dvesto miliónov obyvateľov, z čoho päťdesiat miliónov, čiže dvadsaťpäť percent sú znovuzrodení kresťania, väčšinou letniční. Sú tam veľké cirkvi, ľudia sa stretávajú v budovách pre päť, desať až dvadsaťtisíc ľudí a počas bohoslužieb sa tieto budovy vždy naplnia. Niektoré cirkvi majú bohoslužby každý deň, niektoré aj dve alebo tri za deň.
Boh robí veľké veci v Brazílii. Keď sa usporiada evanjelizačná kampaň na voľnom priestranstve, všetky miesta sú nakoniec príliš malé. Keď hľadáme miesto pre 100 000 ľudí, príde 160 000. Ľudia majú smäd po Bohu, chcú zažiť Boží dotyk a zázraky. Brazílčania sú veselí, skáču, kričia, tancujú, hľadajú spoločenstvo s Bohom, ako sa len dá. Brazília je nádherný štát, v okolí Amazonky je úžasná panenská príroda, máme skoro desaťtisíc kilometrov pláže. Je to tropický, veselý a energický štát.
Teraz Brazília prechádza dobrými časmi, časmi Božej priazne a po dlhom čase sa dostala z finančných ťažkostí. Počas mnohých rokov tu bola veľká chudoba a nízka životná úroveň, ale cirkev sa veľa modlila, pastori kázali a prorokovali požehnanie pre krajinu. Aj ja som počas štyridsaťročnej služby prorokoval pre každú jednu časť Brazílie finančné oslobodenie, otvorenie dverí, prosperitu a bohatstvo. A teraz sa to deje, je tu prosperita, bohatstvo, požehnanie, šťastie a finančný pokoj. Ja hovorím, že je to Božia odpoveď na modlitby, proroctvá a prehlasovania duchovného víťazstva nad brazílskou zemou.
Navštívil som a poznám už takmer celú Európu. Špeciálne ma zaujali tieto postkomunistické štáty, lebo počas mnohých rokov im bolo odopierané evanjelium. Ľudia postrádali Božiu pravdu, zázraky, Boží dotyk, zasľúbenia a veľa trpeli. Toto sa však zmenilo posledných dvadsať rokov, kedy Boh začal používať ľudí, pastorov z týchto krajín pre službu v ich vlastných štátoch. Všimol som si, že v Čechách aj na Slovensku cirkvi nečakajú na zahraničných evanjelistov, ale domáci pastori pracujú vlastnými rukami a silami a tí zahraniční ich len prídu povzbudiť. Toto je dobré, lebo robia všetko preto, aby zmenili svoj vlastný štát. Povzbudzujem vás, aby ste v tom pokračovali. Vy ste nádejou pre svoj štát, vy prijímate obnovenie od Boha a posúvate ho ďalej ľuďom vo svojom štáte. Ste kanálmi požehnania pre tento štát a Boh si vás veľmi špeciálnym spôsobom používa.
Moja špeciálna správa, ktorú hovorím ľuďom po celom svete je, aby boli verní Bohu. Boh bol a je verný nám a jedna z vecí, ktoré prinášajú radosť, pevnosť a istotu, je vernosť Bohu. Cirkev nerastie len evanjelizovaním. Toto je samozrejme dobré, je to súčasť života cirkvi. Keď cirkev káže evanjelium, má život, keď nekáže, je chorá, má problémy s duchovným zdravím. Ale jednou z vecí, vďaka ktorým rastie cirkev, je vernosť. Keď si verný, ovplyvníš a povzbudíš ľudí, aby aj oni boli verní, oni ovplyvnia ďalších a takto sa to násobí. Cirkev rastie, keď sa veriaci naučia byť verní Bohu. Podporovať cirkev, pastora, finančne prispievať, oslavovať Boha, mať vízie, modliť sa za nových ľudí, za cirkev. Takýto človek sa bude mať dobre, bude prosperovať, bude mať radosť, uvidí zázraky a takáto cirkev bude silná a zdravá. Vernosť je kľúč číslo jeden pre cirkev. Biblia hovorí, že ak budeme verní, aj Boh zostane verný nám.
Biblia hovorí, že rodičia majú svoje deti naučiť ceste, ktorou neskôr pôjdu. Biblia tiež hovorí, že deti sú požehnaním od Boha. Život je Božie slávne tajomstvo. Je to požehnanie. Boh ale chce, aby deti boli okrem požehnania aj odmenou, náhradou pre rodičov. Keď sa dieťa, ktoré je požehnaním, naučí niečo pozitívne od rodičov, stane sa z neho pozitívna osoba s Božími hodnotami, s ľudskými hodnotami, s dobrou výchovou, dobrými biblickými princípmi. Takže, keď deti počúvajú a vidia dobré hodnoty, keď sú v nich vedené a disciplinované, aj vyrastú s týmito hodnotami. Pravdepodobne sa tieto hodnoty v nich budú prejavovať, keď vyrastú, a v tomto my rodičia nachádzame potešenie a odmenu.
Deti môžeme pripodobniť k luku a šípu. Šíp nestrieľate hocikam, ale najskôr si určíte, kam chcete, aby doletel, zameriate, a potom vystrelíte. Ak aj netrafíte presne do stredu terča, trafíte aspoň blízko. Znamená to, že musíte niekam nasmerovať svoje deti. Rodičia by nemali čakať, čo si povie dieťa, či chce ísť do cirkvi, alebo nie. Kam ide otec s mamou, tam nech ide aj dieťa. Je veľmi dôležité, aby deti chodili do zboru. Aby to pre nich nebol trest za zlé správanie, ale aby to bolo potešenie, radosť. Treba naučiť deti, že cirkev je dobré, príjemné, zdravé miesto, kde je požehnanie a radosť. Moje deti sa každý deň pýtajú: Ideme dnes do cirkvi? Tešia sa tam, lebo som ich naučil, že chodiť na bohoslužby je potešenie, je to čas, na ktorý čakáme celý týždeň, niečo dobré a príjemné. Keď toto naučíme svoje deti, bude iná naša rodina, naša cirkev, náš svet.
Ďakujem, nech Boh požehná všetkých. Chcem poďakovať Bohu za povolanie, ktoré mi dal. Táto služba by však nebola možná bez finančnej pomoci pastorov, priateľov a služobníkov, ktorí podporujú našu službu. Chcel by som vyzdvihnúť medzi všetkými troch, ktorí nám veľmi pomáhajú. Pastor Silas Malafaia s pastorom Marcosom Gregoriom z Brazílie a pastor David Rivera z Miami. Títo Boží muži nám pravidelne posielajú peniaze a umožňujú nám slúžiť Bohu po celom svete. Boh veľmi žehná tie cirkvi a tých ľudí, ktorí podporujú evanjelizácie. Lebo jediný spôsob, ako svet spozná Boha, je kázaním evanjelia. Ďakujem.
| Izrael 2011 | | | Logos 6 / 2011 | | | Rastislav Bravčok | | | Zo života cirkvi |
| Up To Faith Dance 2011 | | | Logos 5 / 2011 | | | Lucia Bačkorová | | | Zo života cirkvi |
| Všetci spolu za Jeruzalem | | | Logos 11 / 2011 | | | Roman Farkaš | | | Zo sveta |
| Spravodliví medzi národmi | | | Logos 2 / 2011 | | | Rastislav Bravčok | | | Reportáž |
| Decembrová konferencia | | | Logos 12 / 2011 | | | Alena Filipková | | | Zo života cirkvi |
