Islamský štát

Islamský štát je radikálna islamistická teroristická organizácia, ktorá vznikla na území Iraku po tom, ako tam v marci 2003 USA a ich spojenci vojensky porazili vládu Saddáma Husajna. Do 29. júna 2014 sa IS nazýval Islamský štát v Iraku a Levante – ISIL, prípadne Islamský štát v Iraku a Sýrii – ISIS. IS je známy ortodoxnou interpretáciou islamského práva Šaríja. Takisto aj brutalitou voči miestnemu obyvateľstvu, ktoré vyznáva iné náboženstvo ako sunitský islam. IS vznikol z teroristickej skupiny ISIL v Iraku, ktorá sa už v roku 2004 netajila tým, že v Iraku vyhlási Chalifát – čisto islamský štát, kde by platil jedine zákon Šaríja. V období rokov 2004 – 2011 bol ISIL jednou z viacerých teroristických organizácií v Iraku, ktoré aktívne bojovali proti americkým a koaličným vojskám, pôsobiacim v Iraku v rámci misie „Iraqi Freedom“. V rokoch 2004 – 2006 bol vodcom ISIL známy terorista Abú Musá Zarkáví. Keď v roku 2011 z Iraku odišli poslední americkí a spojeneckí vojaci, ISIL sa premiestnil do susednej Sýrie. Tu sa ISIL zapojil do občianskej vojny proti vláde sýrskeho prezidenta Baššára Asada a dobyl a obsadil východ krajiny. Na konci minulého roku sa ISIL podarilo obsadiť aj západoirackú provinciu Anbár, ktorá susedí so Sýriou. 3. januára 2014 vyhlásil ISIL vlastný štát s centrom v irackej Fallúdži. V júni 2014 dobyl ISIL veľkú časť severného Iraku. 5. júna im padla do rúk Samarra. 9. júna nasledovalo druhé najväčšie iracké mesto Mosul (1 450 000 obyvateľov). Mosul padol do rúk ISIL po tom, čo iracká armáda z neho ušla. Už o dva dni, 11. júna, dobyl ISIL rodisko Saddáma Husajna – Tikrít. Na konci júna už radikáli z ISIL stáli pred hlavným mestom Iraku, Bagdadom.

Na tomto mieste by bolo vhodné krátko sa zmieniť o Iraku a Sýrii. Irak je rozdelený na 19 provincií. Na východe susedí s Iránom, na juhu s Kuvajtom, na západe so Saudskou Arábiou, Jordánskom a Sýriou a na severe s Tureckom. Podľa odhadov MMF z roku 2011 v Iraku žije približne 33 miliónov obyvateľov. Z toho asi 80% sú Arabi a 20% sú Kurdi. Väčšina Iračanov sú moslimovia. Približne 60% sú šiítski moslimovia a asi 35% sú sunitskí moslimovia. Ku kresťanstvu sa v Iraku hlásia približne 3% obyvateľstva. Patria sem Chaldejská katolícka cirkev, Sýrska pravoslávna cirkev a Asýrska východná cirkev. Pred vojnou v Iraku (r. 2003) ich tam žilo asi 800 tisíc. Po páde režimu Saddáma Husajna prepuklo v Iraku nábožensko-sektárske násilie medzi znepriatelenými skupinami šiítskych a sunitských moslimov, ktorého cieľom však často boli aj kresťania. Dodnes sa ich počet v Iraku znížil o viac ako polovicu, pričom väčšina utiekla do susednej Sýrie. Poslednou z významnejších náboženských skupín v Iraku sú Jezídovia. Väčšinou ide o príslušníkov Kurdskej menšiny, ktorých náboženstvo kombinuje prvky viacerých náboženstiev, hlavne však islamu a kresťanstva. Na severe Iraku sa rozprestiera kurdská autonómna oblasť – Iracký Kurdistan. Zahŕňa 4 provincie Dahúk, Halabdža, Irbíl a Sulejmáníja. Rozloha kurdskej autonómnej oblasti je 36 000 km2 a bývajú tam asi 4 milióny obyvateľov – Kurdov. Majú svoj vlastný jazyk, svoju vlajku aj ozbrojené sily – tzv. pešmergovia. Takisto majú svoj vlastný 111-členný parlament a prezidenta – v súčasnosti je ním Masúd Barzání. Iracké ozbrojené sily – armáda, letectvo a námorníctvo disponujú približne 280 000 vojakmi. Iracká polícia má zhruba 400 000 príslušníkov.

Sýria má rozlohu približne 185 000 km2. Počet obyvateľov asi 22 a pol milióna. Na východe hraničí s Irakom, na juhu s Izraelom a Jordánskom, na západe s Libanonom a na severe s Tureckom. Väčšinové obyvateľstvo Sýrie sú Arabi – 90%. Približne 9% obyvateľstva tvoria Kurdi. Prevažná väčšina obyvateľstva Sýrie vyznáva sunitský islam – 74%. Šiítskych moslimov je v Sýrii asi 12% – tzv. Aláviti, ku ktorým patrí aj prezident Baššár Asad. Približne 10% obyvateľstva Sýrie sa hlási ku kresťanstvu: maroniti, pravoslávni, katolíci, protestanti. Vláda Baššára Asada zabezpečila veľkú mieru slobody náboženského vyznania v porovnaní so susednými štátmi, resp. vládami krajín, kde sú pri moci moslimovia. V sýrskej armáde slúži približne 200 000 vojakov a v letectve a protivzdušnej obrane približne 90 000 vojakov. Od začiatku občianskej vojny v Sýrii dodnes sa odhaduje počet obetí bojov medzi sýrskou armádou a povstalcami proti režimu prezidenta Baššára Asada, medzi ktorými aktívne pôsobí aj ISIL/IS na viac ako 130 000. Počet obyvateľov Sýrie, ktorí museli opustiť svoje domovy kvôli bojom, sa odhaduje na približne 2,5 milióna. Vládu prezidenta Baššára Asada podporuje hlavne Rusko, ale aj Irán. A nemalú podporu dostáva aj od libanonského radikálneho hnutia/teroristickej organizácie Hizballáh. Dobré vzťahy má prezident Asad aj s vládnucimi kruhmi v Iraku - ako Asad, tak aj bývalý iracký premiér Nurí Malikí sú šiítski moslimovia. Opozíciu, ktorú tvoria jednak Slobodná Sýrska Armáda, jednak ISIL/IS, či an-Nusrá – ktorá je odnožou Al-Kájdy, v Sýrii podporujú: Turecko a Saudská Arábia, Katar, Spojené arabské emiráty a dodávkami zbraní, munície a výcvikom USA.

Späť k IS - Islamskému štátu. Od jeho založenia ho viedol Abú Musá Zarkáví, ktorého sa podarilo v roku 2006 Američanom zlikvidovať. Samozrejme, na jeho miesto ihneď nastúpil nový „vodca“ Abú Ajjúb Masrí. Toho sa podarilo Američanom zlikvidovať v roku 2010. Odvtedy až doteraz má IS za „vodcu“ Abú Bakr al-Bagdádího. Súčasný „vodca“ IS sa narodil v rodine sunitských moslimov, pričom jeho otec bol kazateľ. Za štúdiami Koránu odišiel na Islamskú Univerzitu v Bagdade, kde ukončil štúdiá s magisterským titulom, neskôr aj s titulom PhD. Podľa amerických tajných služieb bol al-Bagdádí v roku 2005 uväznený za mučenie a verejné popravy irackých civilistov. V roku 2009 bola väznica nariadením irackej vlády zrušená a al-Bagdádí sa dostal na slobodu. Práve vo väzení sa zradikalizoval ešte viac pri kontaktoch so spoluväzňami – príslušníkmi irackej odnože Al-Káidy. Abú Bakr al-Bagdádímu sa podarilo pretransformovať IS z lokálnej (irackej) na bezmála regionálnu teroristickú organizáciu, ktorá aktívne vedie vojenské operácie proti vládam Iraku a Sýrie. Ale IS „nezaháľa“ a vyvíja podvratnú činnosť (zatiaľ v skrytej forme) aj v Jordánsku či Saudskej Arábii. No a symbolickú podporu (vo forme vyjadrení na internete) dostáva IS aj od radikálov/teroristov z Boko Haram v Nigérii, z Jemenu, Somálska, Eritrey, Egypta či Lýbie. Okrem toho sa do radov IS v nie malom počte hlásia aj občania USA, Veľkej Británie, Francúzska či Austrálie. Samozrejme, v ich prípade ide o moslimských obyvateľov týchto krajín. Aktívne pôsobia v radoch IS aj približne 2 tisícky čečenských bojovníkov. Podľa odhadov amerických tajných služieb na území Sýrie bojuje proti vláde Baššára Asada približne 50 000 príslušníkov IS a v Iraku proti tamojšej vláde ďalších asi 31 000. „Ťaženie“ IS v Iraku a Sýrii a ich úspechy majú viacero príčin.

IRAK

Po roku 2003, kedy bol zosadený Saddám Husajn (sunita), bol do čela Iraku menovaný Nurí al-Malikí (šiít), donedávna niekoľkonásobný premiér Iraku. Tak, ako Saddám Husajn preferoval sunitov, tak po jeho zvrhnutí, odsúdení a obesení irackým súdom v roku 2006 premiér al-Malikí zasa preferoval šiítov. Či už vo vládnych alebo bezpečnostných postoch. Suniti tak za posledných 10 rokov mohli v irackej armáde zastávať len podradnejšie pozície. Tohto si bol/je „vodca“ IS Abú Bakr al-Bagdádí (sunita) veľmi dobre vedomý. Množstvo príslušníkov irackej armády dezertovalo aj s vý­zbrojou práve k IS.

SÝRIA

Tu zase IS ťaží z toho, že väčšinové – sunitské obyvateľstvo sa vzbúrilo proti režimu šiítskeho prezidenta Baššára Asada. Na druhej strane mnoho príslušníkov sýrskej pravidelnej – oficiálnej armády sú práve suniti. A nezanedbateľné sily bojujúce proti IS v Sýrii sú miestni Kurdi – takisto suniti. No a aby toho nebolo málo a nebolo to príliš jednoduché/prehľadné, tak v Sýrii spolu s IS bojuje aj an-Nusrá (suniti), čo je sýrska odnož Al-Káidy (suniti) proti vláde prezidenta Asada (šiít) a aj proti sýrskym Kurdom (suniti). Len pre poriadok. No a severný sused Sýrie – Turecko, väčšinovo sunitský štát, podporuje práve IS a an-Nusrá (sunitov) v ich boji proti šiítskej vláde v Sýrii. To však Turecku nebráni v podporovaní IS a an-Nusrá v ich boji proti Kurdom v Sýrii (takisto suniti). S Kurdmi má totiž Turecko dlhodobo problém (PKK – Strana kurdských pracujúcich, snažiaca sa aj násilnými metódami o samostatnosť Kurdov od Turecka), a tak Turecko podporuje kohokoľvek, kto proti Kurdom, hoci v inom štáte (Sýrii), bojuje.

No a ako by to mohlo dopadnúť – aké riešenie by sa dalo nájsť? Od augusta v Iraku, resp. od októbra v Sýrii, letectvo armády USA bombarduje pozície IS. Bude to mať želaný efekt – zničenie IS? Generál Andor Šándor – bývalý šéf VOS – Vojenského obranného spravodajstva armády Českej republiky - konštatuje: „Ak by letecké útoky USA boli vedené proti regulárnej armáde, ktorá bojuje v nejakej formácii, je pozične rozmiestnená na nejakých konkrétnych frontoch, tak to má zmysel. Ale pri guerillovom (guerillový boj – zjednodušene: taktika „udri a uteč“) spôsobe boja, kedy sa IS pohybuje v rámci mestských aglomerácií, kde by boli (a zrejme budú) početné obete z radov civilného obyvateľstva, je taktika leteckých úderov veľmi pochybná, čo do účinnosti/schopnosti zlikvidovať IS.“

Opäť by muselo dôjsť k pozemnej invázii a boju proti IS na území Iraku (príp. Sýrie). To však z viacerých príčin vyzerá byť nereálne. Straty US Army v Iraku za obdobie 2003 – 2011 boli 4500 mŕtvych a 32 000 ranených vojakov. V Afganistane padlo 1651 amerických vojakov a zranených bolo približne 6500. Na záver trochu propagandy „á la IS“. Táto teroristická organizácia zverejnila mapu, na ktorej je vyznačené územie, kde by chcela vládnuť. Toto územie je úplne identické s územím, ktoré ovládala po mnoho storočí Osmanská ríša. A jeho severná hranica sa tiahla nie inde, ako na našej južnej hranici s Maďarskom a Rakúskom. Trochu sci-fi, ale asi takto vidia fanatici z IS svoj „štát“ v budúcnosti. Takže, ako sme písali v úvode článku, tento konflikt je od nás Čechov a Slovákov dosť ďaleko. Z nášho uhla pohľadu. IS má však iný „uhol“.

_____________________________________________________________________________________________________________

Kurdské utečenkyne čakajú so sýrskymi utečencami na povolenie na prekročenie hranice v tureckom meste Yumurtalik 24. septembra 2014. Do Turecka na prelome minulého a tohto týždňa ušlo už asi 138.000 utečencov z radov sýrskych Kurdov žijúcich v oblasti mesta Kobané, známeho aj pod arabským názvom Ajn al-Arab. Podľa UNHCR zostávajú otvorené dva priechody v pohraničí medzi Sýriou a Tureckom. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) má pripravený pohotovostný plán pre prípad, že by sa všetkých zhruba 400.000 obyvateľov kurdského mesta Kobané v Sýrii pred postupujúcou extrémistickou organizáciou Islamský štát (IS) vydalo na útek do Turecka.