Izrael - križovatka islamskej vojny

Rok 2007 sa v izraelskej armáde nesie v znamení prehodnocovania stratégie a taktiky. Toto prehodnocovanie je ohraničené pesimistickými úvahami, že o 30 až 50 rokov môže byť Izrael vymazaný z mapy sveta. Likvidácia Izraela by bola pre Arabov signálom, že získali prevahu nad lenivými víťazmi minulých storočí. Bolo by to víťazstvo nad euro - americkým, kresťansko - liberálnym technologicky šikovným, ale pohodlným Západom, závislým od arabskej ropy. Bude sa vedieť Izrael s takouto prognózou do budúcna vysporiadať?

Postlibanonská fáza

Proti Izraelu sa dlhodobo vedie tzv. „opotrebovacia vojna“. Ústretové gestá Izraela - opustenie južného Libanonu a stiahnutie sa izraelskej armády - IDF z oblasti Gazy a niektorých oblastí Západného brehu Jordánu, neznižujú nebezpečenstvo arabských útokov proti Izraelu. Teroristické organizácie budú aj naďalej útočiť z libanonského a palestínskeho územia a možno aj zo sýrskych hraníc v oblasti Golanských výšin. Izraelská armáda sa musí pripravovať na širšiu ofenzívnu taktiku. Na možnosť, že boj s teroristickými organizáciami bude vyžadovať údery na vzdialenosť aj niekoľko sto kilometrov do vnútrozemia tých arabských štátov, ktoré teroristov podporujú. Po stránke politickej sa Izrael snaží nájsť defenzívny spôsob spolužitia. Izrael sa stiahol z pásma Gazy a predtým z libanonského pohraničia. Ani jeden krok mu nepriniesol pokoj, útoky teroristov pokračujú. Izrael musí do budúcna počítať s tým, že nie je schopný politicky zúžitkovať výhody stiahnutí sa z území. Nepriatelia Izraela si vždy nájdu zámienku a využívajú proti nemu fakt, že pri izraelských protiútokoch proti teroristom vždy prichádzajú o život aj nevinní civilisti na arabskej strane. Útok Hizballáhu na Izrael, vlani v lete, mal na arabských uliciach širokú ľudovú podporu. Irán zrazu nebol stredobodom pozornosti kvôli svojmu jadrovému programu. Sýria si zase zabezpečila v Libanone väčší vplyv, ktorý predtým, po svojom stiahnutí sa z Libanonu v roku 2005, stratila. Konfrontácia niektorého z izraelských nepriateľov s Izraelom v budúcnosti bude znamenať v ostatnom arabskom svete otvorenú podporu, prinajhoršom toleranciu. Z dlhodobého hľadiska sú arabské štáty v lepšom východzom postavení ako Izrael. Izrael musí nájsť také strategické postupy voči svojim arabským susedom, aby obmedzili svoju agresivitu. Izrael by sa mal pripraviť na nový úder typu „šesťdňovej vojny“ z roku 1967. Zároveň aj ku opačnej alternatíve - veľkorysej spolupráci, ale na to potrebuje podporu ďalších významných štátov - predovšetkým USA, ale aj EÚ. Toto však bude málo pravdepodobné. Budúcnosť izraelsko-arabských vzťahov možno charakterizovať touto vetou: „Musíme prestať hľadať okamžité riešenia a diskutovať s ohľadom na dlhodobú stratégiu.“ Tieto slová vyslovil Moše Jaalon, bývalý náčelník generálneho štábu izraelskej armády v prejave na konferencii o národnej bezpečnosti dňa 22. januára 2007 v izraelskej Herzlii. Takto „univerzálne“ znie jedna veta vytrhnutá z kontextu generálovho prejavu. Generál Jaalon však pokračoval ďalej. Povedal: „Nie je iná možnosť, ako konflikt s iránskym režimom. Celý svet musí pochopiť, že iránsky problém nie je lokálny a že dodávky technológií a financií do Iránu musia byť okamžite zastavené. Tí, ktorí nebránia týmto dodávkam, približujú okamih konfliktu. Sýria a Irán dotlačili Hizballáh k vojne, ale potrestaní za to neboli.“ Hranice izraelsko-arabského konfliktu sa dnes rozširujú do väčších rozmerov ako v roku 1967, kedy izraelská armáda preventívne zaútočila na svojich arabských susedov.

Budúce bojiská

Libanon

Teroristická organizácia Hizballáh, operujúca proti Izraelu z územia Libanonu, bude v tomto roku lepšie vyzbrojená ako vlani, keď napadla Izrael. Na oveľa vyššiu úroveň stúpne oproti vlaňajšiemu júlu počet protitankových prostriedkov a protilietadlových rakiet. Dopĺňajú sa prostriedky komunikácie a zabezpečuje sa spojenie so sýrsko - iránskou špionážnou sieťou. Hizballáh naštartoval aj politické čistky. Zvyšuje si svoju popularitu u šiítskeho obyvateľstva Libanonu. Za iránske peniaze Hizballáh financuje rekonštrukciu a stavbu nových objektov tých šiítskych obyvateľov Libanonu, ktorí o svoje obydlia prišli pri vlaňajších útokoch izraelskej armády. Je možné, že v priebehu tohto roku sa Hizballáh pokúsi v Libanone o ďalší puč. Cieľom Hizballáhu v Libanone je vyvolať ďalší konflikt načasovaný podľa potrieb Sýrie a Iránu. Libanon zostáva aj naďalej aktívnym bojiskom. Prítomnosť jednotiek OSN je iba epizódou, ktorá dovoľuje šiítskym milíciám Hizballáhu sa v pokoji ešte viac vyzbrojiť pre ďalší konflikt s Izraelom.

Palestína

Snaha o vytvorenie samostatného štátu Palestína je v priamom rozpore s cieľmi teroristických organizácií Fatah a Hamas. Vytvorenie samostatného palestínskeho štátu by znamenalo normalizáciu vzťahov s Izraelom, pretože by postupne logicky muselo dôjsť ku ekonomickej spolupráci. Táto by mala pre palestínske arabské obyvateľstvo zásadnejší význam ako spolupráca s Jordánskom. Do teroristickej siete sponzorovanej Iránom je zapojený Hamas v pásme Gazy a v blízkej budúcnosti aj na Západnom brehu Jordánu. V pásme Gazy sa potrebuje Hamas vyzbrojiť pred začatím vojenskej konfrontácie s Izraelom modernými protitankovými a protilietadlovými strelami. Izraelské spravodajské služby už varovali, že desiatky týchto zbraní už boli do pásma Gazy dodané. V polovici októbra minulého roku sa izraelská armáda vrátila do tzv. Filadelfského koridoru na hranici medzi pásmom Gazy a Egyptom. Predvlaňajšie stiahnutie sa z tohto koridoru bolo kritizované dokonca aj stúpencami vysťahovania sa z izraelských osád v pásme Gazy. Vznikli predpoklady, že sa cez tento koridor budú vo veľkom z Egypta pašovať zbrane. Toto sa potvrdilo. Nie je isté, či pomôže, že Egypt posilnil počet príslušníkov bezpečnostných síl na hraniciach s pásmom Gazy po tom, čo Izrael varoval, že začne bombardovať tunely používané k pašovaniu zbraní z Egypta na Palestínske územia. Otázne je, či egyptskí policajti budú hranicu striktne strážiť. Sympatie k Palestínčanom sú v arabskom svete silné. Je iba otázkou času, kedy sa Hamasu a Fatahu v pásme Gazy podarí získať tak veľký arzenál, aby mohli vyprovokovať rozsiahly konflikt s izraelskou armádou. V Libanone to bola otázka niekoľkých rokov budovania infraštruktúry Hizballáhu. Veľkou pomocou pre Hizballáh bolo zanechanie množstva výzbroje a munície sýrskou armádou, ktorá sa musela z Libanonu stiahnuť v roku 2005. Otázka, či v budúcnosti získa vo vedení Palestínčanov navrch Hamas alebo Fatah, je nepodstatná. Ukázali to nedávne boje medzi prohamasovskou rodinou Deri a profatahovskou rodinou Durmuš v Gaze. Rodina Durmuš velí Armáde islamu - odnoži teroristickej siete Al-Kajdá v Gaze. Pravá ruka palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása , Mohammed Dahlan, najal skupinu Al-Kajdy, aby posilnila Fatah v boji proti Hamasu. Armáda islamu, Palestínska Al-Kajdá, Brigády svätého džihádu a Brigády islamského meča sú jednou a tou istou organizáciou, s ktorou má už nejaký čas izraelská armáda do činenia. Dá sa povedať, že kruh sa uzavrel - nie je z neho východisko: akákoľvek vojenská alebo finančná pomoc poskytnutá palestínskemu prezidentovi M. Abbásovi ide priamo palestínskej odnoži Al-Kajdy v pásme Gazy. Takže, kto je pre Izrael prijateľnejší? Hamas alebo Fatah? Rozdiel medzi nimi je iba v taktike postupu boja proti Izraelu. Oficiálne Národné bezpečnostné sily Palestíny majú asi 40 000 mužov. Ide už o solídnu armádu. Stačí ju v priebehu nejakej medzinárodnej krízy vyzbrojiť ťažkými zbraňami a Izrael má na hraniciach dobre vyzbrojené jednotky s chuťou zaútočiť.

Sýria

Irán a Sýria koordinujú svoj tlak na Izrael, a tým nepriamo aj na USA. Obidva štáty začali v novembri 2005 strategickú špionážnu spoluprácu. Dve iránsko-sýrske odpočúvacie strediská vznikli v severnej Sýrii v oblasti Al-Jazirah a pri Golanských výšinách. Začiatkom tohto roku vznikli ďalšie dve takéto strediská v severnej a severovýchodnej Sýrii, v Bab Al-Hawa a v Albu Kamal. Špionážne informácie získané týmito strediskami poputujú do sýrskej spravodajskej služby a na stôl prezidenta Bašara Assada. Sýria posilňuje svoju hospodársku spoluprácu s Iránom, ale napríklad aj s Venezuelou. Venezuelský prezident Hugo Chavez pochválil Sýriu, ako spoločne s Iránom odoláva tlaku USA. Predstaviteľ sýrskej vládnucej strany BAAS vyhlásil, že Sýria vytvára partizánske/gerilové jednotky v štýle Hizballáhu, aby bojovali s Izraelom v priestore Golanských výšin. Príslušníkmi týchto jednotiek budú palestínski Arabi, nie Sýrčania. To preto, aby sa Sýria mohla oficiálne dištancovať od týchto jednotiek a ich činností. Sýria síce nepodceňuje schopnosti izraelskej armády, ale predpokladá, že Izrael je politicky zviazaný vo svojich ofenzívnych akciách tzv. „ropnou brzdou“ Západu. Priame útoky Izraela na Sýriu alebo na Irán by mohli spôsobiť nervozitu na trhu s ropou, alebo aj krátkodobé embargo na vývoz ropy z arabských štátov do niektorých západných krajín, resp. USA. Izrael musí byť pripravený súbežne reagovať na útoky Hizballáhu z libanonskej hranice, na útoky gerilových prosýrskych jednotiek z oblasti Golanských výšin a zároveň musí byť schopný zlikvidovať dôležité objekty v Sýrii v smere ku libanonskej hranici. Izraelské letectvo - IAF musí byť schopné za veľmi krátky čas ochromiť sýrske veliteľské stanovištia, komunikačné uzly, letiská a elektrárne. Cieľom takýchto útokov nemôže byť nič iné ako ochromenie sýrskych vojenských schopností. Nič menšie v konfrontácii so Sýriou sa nevyplatí. Aj pri útoku v oveľa menšom rozsahu by podľa následných hysterických reakcií išlo o „vyhláseni vojny“ celému arabskému svetu. Podobne ako pri viacerých predchádzajúcich akciách izraelského letectva by išlo o časovo veľmi obmedzený, dokonale naplánovaný úder. Izraelský letecký úder v hĺbke Sýrie by prebiehal iba počas niekoľkých desiatok minút v rámci jednej či dvoch na seba nadväzujúcich vĺn lietadiel. Izraelské letectvo by tiež určite využilo bezpilotné prostriedky na útoky proti bodovým cieľom. USA si uvedomujú, že stíhacie bombardéry sú v rukách izraelských pilotov veľmi efektívnou zbraňou. Neočakávaný izraelský útok na Sýriu by mal veľké následky aj na spojenca Izraela - USA, pokiaľ by s ním nebol vopred konzultovaný. Dohoda Izraela so Sýriou o zastavení jej podpory Hizballáhu pri jeho útokoch z územia Libanonu na Izrael alebo jednorázový izraelský letecký úder na Sýriu, sú dve krajné možnosti „dialógu“ medzi Izraelom a Sýriou. Ktorá z nich je pravdepodobnejšia, ťažko povedať. V tejto súvislosti bude veľa závisieť od ďalších krokov, ktoré bude podnikať Irán. 

Zdroj informácií:

ROČEK, František: Dějiny budoucnosti

www.eurabia.cz