Kresťanská konferencia Bratislava jún 2014

Sála bratislavského zboru sa naplnila po okraj na oboch sobotných zhromaždeniach, vďaka čomu mohol Boží ľud vo väčšej sile než obvykle – na miestnych zhromaždeniach v jednotlivých mestách, chváliť Boha, uctievať Ho a prijať od Neho dary, ktoré vylieva na cirkev ako celok.    

Špeciálnym hosťom konferencie bol bubeník Zboru Viery v Budapešti Pasquale Barile, ktorý, ako sám povedal, prišiel s odhodlaním strhnúť nebo na zem. Sila jeho odhodlania rezonovala každým úderom paličiek hneď od začiatku chvál a zostúpilo silné pomazanie, ktoré uvoľnilo nádherné improvizácie a Boží dotyk. 

Nosnou témou oboch sobotných zhromaždení, na ktorých bol hlavným kazateľom senior pastor Jaroslav Kříž, bola moc Svätého Ducha a pomazanie. Pre znovuzrodeného človeka je jednou z kľúčových vecí práve správne pochopenie moci a pomazania v duchovnom a praktickom živote. 

Ježiš povedal na konci Matúšovho evanjelia: „Je mi daná každá moc na nebi aj na zemi“ (Mt 28,18). Keď učil v synagóge v Kafarnaume, ľudia „žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako zákonníci“ (Mk 1,22). Boh ho pomazal Duchom Svätým a mocou (Sk 10,38) a táto spirituálna moc sa potom prejavila v každej oblasti jeho života – uzdravovanie, financie, naplnené potreby... Duchovná moc je dokonca silnejšia ako moc finančná, čo sa môže na prvý pohľad zdať nepravdepodobné. Ježiš mal počas svojej služby na zemi vždy naplnené potreby. Veriaci vie preto skrze  túto moc a pomazanie prelomiť napríklad aj vo finančnej či zdravotnej oblasti. 

Nosnou témou  bola moc Svätého Ducha a pomazanie.

Boh sa o svoju moc delí a vložil ju do cirkvi skrze Svätého Ducha. „A vy, to pomazanie, ktoré ste dostali od neho, zostáva vo vás, a nepotrebujete, aby vás niekto učil, ale ako vás učí to isté pomazanie o všetkom, a je pravdivé a nie je lžou, a ako vás naučilo, tak zostanete v ňom“ (1. Ján 2,27). Pomazanie nás teda vyučuje: spolu s ním príde na človeka sila, múdrosť alebo rôzne schopnosti a inšpirácia, ako konkrétny problém vyriešiť – viď príklad Gedeona, Samsona, Mojžiša a mnohých ďalších...   

Cieľom je pomazanie od Boha uchopiť a rásť v ňom. Aby človek získal pomazanie, je potrebné konfrontovať sily, ktoré jeho pôsobeniu v živote bránia. V skratke: v mene Ježiš poraziť hriech, zlomiť moc familiárnych kliatob, poraziť starú prirodzenosť, zlomiť ťarchy na svojom živote a odraziť čarovanie. 

Rásť v pomazaní je možné, keď človek pomazaniu porozumie a dobre sa v ňom dokáže orientovať. Táto schopnosť prichádza okrem iného so zjavením: „...žeby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, ráčil vám dať ducha múdrosti a zjavenia pravým poznaním jeho...“ (Ef 1,17). Tak ako zjavenie nie je bez pomazania, pomazanie a láska idú tiež ruka v ruke: „Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom“ (Fil 4,5). Netreba zabúdať na chudobných, chorých či hladných v našom okolí alebo v zahraničí. Na uvoľnenie pomazania je tiež potrebná viera a smelosť,  keď sa modlíme za druhých a vkladáme na nich ruky. 

Spomedzi ďalších kazateľov sa veriacim prihovorili aj Milan Dupan, pastor zboru v Nitre a v Trnave a pastor hosťujúceho zboru Adrián Šesták. Milan Dupan poukázal na dôležitosť hľadať „rému“ v každej oblasti života (teda Božie slovo, ktoré je oživené Duchom Svätým a hovorí priamo „o“ alebo „do“ konkrétnej situácie v živote kresťana). Keď Peter chodil po mori, chodil po réme, po Slove, ktoré mu dal Ježiš, až kým sa nezačal pozerať na okolnosti a nezačal pochybovať. Pochybnosti treba v sebe ničiť, pokým sa réma v našom živote úplne nenaplní. Je to cieľavedomá činnosť. 

Na večernom zhromaždení sa jednotlivé kázne dotýkali hlavne témy prebudenia na Slovensku a v Čechách, pričom bol dôraz položený na úlohu a vplyv jednotlivca. Pastor Šesták na živote Abraháma poukázal na to, že my sami musíme zmeniť videnie o sebe, aby sme vedeli naplniť Božiu vôľu a povolanie v našom živote. Boh Abramovi zmenil meno na Abrahám a Sáraji na Sarah. Do oboch mien vložil písmeno H, ktoré už pri vyslovení núti človeka vydať hlas akoby z hĺbky, zo samotnej podstaty, ktorá je v človeku. Odtiaľ, zvnútra človeka má prúdiť zmena, ktorá sa časom ukáže aj navonok. Na to je potrebné videnie viery, ktoré je založené na Božom slove.  

Boh Abraháma videl ako otca mnohých národov, no on seba a svoju ženu, ktorá mu podľa zasľúbenia mala dať syna, videl kvôli ich pokročilému veku ako suchý strom. Toto zasľúbenie sa naplnilo v jeho živote po tridsiatich rokoch, keď pochopil, že musí, aj na základe Božieho slova a svojho mena, seba vidieť tak, ako o tom hovorí Slovo. Keď obaja uverili, že nie sú suchým stromom, z ktorého sa už rokmi vytratil život, tento život sa do ich tiel vrátil v oveľa väčšej sile, ako v nich bol, keď boli mladí. A Sarah otehotnela.

Zmena, aj čo sa týka rastu cirkvi, vie prísť, keď sami uveríme tomu, čo o nás samých v tejto súvislosti hovorí Boh. Vieme meniť históriu, ale najskôr potrebujeme prekročiť vlastný tieň. Okolnosti sa nezmenia, pokým sa nezmeníme my sami. Nie sme suchým stromom, ale stromom plným života. Gedeon sám o sebe povedal, že je „najmenší z najmenšieho pokolenia Izraela“. Boh ho však vyzval,  aby išiel v tejto svojej sile. „Hľaď, poslal som ťa...Ja budem istotne s tebou“ (Sudcov 6,14 a 16). To isté hovorí dnes aj nám. 

Záznamy zo zhromaždení si môžete pozrieť na www.milost.tv.