Krv Baránkova

V tomto článku sa budeme zaoberať dôležitosťou a významom témy krvi Kristovej, ktorá patrí medzi základné fundamenty evanjelia. Počas rôznych prebudení v blízkej aj vzdialenej histórii Boží muži vždy vyzdvihovali túto tému, pretože má zásadný význam pre spasenie, záchranu ľudskej duše.

Máme apríl, a to väčšinou býva Veľká noc, aj keď v tomto roku vyšla na koniec marca. Veľká noc pochádza zo starozákonného príbehu východu Židov z egyptského otroctva. Tieto udalosti prebehli pred takmer 3500 rokmi, ale odkaz Veľkej noci má veľký význam aj pre moderného človeka, avšak nie iba v rituálnej či kultúrnej rovine.

V skratke o Veľkej noci

Kmeň Izraelcov na čele s Jákobom odišiel v čase veľkého sucha do Egypta, kde sa jeho syn Jozef stal ministerským predsedom. Tam žili takmer štyristo rokov v mieri s miestnym obyvateľstvom až po okamih, keď prebral moc nad Egyptom kráľ, ktorý „nepoznal Jozefa“. Historici tvrdia, že išlo o púštne kmene Hyksósov. Vtedy nastala zmena politiky voči Židom žijúcim pri delte Nílu. V obave, že ich Hebreji zradia, začali vytvárať systém, ktorý ich úplne zotročil. Keď perzekúcie dosiahli neúnosný stav v podobe vrážd hebrejských novorodencov, Boh dal povstať Mojžišovi. Prebehlo deväť rán a faraón napriek tomu neprepustil Izraelcov. Pri desiatej rane dostali Izraelci nariadenie hodu baránka, v hebrejčine nazvanom Pascha, čo je preskočenie. Išlo o to, aby zárubne potreli krvou baránka, čím si zabezpečili ochranu pred zničením prvorodených. A naozaj sa tak aj stalo. Všetci, ktorí boli tomu poslušní, prežili a na druhý deň ráno nastal vysnívaný exodus do Kanánu.

Baránok Boží

Evanjeliá začínajú udalosťou, ako bol Ján Krstiteľ pri Jordáne, kde krstil a keď videl prichádzajúceho Jošuu ben Jozefa, svojho príbuzného, povedal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Boh zjavil Jánovi, že na koho uvidí zostupovať holubicu, tak ten je Mesiáš. V súvislosti s našou témou musíme preskočiť tri a pol roka a dostať sa k momentu ukrižovania, kedy bola vyliata Baránkova krv.

Naplnenie zákona

Boží Syn na kríži stelesnil celé ľudstvo a zástupne zaň zomrel. On sám povedal, že prišiel naplniť zákon. Obeť na kríži bola vrcholom systému prinášania obetí za hriech. „Jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.“ (Heb 10,14) Ďalej Pavol vo svojom liste Hebrejom vysvetľuje, že zákon ustanovil veľkňazov na prinášanie obetí za ľud, aj za seba. Avšak Syn bol bezhriešny, svätý a ako Veľkňaz na spôsob Melchisedecha priniesol jednu dostatočnú obeť. Jej dostatočnosť bola potvrdená Jeho vzkriesením.

Systém obetí

Z humanistického hľadiska je takmer neprijateľný spôsob obetí v Starom zákone. Avšak humanizmus nedokáže zadefinovať vážnosť hriechu, lebo pre neho je už pojem hriech problém. Z duchovného hľadiska je ale hriech taká vážna a zlá vec, že takmer neexistuje možnosť jeho ospravedlnenia. Tretia kniha Mojžišova osvetľuje problematiku hriechu v tom, že bez vyliatia krvi nie je možné odpustenie, lebo krv je najvzácnejšia matéria, je v nej život. Preto aj Peter vo svojom prvom liste vysvetľuje, že nebolo vykúpenie vykonané zlatom, striebrom, ale drahocennou krvou Kristovou (1. Pet 1,19). Nič nedokáže vyvážiť hriech, iba krv Kristova.

Vykupujúci príbuzný

Podľa Mojžišovho zákona existovala možnosť vykúpenia pre tých, ktorí sa dostali do otroctva tým, že ich mohol pokrvný príbuzný vykúpiť. Preto sa Syn musel stať človekom, aby mohol v ľudskom tele vykúpiť ľudstvo. Gréčtina používa na vykúpenie slovo exagorazo. Ide o stav úplného vykúpenia. To znamená, že ak sa niekto obrátil k Bohu skrze Syna, uveril, že zomrel a vstal z mŕtvych, prijíma aj to, že je vykúpený, čo znamená, že už nepatrí svetu ani sebe, ale Bohu. Často kresťania na základe svojich pocitov nedokážu tomuto uveriť. Pozrime sa na to v nasledujúcom podobenstve.

Brusiči diamantov

Existuje niekoľko spôsobov brúsenia diamantov. Jeden z nich si opíšeme. Ak kupec je aj brusič, tak si buď na burze alebo niekde inde kúpi kamene, diamanty. Po hrubom umytí a očistení ich vloží do krabice na 12 alebo 24 kameňov. Potom ich začne brúsiť. Neobrúsi jeden kompletne, ale postupne ich berie a vkladá späť, keď obrúsi jednu, maximálne dve plochy. Napriek tomu, že kamene ešte nie sú dokonale hotové, sú vlastníctvom brusiča. Tak isto je to aj s nami. Napriek tomu, že ešte nie sme dokonalí, sme vykúpení, patríme Pánovi, len je žiaduce, aby sme boli otvorení pre ďalšie skvalitňovanie.

Krv očisťuje

Keď apoštol Ján mal videnie neba, kde bol nespočítateľný zástup, zostal v úžase a na otázku staršieho: „Kto sú títo?“ nevedel odpovedať. Jeden z dvadsiatich štyroch presbyterov mu vysvetlil: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia, oprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi.“ (Zj Jána 7,14 SEB). Ján ešte skôr, než mal toto zjavenie, napísal vo svojom liste, že ak niekto zhreší, má svoj hriech vyznať a krv Kristova ho očistí. Takže jediný spôsob očistenia duše, srdca zo stavu hriechu, je pokánie. Iba vtedy sa prejaví sila Kristovej krvi a nastane stav očistenia. Tento stav udržujeme chodením vo svetle – Slove. „Poďme, vyjasnime si to! — hovorí Hospodin. Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna. Ak budete ochotne poslúchať, budete jesť dobré dary zeme.“ (Iz 1,18-19 SEB)

Blízko Boha

„No vy, čo ste boli niekedy ďalekí, stali ste sa teraz v Ježišovi Kristovi blízkymi skrze Kristovu krv.“ (Ef 2,13 SEB) Po obrátení sa nestávame iba vzdialenými príbuznými, ale krv Kristova nám otvára dvere do Božej blízkosti, kde bežný človek nemá prístup. „Bratia, keď teda máme smelú dôveru vojsť skrze Ježišovu krv do svätyne, po novej a živej ceste, ktorú nám otvoril cez oponu, čiže cez svoje telo.“ (Heb 10,19-20 SEB) Obdobné čítame aj pri Poslednej večeri, kedy Ježiš vysvetľuje, aby všetci pili z kalicha a tým zostávali v Ňom, v Jeho živote.

Aktivovať cez vyznanie

Na záver si ešte povedzme praktický rozmer, ako aktivovať krv Baránka v živote. Toto zjavenie priniesol Derek Prince. Vysvetľoval, že ako Izraelci na Veľkú noc mali potrieť zárubne, tak isto aj kresťania dnes majú cez vyznanie svojich úst vyvyšovať  krv Kristovu nad svojimi životmi, domami a pod. Má sa to stať praxou v modlitbách. „Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva a nemilovali svoj život tak, aby sa zľakli smrti.“ (Zj Jána 12,11 SEB)