Len vylej svoje srdce

Ako máme vyliať svoje srdce pred Pánom?
Je to naozaj také jednoduché, ako vyliať vodu z pohára?
Budeme teraz hovoriť o srdci.

Nasledujúci príbeh z Biblie hovorí o Anne – Samuelovej matke. „A bol nejaký muž z Ramataim-cofíma, z vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan. Ten mal dve ženy; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala deti. Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať Hospodinovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi Hospodinovi. A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Peninne, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely. Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež Hospodin bol zavrel jej život. A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože Hospodin bol zavrel jej život. Tak robieval Elkána každého roku, kedykoľvek išla hore do domu Hospodinovho, a tamtá ju vždy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala. A Elkána, jej muž, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov? A Anna vstala, keď boli jedli v Síle a keď boli pili. A Éli, kňaz, sedel na stolici pri podvojach chrámu Hospodinovho. A ona bola rozžialenej duše a modlila sa Hospodinovi a plakala veľmi. A sľúbila sľub a riekla: Hospodine Zástupov, ak pohliadnuť pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod mužského pohlavia, dám ho Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni svojho života, a britva nevstúpi na jeho hlavu. A stalo sa, keď sa len dlho modlila pred Hospodinom, že Éli pozoroval na jej ústa. Ale Anna hovorila vo svojom srdci; iba jej rty sa pohybovali, a jej hlasu nebolo počuť. Preto myslel o nej Éli, že je opitá. A Éli jej povedal: Dokedyže budeš opitá? Vytriezvej zo svojho vína! Ale Anna odpovedala a riekla: Nie som ja opitá, môj pane; som žena utrápeného ducha a vína ani nijakého opojného nápoja som nepila, len vylievam svoju dušu pred Hospodinom. Nepovažuj svojej dievky za dcéru beliála, lebo z mnohého svojho úpenia a z veľkého svojho zármutku som hovorila až doteraz. Na to odpovedal Éli a riekol: Idi v pokoji, a Boh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho. A riekla: Nech nájde tvoja dievka milosť v tvojich očiach. A žena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná. Potom vstali skoro ráno a poklonili sa pred Hospodinom a navrátiac sa prišli do svojho domu do Rámy. A Elkána poznal Annu, svoju ženu, a Hospodin sa rozpomenul na ňu.“(1Sam 1,1-19)

Dozvedáme sa tu o narodení proroka, ktorý sa narodil vďaka tomu, že Anna, jeho matka, sa modlila. Božie slovo nám tu hovorí, že Anna sa dlho modlila, keď išla do domu Hospodinovho a Éli ju napomenul, prečo je opitá. Na to mu Anna odvetila: „...nie som ja opitá, môj pane... len vylievam svoju dušu pred Hospodinom ...“

A práve o slovíčku „len“ chcem teraz hovoriť. Čo znamená: „Len vyliať svoje srdce?“ Vidíme, že modliť sa nie je zložité, nie je to nič také, čo by sme sa nemohli naučiť, hoci už od skorého veku. Keď teda povedala: „...len vylievam svoju dušu…,“ tak to pravdepodobne nie je zložitý proces. Čo teda znamená len? Ako môžem vyliať vodu z pohára? Čo je to len vyliať? Znamená to, že pohár obrátime hore dnom. Pri tejto činnosti mi kŕč nestiahne ruku. Držím pohár a obrátim ho. Len nie je zložitá vec. Pohár sa naplnil takými vecami, ktoré tam nepatria a v príhodnom čase to vylejeme.

Pozrime sa teraz, čo bolo to, čo naplnilo Annino srdce. Trápila ju jej sokyňa, Pennina, a preto často plakávala. Trápila sa vo svojom srdci, čo si všimol aj jej manžel Elkána a spýtal sa jej: „Anna, prečo plačeš? A prečo je smutné tvoje srdce?“ Dozvedáme sa aj to, že mala rozžialenú dušu, v srdci mala smútok, horkosť. Čítame, že veľa plakala a potom dala Hospodinovi sľub. Dlho sa modlila, v srdci prosila a čo povedala Élimu? „Som žena utrápeného ducha (utrápeného srdca).“ Teda nebola opitá, ale mala utrápené srdce. Srdce je v Biblii často symbolizované nádobou (pohárom). Preto Anna hovorí: „...len vylievam svoje srdce...“ Znamená to, že srdce je pripodobnené k nádobe, pretože vyliať vodu môžeme len z nádoby. Predstavme si pohár s čistou vodou a pridajme do nej štipku manganistanu draselného, ktorý dokáže zmeniť čistú farbu vody na neželateľnú. Celý obsah pohára sa sfarbí na fialovo. Navyše sa sfarbí veľmi rýchlo a keby sme vodu premiešali, dalo by sa povedať, že v pohári máme sirupovú vodu. Vidíme, že štipka cudzorodej látky zafarbí všetku vodu. Anne to bolo jasné a považovala za dôležité udržať svoje srdce čisté. Preto už ani nemala viac čo s ním urobiť. Vedela, že táto voda tu už nemá miesta. Jednoducho len vyliala svoje srdce pred Pánom, čiže oslobodila ho od horkosti, smútku, žiaľu, pocitu neriešiteľnosti. Toto všetko tam nemalo čo hľadať, pretože to nebola Božia vôľa.

Naše srdce je nádoba, do ktorej Boh naleje čistú vodu, no môže sa stať, že sa zafarbí. Tá štipka cudzorodej látky môže byť zlé slovo, zranenie a ono sa zahniezdi v srdci. Nezostane to tam samostatne, lebo má schopnosť sa v srdci úplne rozpustiť. Vieš, čo urobí malý kvások v ceste. Nie náhodou to Ježiš spomína v podobenstve, že tieto malé veci sa dokážu rozpustiť, ako aj malý kvas nakvasí celé cesto.

V prípade Anny to boli reči Penniny. Čítali sme, že ju neustále trápila. „Jáj, nevieš rodiť, čo si to za ženu?“ Takéto zraňujúce slová padali do jej srdca. Voda, do ktorej dáme štipku hypermangánu, sa zafarbí, no nielen to, bude stále tmavšia, nepriehľadnejšia. Napokon až tak sfialovie, že ani nerozoznáš, či je to voda. Ba čo viac, pripadá ti to po čase ako mláka, a preto to treba čím skôr vyliať, pretože táto nádoba nie je pre hypermangán – pre smútok, pomstu, zlostné reči, ale je pre čistú vodu. Anna to vedela, a preto sa veľmi rýchlo zbavila tohto obsahu. Vyliala ho a potom išla domov so svojím mužom. „...A žena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná...“ Teda zbavila sa vody, v ktorej bolo veľa smútku, vyliala to pred Pánom. Nie preto, aby bol smutný Pán, ale preto, lebo vedela, že Pán jej všetko vynahradí a dá jej čistej vody. Je veľmi dôležité udržiavať svoje srdce čisté. „...Nado všetko, čo treba strážiť, stráž svoje srdce, lebo z neho pochádza život...“ (Pr 4,23)

Pozrime sa na ďalšie Slovo ohľadom srdca: „...Kto miluje čistotu srdca a dbá na ľúbeznosť svojich rtov, toho priateľom je kráľ...“ Vidíš, aj priateľstvo Kráľa závisí od toho, ako milujeme čistotu svojho srdca. Kto je tým kráľom? Pán. Božie slovo hovorí, že je Pán Pánov a Kráľ Kráľov. Všetci si želáme, aby Ježiš bol naším priateľom. Vieme, aké dobré je priateľstvo. Keď som v úzkych, kedykoľvek zavolám priateľovi, hoci aj uprostred noci, príde, aby mi pomohol. Nuž Kráľ je takýto priateľ. Slovo hovorí, že Kráľ mi bude priateľom, ak milujem čistotu svojho srdca. Anna milovala čistotu svojho srdca, preto neľutovala vyliať tú tekutinu, ktorá sa už ani nedala nazvať vodou. Vedela, že sa toho všetkého musí zbaviť, pretože celá voda, celý obsah srdca by bol infikovaný. Už s tým neotáľala, hneď to vyliala, ako to bolo možné.

Ježiš nám hovorí, že odpustenie je záležitosť vyliatia horkosti, hnevu, pomstychtivosti. Nemôžeme čakať do zajtra, ani do napozajtra! Ježiš hovorí, že skôr ako zapadne slnko, musíme to vyliať. Vyliatie je to, keď odpustíme, vylejeme hnev, pomstu, smútok, všetko, čo je v srdci. Pokiaľ to neurobíme hneď, ráno, keď vstaneme, čo bude s našou vodou? Bude tmavá, fialová, nepriehľadná. Čo sa to stalo, veď naším priateľom je predsa Ježiš! Áno, ale tento priateľ nám povedal, aby sme tú vodu s cudzorodou látkou vyliali. Anna nám je vzorom. Ona to vyliala. A vidíme, že sa mohol narodiť prorok Samuel. Čítame, že jej tvár nebola viac smutná. Išla domov a zakrátko porodila dieťa. Vďaka tomu, že išla k Élimu do Chrámu a vyliala svoje srdce pred Pánom. Samuel bol veľký človek, však? No, dosť veľký. Bol prorok. Ak chceme, aby sa nám narodili veľké veci – nemyslíme fyzicky – musíme vyliať svoje srdce. Počkáme a narodia sa nám veľké veci. Je to jednoduché. Len vyliať srdce. Nemôže nám byť ľúto špinavej vody! Nesmieme milovať takú vodu! Možno niekto pozrie na vodu a povie: „Pekná fialová.“ Ale fialová voda neexistuje. Voda je: bezfarebná, bez chuti, bez pachu. Je tak? Áno, tak sme sa to učili. Fialová voda je bezfarebná? Nie! Takže fialová voda je tekutina, ale nie je to voda. V srdci musí byť čistá voda. Nesmieme obľubovať zafarbenú tekutinu v srdci. Nemôžeme povedať: tekutina ako tekutina. Nemôžeme si ísť nabrať do pohára pitnú vodu z mláky! Myslím, že by sa z nej nikto nechcel napiť. Takže Božie slovo nám tu hovorí, že musíme milovať čistotu svojho srdca. A čo nám ďalej hovorí Slovo, aké je srdce človeka, ktorý miluje čistotu svojho srdca? Jeho reč je ľúbezná. Ľúbezná. Pokiaľ sa budeme riadiť týmito slovami, budeme mať ľúbezné reči, ale keď budeme opatrovať svoju tmavofialovú vodu, naša reč nebude ľúbezná a stratíme priateľstvo Kráľa!

Preklad: Zlatka Radnotyová
Zdroj: Hitradio