„A o duchovných daroch, bratia, nechcem, aby ste nevedeli. Viete, že keď ste boli pohanmi, chodili ste k nemým modlám, ako ste kedy boli vedení.“ (1Kor 12,1-2)
Každá živá bytosť sa chce prejaviť, chce komunikovať s okolím, ukázať, že tu je. Človek sa prejavuje aj vtedy, keď mlčí. Prítomnosť druhého môžeme vnímať aj so zatvorenými očami. Aj Boh sa chce prejaviť. Celá Biblia je o tom. Boh stanovil podmienky, a keď ich človek naplní, výsledkom sú práve prejavy Ducha, o ktorých apoštol Pavol hovorí. Ak máme naozaj vzťah s Bohom skrze Ježiša Krista, môžeme duchovné prejavy zažívať v hojnej miere.
Je pravda, že Biblia popisu duchovných darov ako takých venuje pomerne málo miesta, no každý musí uznať, že celá Biblia od začiatku až do konca je práve o tom, ako sa Boh prejavuje vo viditeľnom svete, či už priamo, alebo cez ľudí, ktorým prepožičiava nadprirodzené schopnosti. Zdá sa, že celé vyučovanie o duchovných daroch je dôležitejšie, než si myslíme. Usudzujem to podľa toho, že okolo duchovných darov sa vytvorilo toľko zmätku a hmly, že každému, kto po duchovných veciach ozaj túži, musí byť jasné, že pod týmto nánosom napodobenín, deformácií a často aj hlúposti sa nachádza čosi veľmi vzácne. Prečo tvrdím, že pri vyučovaní a používaní duchovných darov došlo k deformáciám a k nepochopeniu? Odpoveďou, ako to už často býva, je ovocie. Tie cirkvi, ktorých priebeh bohoslužieb je charakteristický prorokovaním, videniami a symbolickými úkonmi, sú v horšom stave, ako tie, ktoré nadprirodzeno nechali stranou a pokračujú v poctivom vyučovaní Božieho slova. Je to prinajmenšom čudné a hodné zamyslenia.
Na viacerých miestach Biblia hovorí, že prejavy Ducha sú dané na budovanie. Je to predovšetkým budovanie osobného života, cirkvi, ale aj v bežnom živote často potrebujeme nadprirodzenú pomoc, aby sme dosiahli úspech. Nikto nemôže poprieť, že výsledkom nadprirodzeného prejavu Všemohúceho bol celkom obyčajný ekonomický profit. Zo služby Pána Ježiša Krista môžeme spomenúť zázračný rybolov, premenu vody na víno alebo rozmnoženie chlebov. V Starom zákone tomu nebolo inak. Skrze Elizea Boh spôsobil, že ozdraveli vody, v Jerichu bola úroda, alebo to, že olej, ktorý zázračne tiekol, pomohol žene-vdove vyhnúť sa exekúcii. Podobne je to aj pri budovaní rodiny alebo pri zaobchádzaní s ľuďmi. A keďže cirkev je miesto, kde by sa Boh mal prejaviť najvýraznejšie, potom si musíme uvedomiť, že je úplne vylúčené, aby cirkev bola zdravá a napredovala bez ozajstného pôsobenia Ducha Svätého, bez duchovných darov.
Často som sa vyjadril, že lepšie, ako vedieť duchovné dary systematizovať, rozdeliť, pomenovať, rozškatuľkovať alebo zadefinovať, je, aby dary prirodzene pôsobili. Uznávam, že je to pravda iba sčasti. Ak chceme nejakú oblasť života s Bohom posilniť, musíme o nej hovoriť, zaoberať sa ňou, kázať, aby sa pozdvihla úroveň viery a očakávania. V oblasti darov milosti Pavol dokonca hovorí, aby sme o ne horlivo usilovali, stáli o ne, túžili po nich, boli žiadostiví.
Cirkev je miesto, kde by sa Boh mal prejaviť najvýraznejšie.
Podobne, ako Boh potvrdil už spomínanú obeť Ábela, chce nadprirodzene potvrdiť zbožnosť znovuzrodených ľudí, ktorí uctievajú Boha v duchu a v pravde a akákoľvek ich nádej sa spája s obeťou Pána Ježiša Krista na Golgote pred dvetisíc rokmi. Pravidelne sa prítomnosť Božej osoby prejaví aj tým, že sa zmení atmosféra a Boh sa dotýka ducha, duše, ale aj tela ľudí. Často sa ľudia smejú alebo plačú, ich telo sa začne chvieť, alebo pod ťarchou Božej slávy padnú na zem. Vďaka Pánovi, deje sa to po celom svete. Nech sa takéto veci dejú ešte viac a nech sa hovorí o tom, že Boh je nadprirodzený, všemohúci a živý. Je naozaj dosť rozdielny od mŕtvych modiel. Vo svetle týchto úvah nám musí byť jasné, že je pred nami obdobie, kedy budeme mať skúsenosti s Duchom Svätým ešte v hojnejšej miere, ako to bolo doteraz. Takže môžeme konštatovať: Boh sa chce nadprirodzene prejaviť, diabol chce týmto prejavom zabrániť. Nezabudnite, že to bol diabol, ktorý nahuckal Kaina, aby zabil Ábela.
Keď hovoríme o daroch, je dôležité spomenúť niektoré biblické miesta a oddeliť dary Ducha tak, aby sa nemiešali s darmi prirodzenými.
Prvé miesto, ktoré hovorí o daroch, je 4. kap. Efezským. Darmi, ktoré sa tu spomínajú, sú ľudia, služobníci, ktorých Boh povolal a uschopnil k tomu, aby viedli Boží ľud. Je to suverénne Božie rozhodnutie, ktorým vyvoľuje ľudí zo všetkých národov a jazykov. Je smutné, ak sa do pozície vedúcich v cirkvi dostanú ľudia iba preto, že to pôvodne bola vôľa ich rodičov, alebo sa rozhodli pre duchovnú dráhu v puberte. Ak taký človek nemá zjavenie, nemá čo odovzdať ďalej. To, že sa to vlastne ani neočakáva a veriaci sa uspokoja s vykonaným obradom, je úplná tragédia. „Preto hovorí: Vystúpiac na výsosť zajal zajatie a dal ľuďom dary. (…) A on dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov.“ (Ef 4,8;11)
Druhým miestom, ktoré hovorí o daroch, je 12. kap. Rimanom, kde sa miešajú nadprirodzené dary s prirodzenými talentami ľudí. „A majúc rozdielne dary, podľa milosti, ktorá nám je daná, buď proroctvo, nech je v úmere s vierou; buď službu, verný v službe; buď ten, kto učí, v učení; buď kto napomína, v napomínaní; ten, kto sa zdieľa, v prostote; kto je predstavený, v pilnosti; kto činí milosrdenstvo, nech to robí veselou tvárou, ochotne.“ (Rim 12,6-8)
Iba v 1. liste Korinťanom 12. kap. je v súvislosti s darmi použité slovo „duchovná vec“ alebo lepšie „duchovný prejav“ – v gréčtine „pneumatikon“. To znamená, že tu sa pod darmi myslí uvoľnenie takých schopností do života človeka, ktoré sú čisto nadprirodzené, vypôsobené Svätým Duchom. Nejde o prirodzené, aj keď výnimočné, schopnosti duše človeka. Pavol vymenováva tieto dary:
„A sú rôzne dary milosti, ale ten istý Duch. A sú rôzne služby, a ten istý Pán. A sú rôzne pôsobnosti, ale ten istý Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. Ale jednému každému sa dáva prejavovanie Ducha na spoločný úžitok. Lebo jednému sa dáva skrze Ducha slovo múdrosti a druhému slovo známosti podľa toho istého Ducha, inému viera, v tom istom Duchu; inému milosti dary uzdravovania, v tom istom Duchu; inému pôsobnosti divov, inému proroctvo, inému rozoznávanie duchov, inému druhy jazykov a inému výklad jazykov, a to všetko pôsobí jeden a ten istý Duch rozdeľujúc osobitne jednému každému tak, ako chce.“ (1Kor 12,4-11)
Pokúsim sa o definíciu. Sú to schopnosti, ktoré Boh v obmedzenej miere prepožičiava veriacemu. Niekedy Boh prepožičia človeku schopnosti vidieť situáciu jeho očami, inokedy človek dostane schopnosti riešiť situáciu a v inom prípade zase človek môže dostať nadprirodzenú silu k tomu, aby situáciu zmenil.
Duchovné dary sú schopnosti, ktoré Boh prepožičiava veriacemu.
Neviem, či je šťastné duchovné dary deliť na rôzne skupiny, pretože veľmi často pôsobia spolu. Zdá sa, že čím viac duchovné dary škatuľkujeme a definujeme, tým viac sa odtŕhame od spirituálnej roviny k materiálnej. Ľudia očakávajú zjavenie vo forme maľovaného obrazu, alebo čakajú, že im Boh skríkne do ucha, čo majú robiť. V Biblii často vidíme, ako dary Ducha pôsobia spolu so snom, videním a k tomu všetkému je potrebné rátať aj so záhadnými schopnosťami ľudského ducha ako je intuícia a pod. Ako príklad môžeme uviesť život Jozefa alebo Daniela.
Tento krátky článok si nečiní nárok oboznámiť čitateľov s problematikou duchovných darov v nejakej širšej miere. Chcem iba povzbudiť k tomu, aby sme duchovné dary prijali a v praxi ich používali s tým, že nemusíme opakovať tie chyby, ktorých sa charizmatické hnutie dopustilo. Rád by som sa vyjadril k tým duchovným darom, o ktorých sa hovorí menej a pre budovanie cirkvi sú nenahraditeľné. Každý pastor a služobník by mal vedieť niečo o tom, ako funguje slovo zjavenia, slovo múdrosti a dar rozlišovania duchov, tak ako každého evanjelistu by mali sprevádzať dary uzdravovania.
Najprv si povieme, čo dar rozlišovania duchov nie je. Ako bolo spomenuté vyššie, duchovné dary sú dané veriacim na budovanie. Žiaľ, dar rozlišovania duchov sa najčastejšie používal na borenie, ničenie a obmedzovanie služby druhých. Spolu s tým, ako sa v cirkvi začali znovu objavovať duchovné dary, začali sa prezentovať nasledovné názory: „Nie sme proti duchovným darom, len nech vieme, že skutočne pôsobí Svätý Duch, preto najviac zo všetkého potrebujeme dar rozlišovania duchov.“ Na prvý pohľad táto veta znie dobre a úprimne. V preklade však hovorí nasledovné: „Vy sa pokojne snažte, hovorte v jazykoch, uzdravujte, ale my sme tí, ktorí posúdia, či je to správne alebo nie.“ Samozrejme s tým, že tí, ktorí posudzujú – špecialisti majúci dar rozlišovania duchov, nerobia nič. Jeden príklad za všetky. Nedávno sa na facebooku objavila správa, že na mládežníckom stretnutí Pán udelil dar rozlišovania duchov. Skrze tento dar jeden mladý služobník došiel k poznaniu, že David Hogan, ktorý je jedným z najväčších služobníkov v súčasnosti a v Mexiku založil cirkvi, ktoré zahŕňajú tisíce ľudí, je služobníkom satana. Mohli by sme sa tomu zasmiať, ale je to tragické. Zhodou okolností, tohto mladého muža poznám. Myslím, že on nie je na chybe, ale bol vychovaný v kresťanskom prostredí, kde sa neustále omieľala pesnička o potrebe daru rozlišovania duchov. Tu pod rúškom duchovného daru vystupuje celkom obyčajná kritika a zneváženie práce druhých, tak ako vždy motivované závisťou a žiarlivosťou.
Je to schopnosť podľa znakov, symptómov a kontúr, ktoré sú badateľné v rôznych situáciách, ako aj v správaní ľudí, odhaliť, aký duch pôsobí v pozadí. Sú štyri typy duchov, ktoré môžu pôsobiť.
1. Boh
2. Anjeli
3. Démoni
4. Ľudský duch
Boh – Je veľmi dôležité rozpoznať, že pôsobí Boh. Už Pána Ježiša obviňovali farizeji, že skrze neho pôsobí Belzebub, iba preto, že jeho služba bola úspešnejšia a vymykala sa z ich teológie a praxe. Toto sa deje znovu a znovu. „Nerozumiem tomu, nedeje sa to u nás, preto je to od satana.“ Všimnite si, že Pán Ježiš v tejto súvislosti hovorí o smrteľnom hriechu rúhania sa Duchu Svätému. Nadprirodzené javy sú kritizované neustále. Padanie, hovorenie v jazykoch, uzdravovanie sa dnes deje po celom svete vo všetkých cirkvách, no u nás stále počujeme, že sa jedná o hypnózu, sugesciu a iné záhadné sily. Popritom títo ľudia tvrdia, že sú veriaci. Ak sú veriaci, prečo nemôžu pripustiť, že Boh môže konať nadprirodzene? Preto každému radím, aby si dal ruku na ústa, než sa vyjadrí k niečomu, čomu nerozumie, veď už múdry Gamaliel povedal. „Dajme si pozor, aby sme sa nenašli ako takí, ktorí bojujú proti Bohu.“
Občas sa niekto pochváli, že videl vo videní Pána. Áno, pripúšťam, že aj v Biblii je niekoľko zmienok o tom, že niekto videl Pána. Bol to napríklad Izaiáš alebo Mojžiš. Každého, komu dá Boh milosť vidieť ho takýmto blízkym a špeciálnym spôsobom, toho Boh naveky zmení. Takýto človek už nezostane undergroundovým mystikom.
Anjeli – Do tejto kategórie, samozrejme, patria aj anjeli padlí. Anjeli sú duchovné bytosti vysokého postavenia a veľkej sily, ktoré ovplyvňujú celé regióny cez kultúru, náboženské systémy, radi sa miešajú do politiky. Dominantnou sférou pôsobenia je cirkev, nakoľko je reprezentantom Božieho kráľovstva tu na zemi. Pôsobenie padlých anjelov na cirkev je dôvodom, prečo vznikajú v cirkvi ťažké situácie, ktoré sa veľmi ťažko riešia. Ich pôsobenie je také rafinované, že ani skúsení Boží služobníci často nevedia, čo robiť. Ako príklad môžeme uviesť, že evanjelista Filip (Sk 8. kap.) nevedel odhaliť ľstivosť mága Šimona. Aj Pavlovi vo Filipis trvalo niekoľko dní, kým sa ubezpečil, že skrze dievčinu, ktorá zdanlivo podporovala jeho službu, hovorí zlý duch. Preto každému radím, aby strážil svoje srdce a vždy si uchoval pozitívny vzťah k cirkvi. Ak sa toto zmení, vysoko pravdepodobne duchovia sú už v akcii. Ich vplyv je zničujúci na osobný aj rodinný život a nedá sa z neho tak ľahko vymaniť.
Aj v súvislosti s týmito bytosťami občas počujeme, ako sa niekto chváli, že videl anjela. Skutočne, v Biblii vidíme, že anjeli navštívili ľudí, ale vždy to malo na viditeľný svet nesmierny dopad. Spomeňme, ako Gabriel navštívil Máriu, anjel navštívil Kornélia, čo malo za dôsledok prebudenie medzi pohanmi, alebo anjela, ktorý navštívil Samsonovu mamu. Takže, ak niekto bude tvrdiť, že ho navštívil anjel, čakáme, že sa narodí aspoň Samson.
Démoni – Démoni sú bytosti, ktoré skrze ľudské telo túžia vykonávať hriechy. Aj tu nie je radno podceňovať ich prácu, ale ich činnosť je zrozumiteľnejšia ako činnosť padlých anjelov. Keď sa uistíme, že príčinou problému (nutkanie na hriech, závislosť, nadprirodzené javy alebo v niektorých prípadoch aj choroby) je démon alebo démoni, potom je najlepšie v mene Ježiš ich vyhnať. Niekedy to ide ľahko, inokedy je to ťažký, dlhý boj.
Ľudský duch – Ako sme už vyššie spomenuli, ozaj potrebujeme dar rozlišovania duchov, lebo celá problematika spirituálneho sveta je skutočne komplikovaná. Ak chýba tento dar, ľudia sa často mýlia v hodnotení, aké sily sú v pozadí. Aj ľudský duch je veľmi silný. Ježiš okamžite poznal, čo je v ktorom človeku a vedel odhaliť, poprípade vyzdvihnúť charakteristickú črtu osobnosti – Herodesa nazval líškou, Natanaela Izraelitom, v ktorom nieto ľsti. Aj my potrebujeme porozumieť ľudským bytostiam, s ktorými sa stretávame.
Čím viac duchovné dary škatuľkujeme a definujeme, tým viac sa odtŕhame od spirituálnej roviny k materiálnej.
Skrze slovo známosti alebo zjavenia nás Boh uschopňuje porozumieť, aké sú príčiny problémov, s ktorými sa stretávame a slovo múdrosti nám umožňuje tieto problémy riešiť, preto tieto dary veľmi často pôsobia spolu. Dobrým príkladom, ako funguje slovo známosti, je príbeh o Samaritánke, s ktorou sa Ježiš stretol pri studni. Žena sa snažila zaviesť debatu na nepodstatné náboženské spory, kde je najlepšie uctievať Boha, no Ježiš odhalil najväčší problém samaritánkinho života, ktorý sa snažila zakryť. Jednoduchou vetou: „Doveď mi muža,“ Pán zvrátil debatu tak, že nakoniec nielen žena, ale aj jej spoluobčania v Samárii spoznávajú, s kým sa vlastne stretli. Podobne, aj keď sa prejaví slovo múdrosti, všetci naokolo vidia, že je v akcii Boh. Keď Šalamún s Božou múdrosťou vyriešil známy spor medzi dvomi ženami o jedno dieťa, všetci žasli a prišla na nich bázeň.
Dobrým príkladom toho, ako tieto dary spolu pôsobia je, keď Jozef vyložil faraónov sen o siedmich tučných rokoch a siedmich chudých. Nielenže porozumel, čo sa bude diať, ale vedel poradiť faraónovi, ako situáciu riešiť.
O záchrane Egypta a Jozefovom povýšení rozhodli duchovné dary. Preto by sme mali počúvnuť rady Písma a o duchovné dary horlivo usilovať. Ľudia, ktorí nechcú mať nič s duchovnými darmi, vlastne nechcú mať nič s Bohom, nechcú, aby sa im miešal do života, lebo uprednostňujú vlastnú múdrosť a vlastné videnie a porozumenie veciam. My buďme rozumnejší a naučme sa duchovné dary používať. Dúfam, že tento článok tomu aspoň trochu pomôže.
Daniel Kolenda v Banskej Bystrici | | | Logos 9 / 2016 | | | Daniel Šobr | | | Zo života cirkvi |
Používajme duchovné dary | | | Logos 12 / 2022 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Kresťanské spoločenstvo Bratislava | | | Logos 9 / 2009 | | | Stanka a Ľubo Havierníkovci | | | Predstavujeme |
Století Ducha Svatého | | | Logos 4 / 2008 | | | Vinson Synan | | | Vyučovanie |
Prečo chodiť na bohoslužby aj s malým dieťatkom | | | Logos 1 / 2016 | | | Ivona Šimonovičová | | | Aktuálne |