Misijná skupina Praha

Misijná skupina v Prahe je svedectvom toho, ako môže z ničoho alebo z niečoho veľmi malého povstať veľké Božie dielo. Práve tam, do naplnenia veľkých Božích plánov, smeruje úsilie a práca kresťanov v misijnej skupine Praha.

Naša misijná skupina v Prahe vznikla tak, že ešte pred tým, ako som sa stal pastorom zboru v Olomouci, som mnohokrát prechádzal cez toto mesto na mojich obchodných cestách. V tom čase študovala v Prahe jedna kresťanka zo Slovenska, ktorá sa dozvedela, že pomerne často obchodne navštevujem Prahu. Táto sestra, Silvia Mišovič, ktorá je teraz zabudovaná v zbore KS Nitra, ma vyhľadala a oslovila, či by som neprišiel, keď budem mať cestu do Prahy aj na internát, kde ona bývala a nekázal Božie Slovo jej spolužiakom. Ja som jej povedal, že keď zhromaždí ľudí, ktorí budú mať záujem počúvať Božie Slovo, tak vždy prídem, aj keby bol čo len jeden taký človek. A tak som prvýkrát kázal Slovo Božie v Prahe. Keď bola Silvia štúdijne v Prahe a ja som mal do Prahy cestu, vždy zhromaždila ľudí, svojich spolužiakov, aby počúvali Božie Slovo. Pamätám sa, že častokrát prišla do Prahy v nedeľu večer a v pondelok mi už telefonovala či prídem, že pozvala mnoho ľudí. Niekedy sa na študovni stretlo aj 12 ľudí a nebolo výnimkou, že prišli aj ľudia, ktorí neboli študentami z internátu, kde sme usporiadali stretnutie. Takéto stretnutia sme usporiadali celý rok v dobe, keď Silvia študovala. Keď ukončila štúdium, tieto aktivity na čas prestali. Ja som opäť chodil do Prahy len obchodne.

Asi po roku prišla bývať do Prahy jedna rodina zo Slovenska, tiež zo zboru KS Nitra. Keďže sme sa poznali a oni vedeli, že ja žijem a pracujem v Olomouci, oslovili ma, či by som prišiel kázať do Prahy, keby zorganizovali verejné stretnutie. Súhlasil som a vtedy začala Božie práca, ktorá už viditeľne niesla ovocie v podobe rastu.

Veril som od chvíle, keď sme so Silviou začali usporiadavať stretnutia na internáte, že táto práca nebude márna v Pánovi. Toto presvedčenie vo mne zostalo aj po tom, keď Silvia z Prahy odišla. Na určitý čas moja práca v Prahe prestala, no stále som v srdci prežíval a mal svedectvo, že je len otázkou času, kedy to opäť začne. Po príchode rodiny Slávikovcov do Prahy trvalo asi rok, kým sme videli prvé ovocie našej práce. Na konci roku 2005 nás bolo päť alebo šesť. Veľmi sme boli z tejto skutočnosti povzbudení. Vykročili sme do roku 2006 s veľkým nadšením a očakávaním rastu a príchodu ďalších ľudí do našej skupiny. Začali sme pravidelné stretnutia každý utorok a v piatok bývali modlitby. Na konci roku 2006 nás už bolo 15. Na začiatku roku 2007 sme sa posmelili a stanovili si konkrétnu víziu, že na konci roku 2007 nás bude 30. Začali sme pravidelné bohoslužby, už nielen raz v týždni v utorok, ale tiež každú druhú sobotu.

Vždy som vedel, že Praha je svojím významom, geografickou polohou a veľkosťou takým mestom, ktoré určite má miesto v Božom pláne. Od mojich prvých návštev Prahy a prvých kázaní na internáte vo mne žilo a stále silnelo svedectvo, že je v Božom pláne, aby v Prahe bol veľký zbor. Veril som a videl som vo svojom srdci, že tento zbor môže, a že aj povstane z ničoho, lebo je napísané v Božom Slove, že Boh vie povolať veci, ktoré nie sú, aby boli. No a na konci roku 2006 som tomu už veril s pätnástimi bratmi. Keď teraz spolu s bratmi hovoríme a povzbudzujeme sa v práci, hovoríme o takom veľkom zbore, ktorý bude veľký aj na také veľké mesto ako je Praha, kde žije viac ako jeden milión ľudí. Praha má rôzne špecifiká, žije tam mnoho cudzincov, a tiež veľmi veľa Slovákov. Preto často prídu do zboru aj kresťania, ktorí pochádzajú z iných miest Českej republiky alebo Slovenska. Aj my máme v našej skupine takýchto ľudí. No našou prioritou je získavať ľudí pre Krista z mesta - takých, ktorí žijú v Prahe a doteraz ešte Ježiša Krista nespoznali. Sme vďační Pánovi Ježišovi za to, že je s nami, a že táto vízia sa nám darí naplňovať. Od začiatku roka sme získali mnohých ľudí, ktorí sa znovuzrodili, obrátili a naplnili Svätým Duchom. Vidíme, že životy týchto ľudí sa veľmi zmenili, za čo sme Pánovi tiež veľmi vďační. Dnes je nás v Prahe viac ako 30 a sme pevne presvedčení, že do konca roka nás bude 40. Od začiatku tohoto roka prešla naša skupina veľkými zmenami. Začali sme pravidelné evanjelizácie na ulici. Pozdvihla sa úroveň chvál, a práve v tomto čase sme začali pravidelné bohoslužby každú sobotu.

Je veľmi povzbudzujúce vidieť ľudí, ktorých som pred rokom nepoznal a ešte ani neboli kresťanmi, s akou horlivosťou slúžia Pánovi a ako rastú vo viere. Sú pre mňa silným svedectvom a potvrdením toho, čo prežívam vo svojom srdci, že Boh chce, aby bol v Prahe veľký zbor. Preto veľký, aby bolo veľa ľudí spasených, takých, ktorí poznajú Boha a Ježiša pravým poznaním, takých, ktorí majú odpustené hriechy a v srdci istotu večného života.

Sme presvedčení, že Boh je s nami v našej práci, preto očakávame, že v našej skupine bude čím ďalej tým viac a viac ľudí, ktorí veria v Pána, a ktorých životy sú premenené Božou mocou. Tešíme sa na výzvy a prácu, ktorá je pred nami, a sme vďační za Božie dielo, ktorého sme súčasťou. Preto by som aj týmto spôsobom chcel poďakovať všetkým bratom a sestrám z misijnej skupiny v Prahe za ich prácu a oddanosť Božiemu dielu, ktoré Boh medzi nami koná. Verím, že budúcnosť ukáže ešte vo väčšej miere ako doteraz, aký veľký a mocný je Boh, ktorému slúžime. Verím, že to dielo, ktoré Boh v Prahe započal, aj dokončí. Modlím sa, aby som ja, a aj ostatní bratia z misijnej skupiny Praha, mali na tom veľký podiel z Božej milosti, a aby Boh v Prahe skrze nás mocne konal.