Misijná skupina Trenčín

Ako to celé začalo? Keď si na to približne po ôsmich rokoch spomínam, cítim, že to bolo úplne nadprirodzené. Z môjho pohľadu pracoval Boh v tom období na troch rôznych poliach. V prvom rade išlo určite o bratov a sestry z martinského zboru pod vedením pastora Adriána Šestáka, ktorí túžili kázať evanjelium a rozširovať prácu v iných mestách. Na čo nikdy nezabudnem, je to, že v tom období svedčila sestra Janka Melová z Martina veľmi intenzívne jednému mladému mužovi z nášho regiónu. Až neskôr som zistil, že išlo naozaj o veľmi intenzívne kázanie dlhé niekoľko týždňov a denne aj viac hodín. Práve toto úžasné semeno, ktoré zasadila táto sestra, spôsobilo to, že sa veľmi úprimne a radikálne obrátili dvaja mladí ľudia – Stano Troška a vzápätí Oliver Suchý, ktorí sa ihneď stali tými, ktorí začali veľmi horlivo rozširovať evanjelium medzi svojich známych a ľudí vo svojom okolí. Mimo týchto dvoch polí pracoval Boh aj so mnou, keď som po siedmich aktívnych rokoch v katolíckych charizmatických kruhoch zažil neuveriteľný hlad po pravde, čoho výsledkom bol dramatický odchod z tohto prostredia. Na mojej prvej konferencii v KS Milosť v Banskej Bystrici v júni 2008 som sa „náhodou“ stretol so Stanom Troškom, ktorého som poznal iba z videnia zo základnej školy. Stret týchto troch polí, na ktorých Boh pracoval, priniesol začiatok misijnej práce v Dubnici nad Váhom. Pastor Adrián Šesták sa ma asi na druhom stretnutí spýtal, či by som vedel zahrať nejaké piesne chvál od Olív, že by sme spravili nejaké stretnutie. Bolo to v októbri 2008. Pamätám si, ako som povedal, že jasné, že by som vedel, no vo svojom vnútri som cítil, že sa vôbec nechcem zaviazať pre nejakú pravidelnú aktivitu, veď som práve vtedy pustil viacročnú veľmi aktívnu angažovanosť v RKC. Ale stal sa presný opak. Na prvé stretnutie, kde pastor kázal, prišlo viacero ľudí a ihneď niektorí z nich odovzdali život Bohu. Postupne sa obrátila partia mladých ľudí, ktorých spájala láska k Ježišovi Kristovi a na ktorých životoch bolo vidno veľké zmeny. V budove D-klubu v Dubnici nad Váhom, na prvom poschodí, v jednej z dvoch nie veľmi pekných postkomunistických miestností, ktoré sa dali vtedy v meste jediné prenajať, kde nás oddeľovali iba obyčajné dvere od počítačovej herne, z ktorej sa občas počas bohoslužby ozývali tvrdé nadávky a kde pod nami zúrila diskotéka, sa začalo každý piatok budovať nové dielo. Kedykoľvek si spomeniem na tieto časy, tlačia sa mi slzy do očí, lebo si uvedomujem, že sa to všetko udialo z Božej milosti veľmi nadprirodzene.

Nasledovala usilovná práca. Nedá sa nespomenúť to, že prvé obdobie stabilizácie tejto novovzniknutej misijnej skupinky v Dubnici nad Váhom, ktorú tvorili vtedy väčšinou mladí ľudia, bolo význačné nemalou investíciou viacerých bratov a sestier z Martina, ktorí pravidelne prichádzali a viedli s nami a s novými ľuďmi rozhovory, povzbudzovali nás, učili nás praktické kroky viery, ako sa modliť, ako bojovať duchovný boj a podobne. Práve vďaka tejto usilovnej práci sa vyformovalo medzi nami určité jadro ľudí, ktoré bolo kľúčové pre ďalší rast. V počiatkoch chodievali k nám okrem pastora Adriana Šestáka kázať Slovo aj viacerí bratia z Martina, no za nejaký čas začal definitívne túto skupinu viesť pastor Ľuboš Zachar.

Po približne dvoch – troch rokoch prišla vízia presunúť zbor do mesta Trenčín, ktoré je vzdialené približne 15 km od Dubnice nad Váhom, a v ktorom nebol žiadny stabilný letnično-charizmatický zbor. Prišlo aj trochu náročnejšie obdobie, kedy sme cítili, že na viacerých miestach sme boli do určitej miery tŕňom v oku tých, čo nám prenajímali priestory. Ale ani toto nebol argument pre to, aby sme sa zastavili v kázaní evanjelia. Naďalej sme slúžili, kázali slovo a výsledkom bolo to, že sa obrátili ďalší ľudia a neskôr sme aj našli miestnosť na dlhodobý trvalý prenájom priamo v centre mesta, čo prinieslo opäť nové obdobie nášho zboru.

Časom sa táto práca preklopila z misijnej skupinky prevažne mladých ľudí na zbor s rodinami, pridali sa ďalší ľudia rôzneho veku a taktiež viacero ľudí odišlo za štúdiom a za prácou do Bratislavy, Brna, Žiliny a pod., kde aj aktívne slúžia v našich zboroch.

Sme veľmi šťastní, že Boh dal svoju milosť na to, aby v Trenčíne vyrástlo nové kresťanské spoločenstvo, nakoľko vieme, že nie sme prví, ktorí sa o to usilovne snažili. Momentálne cítime nový vietor, kedy podobne ako aj v iných zboroch vzrástla u nás nová silná túžba hľadať Pána a kázať dobrú správu o Ježišovi Kristovi. Veríme, že uvidíme prielomy, čoho výsledkom budú ďalší spasení ľudia a zmenené ľudské životy.

Úprimne ďakujeme za usilovnú službu pastorovi Ľubošovi Zacharovi, pastorovi Adrianovi Šestákovi a všetkým bratom a sestrám, ktorí pridali svoju ruku k tomu, aby mohlo vzniknúť toto Božie dielo v Trenčíne.