Kresťanské spoločenstvo Trenčín

Najmä v poslednom roku, a snáď ešte intenzívnejšie v posledných pár mesiacoch, sme videli, že sa dejú výnimočné veci, že náš zbor začína dynamickejšie napredovať. Deje sa to napriek pandémii, počas ktorej sme sa naučili fungovať aj inak, ale nijako nás nezastavila. Nedá sa asi ani tvrdiť, že by sme boli opatreniami príliš obmedzení, iba sme na chvíľu zmenili štýl a spôsob práce. Preskúmali sme výhody a nevýhody diaľkovej komunikácie a pokračovali sme v kázaní evanjelia. Šikovní bratia stíhali aj zveľaďovať priestory zboru na Zlatovskej ulici.

Po uvoľnení opatrení tento rok začalo byť úplne bežné, že na každú bohoslužbu prichádzajú noví ľudia. Kedysi išlo o pomerne výnimočnú vec, ak prišiel niekto, koho sme vôbec nepoznali. Dnes by bolo výnimočné, ak by takýto človek neprišiel. Ľudia prichádzajú na osobné pozvanie, prichádzajú vďaka evanjelizáciám, prichádzajú len tak, lebo z ulice počuli hudbu chvál, prichádzajú, lebo sa o nás dozvedeli na internete. Prichádzajú dokonca aj takí, ktorým bolo kázané už pred rokmi. Slovo a pastorova dlhodobá vízia: „A Pán pridával cirkvi zachránených každý deň“ (Sk 2,47) pre nás začínajú byť reálnejšie než kedykoľvek predtým.

Zbor sa dlhodobo snaží využívať rôzne formy prezentácie. „Nikto nezažne lampu, aby ju prikryl nádobou alebo položil pod posteľ. Ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo“ (Lk 8,16). Konečným a hlavným zmyslom tejto činnosti je vždy šírenie dobrej správy o Kristovi. Okrem klasickej evanjelizácie na uliciach (pred zborom, v centre mesta alebo v okolitých mestách...) využívame tiež moderné technológie, internetovú reklamu, letáky, billboardy, organizujeme rôzne akcie, dokonca letné zborové grilovačky, chaty alebo silvestrovské programy. Našou snahou je zasiahnuť čo najväčší počet ľudí, aj takých, ktorí majú predsudky a na kresťanskú bohoslužbu by len tak neprišli. Môžeme ich po prvý raz pozvať aj inam, zoznámiť sa s nimi, prejaviť záujem, venovať sa a zbúrať predpojatosť a nevôľu.

V poslednom období nabrala na intenzite najmä služba pouličnej evanjelizácie. Organizovali sme evanjelizačné akcie nielen u nás v Trenčíne, ale tiež v Bánovciach nad Bebravou, Novom Meste nad Váhom, či v Púchove. Zo všetkých týchto miest máme vďaka Bohu v cirkvi bratov a sestry. Aktuálne chodia niektorí bratia pomáhať každý štvrtok aj do Považskej Bystrice. Viacero bratov a sestier má srdce a zápal pre túto službu a je vidno, že Boh si ich používa a my všetci môžeme vidieť dobré ovocie.

K tomu všetkému skúšame tiež zabehnúť a vyformovať nejaký systém pravidelného programu pre mládež. Vďaka Bohu, pribúdajú nám aj mladí ľudia v tínedžerskom veku, s ktorými je treba pracovať aj inak, než sme zvyknutí na bežných bohoslužbách. Nerobíme to nasilu, ale skúšame k tomu pristupovať rôznymi spôsobmi. Hľadáme inšpiráciu aj v zboroch, kde takáto služba pravidelne funguje a modlíme sa, ako to máme robiť my. Cítili sme ale, že to stále nie je ono. Nevadí, začiatky môžu byť aj náročnejšie. V poslednej dobe sa ale stalo niečo celkom výnimočné. Pri nedávnom takomto pokuse zorganizovať akciu pre mládež, kedy som aj ja osobne „triezvo“ očakával účasť niekoľkých zborových mládežníkov, nám sčista-jasna do zboru prišlo takmer dvadsať tínedžerov z ulice. Títo mladí ľudia boli ovocím nedávnej evanjelizácie pred zborovou budovou a mnohí z nich sa odvtedy vracajú opakovane, dokonca aj na štandardné bohoslužby. My máme privilégium im svedčiť, radiť, zhovárať sa a ukazovať cestu ku Kristovi.

S prichádzajúcimi novými ľuďmi sme prirodzene cítili potrebu znovu rozbehnúť službu základov. Noví ľudia majú možnosť zúčastniť sa nielen štandardných bohoslužieb, ale tiež špeciálnych stretnutí, kde môžu viac klásť otázky a hľadať odpovede na to, čomu ešte nerozumejú alebo čo ich zaujíma. Súbežne s bohoslužbami prebieha vyučovanie na besiedke, ktorá sa nám nezadržateľne plní deťmi. U viacerých bratov a sestier bol tiež hlad po ešte hlbšom poznaní Písma a života s Bohom, preto sa zapísali na Biblickú školu, ktorú organizujú bratia a sestry z Banskej Bystrice pod vedením senior pastora Jaroslava Kříža.

Všetky tieto veci (vrátane iných, ktoré som nespomenul), nám spolupôsobia na dobré. Myslím, že aj na našom príklade je vidieť, že miestna cirkev je živý organizmus, ktorý má mnoho údov a častí, pričom každá je cenná a vykonáva svoju prácu.

Na záver by som sám za seba rád vyznal, že som nesmierne hrdý na náš zbor, na jeho vedenie, aj na ľudí, ktorí sa zaslúžili o jeho založenie. Neviem spočítať momenty, kedy ma aj len „bežné“ kázanie alebo rozhovor s pastorom či s bratmi a sestrami posunul v živote a vo vzťahu s Bohom správnym smerom. Sme vďační pastorovi Ľubošovi, pastorovi Adriánovi a mnohým ďalším za ich poctivú prácu na Božom diele. Osobne som vďačný, že som mal kam prísť, keď som sa obrátil, a že odvtedy môže to isté povedať tiež množstvo ďalších ľudí. Pokračujeme ďalej.