Moc slova

Mnoho kresťanov verí tomu, čo číta v evanjeliu Marka, že keď niečomu uverí, bude to aj mať. To nie je pravda. Spoliehať sa na to, že keď verím, tak dostanem, nie je biblické. Ten, kto iba verí, nie je v celej pravde, lebo je jasne napísané, že bude mať to, ČO POVIE. To znamená, že dar dostávame vtedy, keď veríme a hovoríme, alebo tiež prejavíme vieru skutkom „A ktokoľvek ... nebude pochybovať vo svojom srdci, ale bude veriť, že tie veci, ktoré hovorí sa stanú, bude mať čokoľvek, čo povie.“ (Mk 11:23)

Je správne a dobre tomu veriť, aj ja tomu verím, ale pripomeňme si: „Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo SRDCOM SA VERÍ NA SPRAVODLIVOSŤ, A ÚSTAMI SA VYZNÁVA NA SPASENIE.“ (Rim 10:9-10)

Sami si budujeme svoju budúcnosť. To čo dnes hovoríme, to je naša budúcnosť. Preto musíme byť nielen opatrní, čo hovoríme, ale musíme prísne strážiť svoje ústa, lebo: „Smrť a život sú v moci jazyka, a kto ho miluje, okúsi jeho ovocie.“ (Pr 18:21 E)

„Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu,
kto ju spravuje.“ (Jk 3:4)

Toto je v úplnom súlade aj s evanjeliom Marka, kde sa uvádza: „Lebo amen vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal.“ (Mk 11:23) Človek bude mať to, čo hovorí - či hovorí dobre alebo zle. Tak ako kormidlo lode, aj náš jazyk je usmernovateľom nášho života. Čo povieme, to sa stane. Pripomínam, že to, čo sme hovorili o sebe zlé, musíme v mene Ježiš zrušiť. Zlé slová žijú rok i desiatky rokov, aby nás v príhodnej chvíli ničili, prípadne celkom zničili. Veď Ježiš povedal, ako je to aj zapísané v Markovom evanjeliu: „... bude mať, čokoľvek povie.“

Často mi stačí dvadsať minút a viem, čo má niekto na srdci. Niekto si myslí, že mám taký zvláštny dar? Nie, iba počúvam a viem, čo má konkrétny človek v srdci. Niekto tam má podivné veci. Napríklad: je síce chorý, ale v srdci má „nechcem užívať lieky“, nemá tam túžbu po zdraví; podobne niekto nechce byť operovaný, ale túžba po zdraví je iba v mysli. Chceš vedieť čo je v tvojom srdci? Započúvaj sa do toho, čo hovoríš. Urob s tým poriadok. „Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa. Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci. Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu; lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.“ (Mt 12:34b-36)

Istý muž - mohamedán, hovoril, že sa nedožije sedemdesiatky. Asi pol roka pred sedemdesiatkou ho začalo pobolievať brucho. Išiel k obvodnému lekárovi a ten ho poslal na odborné vyšetrenie. Toto odmietol. Potom prešiel veľmi veľa ťažkých zdravotných skúseností, než ho nakoniec iní lekári takmer v bezvládnom stave dopravili na spomenuté odborné vyšetrenie. Tam mu predpísali nejaké kvapky, ktoré mal užívať 3x denne. Bolesti celkom ustúpili, ale zomrel na následky zanedbania lekárskych pokynov. Sedemdesiatky sa nedožil, ale slávne na tom je, že ešte pred smrťou počul a videl v televízii Usamu Bin Ladina, ktorý hovoril: „Tak ako americkí chlapci túžia po živote, tak naši chlapci túžia po smrti!“ Spoznal, že kresťanstvo má v centre život a islam smrť. Krátko nato vydal svoj život Ježišovi Kristovi a stal sa kresťanom. Boh má riešenie v každej situácii.

„A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem a spával by a vstával vo dne i v noci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako; lebo zem donáša úrodu sama od seba, ... (Mk 4:26-28a)

Alebo konkrétnejší prípad: Matka s dcérou sa pohádali a matka povedala dcére: „Ty nikdy dieťa neporodíš.“ Ona odpovedala: „Ja ani nikdy nechcem dieťa porodiť, ak ho mám vychovať tak zle, ako si nás ty zle vychovala.“ Výsledok? Dve dieťatká odišli proti vôli ich matky i otca. Bolo potrebné zrušiť vyrieknuté slová, aby nemali moc. Stalo sa.

Ak pozeráme na osudy ľudí, tak sa nám zdá, akoby niektorí boli naprogramovaní na zlé a iní na úspech. Bez ohľadu na to, aká je minulosť každého, čokoľvek povedal na seba, alebo iní povedali na neho, alebo v akomkoľvek je stave, Boh má riešenie v každom čase. Svoju ruku, ruku viery a ústa v moci slova treba načiahnuť za úspechom. Biblia dáva množstvo návodov ako žiť úspešný a radostný život. Veľmi dobre a jasne o tom hovorí napr.:

„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožných, na ceste hriešnikov nestojí a na stolici posmievačov nesedí. Ale má záľubu v zákone Hospodinovom a o jeho zákone rozmýšľa dňom i nocou. A bude ako strom, zasadený nad potokmi vody, ktorý dáva svoje ovocie svojím časom, ktorého list nevädne, a všetko, čokoľvek bude robiť, podarí sa mu.“ (Ž 1:1-3)

„Kto si chráni ústa a jazyk, zachráni si život pred súženiami.“ (Pr 21:23 E)

„Kto nerozvážne hovorí, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych lieči.“ (Pr 12:18 E)

„Lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.“ (Mt 12:37)

Ak skutočne veríš Božiemu slovu, tak to, čomu veríš, hovoríš. To znamená, ak veríš že: „(Ježiš) na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili,“ (1Pt 2:24 E) tak potom hovoríš to, čo hovorí Boh, a nie to, čo ty cítiš, čo si myslíš, čo ty predpokladáš, čo hovoria lekári. To znamená, že nehovoríš o chorobe, bolesti, porážke, smútku, smrti, ale hovoríš to, čo hovorí Biblia. Nemôžeš v nedeľu doobeda hovoriť pozitívne a poobede a vo všedné dni negatívne.

Pozrime sa na tento príklad: Niekoho napadne, že si postaví rodinný dom. Usúdil, že by sa to mohlo stať, že jeho príjmy s manželkou, aj to čo má v hotovosti, by mohli na to stačiť. Pred ním i pred jeho manželkou začne narastať obraz ich rodinného domu a túžba mať ho. Hovoria o ňom, o záhradke, akoby mal byť dom orientovaný k slnku, koľko izieb, či aj manzardku, kde by mala byť detská izba, aká podlaha, či treba aj pivnicu, či plastové okná alebo drevené, či vaňu alebo sprchovací kút, atď. Začnú vidieť svoj rodinný dom vo svojich predstavách. Vzájomne sa v tom podporujú, zjednocujú, ale dom nevidno. Nevidia ho susedia, nevidí ho nikto. Ale ich srdce je plné toho domu a začínajú všetko vidieť cez svoj nový dom. Prestali dávať peniaze na módne novinky, už nechodia na drahé dovolenky, nekupujú drahé jedlá, šetria. Keď idú kúpiť oblek, cez ich dom sa pozerajú na oblek, keď idú jesť do reštaurácie, cez ich dom vyberajú v jedálnom lístku atď. Pochopil si? Cez to, čo majú v srdci sa pozerajú na to, čo je okolo nich, na svoj cieľ.

Vráťme sa k hlavnej téme. Premietnime si uvedený príklad do našej situácie. Predpokladajme, že si chorý, alebo máš nejakú telesnú slabosť a potrebuješ dostať svoj zázrak. Musíš zmeniť svoje videnie. Ak sa pozeráš na svoje okolie z pohľadu svojej choroby, to ťa dovedie do choroby. V celom okolí, v každej situácii musíš vidieť, že budeš zdravý, a preto sa pozeraj na svoje okolie a budúcnosť z pohľadu svojho zdravia, a nie cez svoju chorobu. Potrebuješ viac veriť Božiemu slovu ako svojim pocitom, ako tomu, čo vidíš, ako tomu, čo povedali lekári, ako tomu, čo ťa straší, ako tomu, čo si niekedy prijal, že táto vec sa už nezmení, ako tomu, že nie je iné riešenie.

Znovu sa chop Božieho slova a uvedom si, že náš Boh je Všemohúci a Vševládny. Zober vážne, že svojími modlitbami, prosbami a pôstom Boha nezmeníš, ale potrebuješ zmeniť seba, lebo „ktokoľvek nebude pochybovať (nebude pochybujúci) vo svojom srdci, ale bude veriť, že tie veci, ktoré hovorí, sa stanú, bude mať, čokoľvek povie“ (Mk 11:23). Budeš mať to, čo povieš. Nech sa ti to akokoľvek zdá divné, ver Bohu, že to čo On hovorí a ty tomu veríš a vyznávaš, budeš to mať. Treba sa pevne držať svojho vyznania a nech sa to zdá akokoľvek divné, pevne a trvale hovoriť to isté. To znamená, držať sa pevne svojho vyznania stále, v každej situácii, nielen na modlitbe.

Filozofická otázka

Ako môžem vyznávať a hovoriť, že som uzdravený, zdravý, keď ma stále (napríklad) bolí noha, ani si ju neovládam. Každý to vidí. Nebudem vyzerať ako blázon?

Slovo vyznávať má dva obsahové významy. Bežne používame slovo vyznávanie v súvislosti s pokáním, hovorenie spáchaných hriechov Bohu, s prosbou o ich odpustenie. Druhý význam tohoto slova je stotožniť sa s tým, čo Boh povedal, čo je v Biblii.

Evanjelista Lukáš zapísal Kristove slová: „Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov.“ (Lk 9:26) To si vyžaduje určitú odvahu a rozhodnosť. Potrebujeme svoj zázrak - uzdravenie, potrebujeme dotyk Božej moci. „Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi.“ (Rim 1:16)

Preto hovoríme evanjelium, vyznávame to, čo Ježiš pre nás urobil. Prečo sa hanbiť za to, čo je napísané, že: „Jeho krvavými ranami som bol uzdravený,“ (1Pt 2:24) alebo „On vzal na seba moje slabosti a niesol moje choroby.“ (Mt 8:17) „Kým on vzal na seba naše nemoci a niesol naše bolesti, a my sme sa domnievali o ňom, že je ranený a zbitý od Boha a strápený. A on bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vložená na neho, a jeho sinavicou (krvavými ranami) sme uzdravení.“ (Iz 53:4-5)

Toto hovorí Božie slovo. Môžeme ho zaprieť? Nie! Máme sa s ním stotožniť - vyznať ho a pevne sa držať svojho vyznania. (Žid 11:6)

Niekto ti možno povie: „Čo to hovoríš, veď ešte stále si chorý.“ Ty môžeš v pokoji povedať: „Ja hovorím to, čo pre mňa urobil Boh. Hovorím to, čo hovorí Boh. Ešte to nevidím, necítim, ale teraz len záleží, kedy to od Boha prijmem.“

Niekto si objednal práčku. Poslali mu faktúru a zaplatil ju. Teraz už len čaká, kedy mu ju dovezú. Ten človek v pokoji hovorí: „Kúpili sme pračku, teraz budeme šetriť na chladničku.“ Vôbec sa nepozastaví nad tým, že ešte pračku nemá doma.

Aj my prosíme Boha, aby nám poslal potrebný zázrak - napríklad uzdravenie. Ježiš za to zaplatil svojími krvavými ranami a teraz už len čakáme, kedy nám Svätý Duch uzdravenie prinesie. Niekedy to urobí naraz, niekedy postupne.

Iný príklad. „Zdedil som v Nemecku dom, konečne mám dom.“ „Bol si v ňom, videl si ho?“ „Nie, ale dostal som od súdu rozhodnutie o právoplatnosti môjho dedičného práva.“

My sme dedičmi Božích zasľúbení.

Pre teba je veľmi dôležité, aby si vedel, že sú dva hlavné prejavy uzdravenia. Uzdravenie hneď - naraz alebo uzdravenie postupné, ktoré je najčastejšie. Niekedy dôjde k viditeľnému zlomeniu moci choroby, ale k celkovému uzdraveniu dochádza za niekoľko hodín, prípadne týždňov i mesiacov. Najčastejšie uzdravenie je postupné. Počas modlitby nevidieť žiadne zlepšenie (niekedy vidieť dokonca zhoršenie). Uzdravenie treba prijať vierou. Bolo do teba zasiate slovo života: „Si zdravý.“ Prijmi to slovo. Hoci je to slovo najmenšie od všetkých slov, ktoré boli zasiate do teba, hoci je malé ako horčičné zrno. Ak mu dovolíš rásť a žiť, bude väčšie od všetkých ostatných. Sej do seba ďalšie slová viery a očakávaj zdravie, ver, že si zdravý (Mk 4:31-32). Aj Mária, matka Ježišova, prijala Slovo a Slovo sa telom stalo. (Lk 1:38) Vyznávaj to slovo, že si zdravý. Stane sa ti podľa toho slova. To nie je dôležité, že to ešte nevidíš. Ani roľník nevidí, že zasiate semeno žije. Ale verí, že vzíde. Polieva ho. Očakáva úrodu. Prečítaj si z prvej knihy Kráľov kapitolu 18. Zamysli sa nad „obláčikom ako dlaň“, hľadaj svoj obláčik.

Samozrejme, že sa modlíme a prosíme Boha o svoj zázrak. Tento článok je tak napísaný, že sa predpokladá, že si znovuzrodený kresťan, naplnený Svätým Duchom a hovoríš novými jazykmi. Netvrdím, že hovorenie novými jazykmi je podmienkou uzdravenia, dokonca, že niečo okrem Boha je podmienkou, ale mnoho vecí prospieva k uzdraveniu. Keď sa modlíme, prosíme Boha vo viere v to, čo On povedal. Svoje slovo a vieru opierame o Božie slovo, pripomíname Mu Božie výroky a spoliehame sa na ne. Často veľa hovoríme o viere, ale veľké zjednodušenie v našom myslení príde z toho, ak dôverujeme Bohu. Dôvera v Boha je vlastne viera v to, že to, čo povedal je pravda a tým, ktorí veria v Boha, je odplatiteľom.

Odstránenie vrchu

Hovoríme o odstránení problému - odstránení vrchu, získaní daru, zbavení sa prenasledovania, získaní uzdravenia, finančnej prosperity, prijatí zázraku. Možno čitateľov problém nie je choroba, ale môže to byť niečo celkom iné. Pomerne veľa ľudí sa trápi, že je napríklad veľmi vysoký alebo veľmi malý, že nie je pekný, že je neplodný, má nepríjemné vyrážky, že nie je taký ako niekto iný, že nenájde manželského partnera, že je smoliar, že je odmietnutý a všetci ho odmietajú, má strach, pocit samoty, je závislý od drog, prenasledujú ho zlé myšlienky, chudoba, bojí sa že sa zblázni, hľadá pokoj, nevie sa zmieriť so skutočnosťou, že je smoliar atď. „Lebo amen vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal.“ (Mk 11:23)

Možno nemáš vieru na odstránenie tvojho vrchu. Rozhodni sa, že odstrániš ten vrch - kopec. Ako? Po čiastkach. Ak by si mal odstrániť desať ton smetia, ktoré by ti nepriateľ vysypal pred domové dvere, čo urobíš? Najprv usúdiš, že je správne to odstrániť. Potom začneš odstraňovať „malou lyžičkou,“ potom „veľkou,“ neskôr lopatou... začínaš vidieť, že to nie je až tak veľký problém, rastie tvoje presvedčenie, že vrch odstrániš, odstrániš ho. Ver, Boh je s tebou. Tvoja viera porastie. „A on im povedal: Pre vašu neveru; lebo amen vám hovorím, keby ste mali vieru ako horčičné zrno, poviete tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam hen! a prejde, a nič vám nebude nemožným.“ (Mt 17:20)

Tento článok ti chce pomôcť ako sa zbaviť tvojho vrchu. Usudzujem, že mnoho ľudí má svoj vrch. Viac sa zaoberajú výškou a veľkosťou vrchu, jeho pevnosťou, jeho funkciou, akoby sa venovali tomu, aby sa vrchu zbavili. Pre toho, kto sa potrebuje zbaviť svojho vrchu, to padnutie vrchu do mora je pre neho jeho zázrak. Je možné získať svoj zázrak! Rast viery je postupný. Je možné získať svoje oslobodenie z toho, čo nás zväzuje. Ale stojí to námahu. Je to duchovný boj. Pozrime sa na ženu s krvotokom. „A istá žena, ktorá bola v krvotoku od dvanástich rokov a ktorá bola na lekárov vynaložila všetku svoju živnosť a nemohla byť uzdravená od nikoho, pristúpila odzadu a dotkla sa lemu jeho rúcha, a naskutku zastal tok jej krvi. A Ježiš povedal: Kto sa ma to dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, ktorí boli s ním: Pane, zástupy ťa tisnú a tlačia, a hovoríš: Kto sa ma to dotkol? Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo ja som poznal, že vyšla odo mňa moc. A keď videla žena, že vec nezostala v tajnosti, trasúc sa prišla a padla pred ním a pre ktorú príčinu sa ho dotkla, povedala mu pred všetkým ľudom, aj to, ako bola naskutku uzdravená. A on jej povedal: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila; Iď v pokoji!“ (Lk 8:43-56)

Čítaj tento príbeh aj v iných evanjeliách a sleduj, že táto žena potrebovala svoj zázrak, potrebovala svoje uzdravenie, potrebovala totálnu zmenu. Totálnu zmenu. Už nemala nič. Minula všetky peniaze. Od dvanástich rokov sa dvanásť rokov trápila a za tieto roky prežila množstvo odvrhnutí od svojho okolia, lebo podľa vtedajších predpisov bola „nečistá“, čo znamenalo, že nemohla ísť do spoločnosti, a keď tam predsa potrebovala ísť, musela hovoriť „nečistá, nečistá“. Každý vedel, že je nečistá. Čo už táto žena mohla čakať? A predsa, rozhodla sa, povedala si: „Keď sa dotknem čo len okraja Ježišovho rúcha, ozdraviem.“

Uvedom si, že tento zázrak sa uskutočnil na základe jej viery, ženy, ktorá už nemala nič, a predsa chcela žiť, zaiste sa chcela vydať, mať deti, rodinu a normálny život. Nemodlila sa, neprosila Ho, ale slovom a skutkom prejavila svoju vieru. Ježiš to prijal, akceptoval. Aký zápas, aký duchovný boj musela mať, ísť za Ježišom, pretlačiť sa v zástupe medzi ľuďmi, byť vystavená nebezpečiu, že bude ukameňovaná...

Milý čitateľ, nemyslíš, že aj ona bola pokúšaná pochybnosťami? Ale nepodľahla im. Spravila dobré vyznanie, držala sa ho a urobila skutok viery. Porozmýšľaj o svojom stave, porovnaj ho s duchovnými, duševnými a telesnými situáciami tejto ženy. Ona dosiahla to, po čom túžila, čo bola jej potreba. Dostala svoj zázrak, jej hora padla do mora. Čo je tvoj skutok viery?

Boh rešpektuje tvoju vieru. Všetko, čo tu čítaš, je na rast tvojej viery, aby si dostal svoj zázrak.

Boh ťa chce uzdraviť

„Syn môj, moje slová, sú životom pre tých, čo ich nachádzajú, a uzdravením pre celé ich telo.“ (Pr 4:20-22 E) Môžeš byť uzdravený - môžeš byť oslobodený z tvojho súženia. Boh ťa miluje, preto ťa chce uzdraviť. Svojho jednorodeného Syna dal za teba, aby si v Neho uveril a mal život večný. Neposlal Ho, aby ťa súdil, ale aby ťa spasil (Jn 3:16-17) a mal si život v hojnosti (Jn 10:10). Ježiš ti dáva svoj pokoj (Jn 14:27) a chce, aby tvoja radosť bola úplná (Jn 15:11). Môj Boh, Otec Pána Ježiša Krista ti naplní všetky tvoje potreby (Fil 4:19). Boh ti mnohokrát prisľúbil zdravie (5Moj 7:15), dlhý vek (5Moj 30:20), plodnosť (5Moj 28:4; 5Moj 7:14). Boh nám dáva dobré dary (Jk 1:17), to čo prisľúbil aj splní (Iz 55:11). Je Bohom práva (Iz 30: 18). Je všemohúci. Miluje ťa.

UZDRAVENIE JE DAR. Nie je to odmena za nejaké dobré skutky. Boh nám dal i Pána Ježiša ako dar, hoci sme my boli zlí (Rim 5:6). Ak chceš prijať uzdravenie, oslobodenie, môžeš to prijať ako dar. Jeho milosťou si spasený, skrze vieru. A to nie sám zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby si sa nemohol chváliť (Ef 2:8-9). Boh ti sľúbil uzdravenie, zdravie. Prečo ho máš prosiť: „Bože uzdrav ma, uzdrav ma...“ donekonečna? Veď ti to sľúbil a dal, dal ti to dokonca na papieri, v Písme svätom - v Biblii, (Iz 53:4-5; Ž 91:6; Ž 103:3; Mt 8:17; 1Pt 2:24), tak prečo máš toľko prosiť?

Máš vziať, prijať! Učím ťa ako prijať.

Keď ti lekár povedal, že tvoja choroba sa ti bude vracať, alebo že ešte môžeš žiť rok, ty mu veríš. Ak mu budeš veriť, tak choroba sa ti bude stále častejšie opakovať a ty za rok asi zomrieš. Ale je tu Ježiš! Ver Jemu! Čítaj, čo hovorí Boh o tebe, o tvojej chorobe. On je tvoja spása. Čítaj, čo píše o tebe Izaiáš 53:4-5: „Ale on niesol tvoju nemoc, vzal na seba tvoju bolesť. On bol prebodnutý pre tvoje priestupky, zmučený bol pre tvoje neprávosti. On znášal trest za tvoj pokoj, jeho ranami sa ti dostalo uzdravenia. Jeho krvavé rany ťa uzdravili.“ (1 Pt 2:24; Mt 8:17)

Je to dobrá správa, že ty nemusíš byť chorý, lebo Ježiš bol za teba chorý - ranený na kríži. Jeho ranami si uzdravený. Ale čo je pravda? Vidíš, že tvoje telo je choré, lekári to hovoria, všetky lekárske vyšetrenia to potvrdzujú, bolesti sa stupňujú... Ale Ježiš hovorí: „Ja som Pravda,“ Božie slovo je Pravda, „Ja som Život“.

Diabol, ktorý prišiel len na to, aby kradol, zabíjal a hubil (Jn 10:10), ťa oklamal.

Polovica činnosti Pána Ježiša bola služba uzdravovania. Uzdravoval všetky neduhy a všelijaké choroby (Mt 4:23). Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky (Žid 13:8). Aj teraz robí to isté, čo robil vtedy, keď kráčal po zemi. Naplňuje potreby ľudu, aj uzdravuje celého človeka.

Prispej aj svojím rozumom k uzdraveniu. Zaiste je dobre ďakovať Bohu za každé jedlo, lebo modlitbou sa to čo konzumujeme, posväcuje. Keď bolo so mnou veľmi zle, tak som pred zjedením tabletky povedal: (Mal som preštudované poučenia, ktoré sa pridávajú k liekom.) „Ďakujem Ti, Bože, Otče, za túto tabletku, ktorá je určená k tomu, aby zabila každú bunku, baktériu a vírus v mojom tele, všetko živé v mojom tele, čo mi škodí.“ Pri inej tabletke: „Ďakujem Ti, svätý Bože, že táto tabletka je určená na to, aby boli moje cievy dobre priechodné. Amen.“ Inokedy: „Ďakujem Ti, Bože, za toto jedlo, ktoré je určené jedine pre moje dobro.“ Alebo: „Ďakujem Ti za toto jedlo, ktoré je určené jedine pre život mojich buniek od Teba, lebo moje telo je chrámom Svätého Ducha. V mene Ježiš zakazujem, aby z tohoto jedla vzala nejaká cudzia bunka, čo len jednu molekulu.“

Prišla k nám na návštevu dáma žltozelenej farby. Po krátkom čase vybehla na WC. Keď sa vrátila, pýtala sa: „Je to možné, aby mi bolo tak strašne zle z kúska melóna? Bola som teraz na inej návšteve, kde som nemohla odmietnuť ponúknutý melón.“ „Pohltala si ho?“ „Nie, jedla som ho pomaly s veľkým odporom, nenávidím melóny, už z neho nie je ani kúsok v mojom tele.“

Určite aj čitateľ usúdi, že čo jeme s odporom, nie je pre naše dobro, ani lieky - ak ich užívame s odporom. Preto odporúčam jedlo i lieky užívať s vďačnosťou Bohu, vo viere, že pomôžu.

Skladanie rúk

Jeden zo spôsobov uzdravovania je skladanie rúk. Vďaka Pánu Ježišovi, že nám ľuďom odovzdal autoritu v Jeho mene, aby bola zjavená Pravda a ty si ozdravel. (Jn 17:18)

V týchto časoch Boh vylieva svojho Ducha (Joel 3:1) a ľudia veriaci v Ježiša Krista prijímajú moc Ducha Svätého (Sk 1:8) podľa prísľubu (Sk 2:38-39). Nepomôžu ti ľudia, ktorí majú teológiu, doktoráty, hodnosti, ale tí, ktorí prijali moc od Svätého Ducha, ktorá je zjavná pri hlásaní Ježiša Krista.

Veriaci ľudia v Ježiša Krista Nazaretského sú sprevádzaní znameniami: Kladú ruky na chorých a títo ozdravejú.Tento spôsob je často prekvapivo účinný na verejnosti, kde sú neveriaci a káže sa evanjelium. Je potrebné vedieť, že jedine koho uzdraví Pán Ježiš, ten bude skutočne zdravý. (Jn 8:36) Prichádzajú i falošní uzdravovatelia. Kto nepoužíva nadprirodzený dar prednostne k tomu, aby bolo šírené evanjelium Ježiša Krista a aby sa tým oslávilo meno Ježiš, nie je Kristov služobník. Neprijímaj jeho službu.

Evanjelium treba nielen počuť, ale i vidieť. (Mt 11:4) Ja keď som hladný, tak idem radšej do bufetu, kde predávajú párky, ako do prednáškovej sály počúvať doktora gastronómie o varení párkov. Ľudia, ktorí prijali moc Svätého Ducha, sa môžu s tebou modliť a pomôžu ti prijať to, po čom túžiš. (Mt l8:18; Mk 9:23; Mk 11:24) Nediv sa, že Boh dal takú autoritu ľuďom. Pán Ježiš hovorí: „Kto verí vo mňa, tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť, pretože ja idem k Otcovi.“ (Jn 14:12) Často dáva túto moc jednoduchým ľuďom, i mladým. Nemaj vieru v človeka - služobníka, ktorý sa bude za teba modliť, ale dôveruj Bohu, Jeho slovu.

Kráľovstvo Božie je podobné rozsievačovi. Rozsievač rozsieva slovo. (Mk 4:14) To slovo klíči, rastie, ani sám nevie ako. (Mk 4:28) Hoci je toto slovo najmenšie zo všetkých, rozrastie sa (Mk 4:32) a je väčšie ako všetky ostatné rastliny. Služobník nad tebou povie slovo uzdravenia. Ak si prijal slovo uzdravenia, tak ho vyznávaj, vyhlasuj, že si zdravý, že ranami Ježiša Krista si uzdravený, hoci to nevidíš. Nevyznávaj ústami, že si chorý. Hovor to, čo o tebe hovorí Biblia napríklad:

„Ježiš niesol moju chorobu, vzal na seba moje bolesti, jeho jazvami sa mi dostalo uzdravenia.“ (Iz 53:3-4) Hľadaj zdravie, nie chorobu. Ďakuj Pánovi, vyvyšuj Ho!