Nábal - Prečo ho trafil šľak

„A Samuel zomrel. A zhromaždil sa celý Izrael, a smútili za ním, a pochovali ho v jeho dome, v Ráme. A Dávid vstal a odišiel dolu na púšť Fáran. A bol nejaký človek v Máone, ktorého majetok bol na Karmele. A bol to veľmi veľký človek, ktorý mal tri tisíce oviec a tisíc kôz a strihal svoje ovce na Karmele. Meno človeka bolo Nábal a meno jeho ženy Abigaiľ, a bola to rozumná žena a krásna, ale človek bol tvrdý a zlostný vo svojich skutkoch a pochádzal z rodu Kálefovho. Keď počul Dávid na púšti, že Nábal strihá svoje ovce, poslal Dávid desať mládencov, a Dávid povedal mládencom: Iďte hore na Karmel a zájdite k Nábalovi a pozdravte ho v mojom mene. A takto poviete: Živému zdar! A tebe pokoj i tvojmu domu pokoj i všetkému, čo máš, pokoj! Teraz som počul, že máš strihačov. Nuž tvoji pastieri boli s nami; neukrivdili sme im, ani sa im nič nestratilo po všetky dni, čo boli na Karmele. Opýtaj sa svojich sluhov a povedia ti. Preto nech nájdu títo mládenci milosť v tvojich očiach, lebo sme prišli na dobrý deň. Daj, prosíme, to, čo nájde tvoja ruka, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi. Keď ta prišli mládenci Dávidovi, hovorili Nábalovi podľa všetkých týchto slov v mene Dávidovom a utíchli. Na to odpovedal Nábal služobníkom Dávidovým a riekol: Kto je Dávid a kto syn Izaiho? Dnes je mnoho sluhov, ktorí utekajú každý od svojho pána. - A, ľaľa, vezmem svoj chlieb, svoju vodu a svoje mäso toho, čo som pobil pre svojich strihačov, a dám to mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú!“ (1Sam 25:1-11)

„A stalo sa na druhý deň ráno, keď už bolo vyšlo víno z Nábala, a jeho žena mu oznámila, čo sa prihodilo, že zmŕtvelo jeho srdce v ňom, a on sa obrátil na kameň. A stalo sa tak asi o desať dní, že Hospodin uderil Nábala, a zomrel.“ (1Sam 25:37-38)

Niektoré hriechy budú odkryté až na večnosti a človek za ne vezme spravodlivú odplatu. Dôsledky niektorých hriechov však nájdu svoju odplatu ešte v pozemskom živote. V Biblii nie je veľa prípadov, že by niekto v dôsledku svojho hriechu bol potrestaný tak rýchlo a tvrdo. Preto stojí za to položiť si otázku, prečo vlastne Nábal zomrel.

Ako sa odplácať ľuďom

Prirodzené ľudské zmýšľanie je také, že sa treba za zlý skutok pomstiť. Samozrejme, je to prirodzená ľudská reakcia a v niektorých prípadoch je ozaj nutné, aby skutok bol potrestaný. Toto však nie je téma našej úvahy. Druhým variantom je, že niekomu bol preukázaný dobrý skutok, no človek naň nereagoval správne, s vďačnosťou. Dávid vedel, že Boh je k nemu dobrý, pomazal ho za kráľa nad Izraelom. Dávid miloval Hospodina a to ho viedlo k tomu, aby robil ľuďom dobre, aby činil dobré skutky. Jedným z jeho dobrých skutkov bolo, že Nábalovi na hore Karmel strážil jeho veľké stádo. Nábal z toho mal veľký osoh, stáda jeho drobného statku prosperovali, preto veľmi zbohatol, no za Dávidov dobrý skutok sa neodplatil vďačnosťou, ale zlým. Kľúčovými slovami k pochopeniu celého príbehu je Dávidov výrok: „A Dávid bol povedal: Iba na sklamanie som strážil všetko to, čo patrilo tomuto na púšti, takže sa nič nestratilo zo všetkého toho, čo bolo jeho, a odplatil sa mi zlým za dobré.“ (1Sam 25:21) O tom, že Nábal bol nevďačným človekom, svedčí aj to, že musel vedieť, že práve Dávid zachránil celý Izrael pred filištínskou porobou, keď o víťazstve rozhodol práve statočný postoj Dávida, keď strelou z praku usmrtil obra Goliáša. Ak by Dávid nezabil Goliáša, Nábal by zrejme nemal vôbec žiadne stáda, ak by vôbec žil. Ak sa niekto odplatí zlým za dobré, dostáva sa pod ťažký Boží súd. V ľudskej prirodzenosti, ktorá nie je úplne prevrátená, je aspoň to, že človek má rád svojich blízkych a tých, ktorí mu robia dobre. Ak to však niekto nevie, znamená to, že je veľmi zlým človekom, ako bol aj Nábal. Nábal znamená blázon, človek, ktorý je samoľúby, myslí si, že všetko čo má, je iba vďaka jeho šikovnosti a múdrosti, a nevie oceniť druhých. Ďalším znakom takéhoto egoistu je hedonizmus. Nábal bol požívačný človek, rád sa pýšil, rád sa zúčastňoval zábav a hostín. V knihe Prísloví je jedno prísne a vážne slovo: „Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.“ (Prís 17:13) Nech nikoho nepomýli, že blázon Nábal bol krátkodobo úspešný, čo sa týka majetku. Biblia oceňuje, keď niekto nielen dosiahne úspech, ale vie ho aj dlhodobo udržať. Preto nemá cenu trápiť sa, ako je možné, že zlým a prevráteným ľuďom sa momentálne darí dobre. Čas ukáže, či ich úspech bol dôsledkom Božej priazne v ich živote, alebo nie. Biblia nás jasne učí, že človek, ktorý sa odpláca zlým za dobré, pôjde z problému do problému aj s celým jeho domom.

Oblasti, v ktorých treba preukázať dobrotu:

1 Boh

„Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“ (Rim 5:8) Celé ľudstvo sa spreneverilo voči Bohu, ľudia sú vo svojej prirodzenosti skazení a hriešni. Božia láska a dobrota sa prejavila práve v tom, že keď sme ešte Boha nehľadali, dal Otec za hriechy ľudstva svojho Syna a Syn položil svoj život a doniesol dokonalú obeť, čiže Božou odpoveďou na zlé skutky ľudí bol jeden úžasný vykupujúci skutok, ktorý ľuďom navracia nádej a večný život. Neoddiskutovateľne sa v tomto skutku prejavila Božia dobrota. Preto Boh právom čaká, že odpoveďou na jeho dobrý skutok budú aj naše dobré skutky. Boh očakáva, že každý, kto sa stretne s Božou láskou, bude svoje zlé skutky ľutovať a usilovať sa robiť dobre. Na skutok Božej lásky má človek reagovať chválou, vďakou, dobrorečením a úctou, a taktiež tým, že človek bude dobre robiť druhým ľuďom, ktorí sú stvorení na Boží obraz.

2 Rodičia

„Vy, deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo to je spravodlivé. Cti svojho otca a svoju mať - to je prvé prikázanie so zasľúbením.“ (Ef 6:1-2) Tvrdenie egoistických ľudí, že pre nich nikto nikdy nič neurobil, je veľká lož. Človek totiž príde na tento svet ako bytosť úplne závislá od pomoci druhých ľudí. Ak sa niekto dožije dospelého veku, znamená to, že mu niekto aspoň v minimálnej miere poskytol jedlo a iné zaopatrenie, ktoré je nutné na to, aby človek prežil. Bežne sú to rodičia, ktorí sa starajú o dieťa, okrem potravy mu poskytujú prístrešie, možnosť spánku, hygienu a pod. Preto neúcta a odplácanie rodičom za výchovu zlým, je pred Bohom veľká bezbožnosť. Zlé správanie k rodičom skráti dĺžku ľudského života a prinesie doňho trápenie. Predpokladám, že každý čitateľ chce mať dlhý a dobrý život.

3 Manželský partner

V manželstve je veľmi dôležité, aby človek vedel oceniť to, čo robí pre rodinu manželský partner. Ak napríklad muž chodí do roboty a snaží sa zabezpečiť všetky potreby rodiny, potom je správne, aby mu žena vytvorila dobré a láskavé prostredie v rodine. Je tragédia, ak si žena neváži toho, že manžel robí. Dnes je veľmi ťažké zo svetského systému vytrhnúť potrebný finančný obnos pre chod rodiny. Ubytovanie, jedlo, oblečenie sú veľmi drahé. Ak si to žena neváži, trápi muža, ak je navyše ešte aj neverná, potom je isté, že ju čaká zlé. Podobne, manžel musí oceniť, ak žena vedie domácnosť a vychováva jeho deti. Je treba zachovať lásku a úctu k žene aj vtedy, keď zostarne a jej tvary už nie sú také ako kedysi.

4 Cirkev

„A muži toho mesta povedali Elizeovi: „Hľa, prosím, bývať v tomto meste je dobre, ako vidí môj pán, ale voda je zlá, a preto zem pustne sirobou. A riekol: Doneste mi novú šálku a dajte do nej soli. A doniesli mu. Vtedy vyšiel k prameňu vody a vysypúc do neho soľ povedal: Takto hovorí Hospodin: Uzdravujem túto vodu. Nebude viacej odtiaľ smrti ani siroby. A voda je uzdravená až do tohoto dňa podľa slova Elizeovho, ktoré hovoril. Potom odišiel odtiaľ hore do Bét-ela. A keď išiel hore cestou, vyšli malí chlapci z mesta, posmievali sa mu a povedali mu: Iď hore, plešivý! Iď hore, plešivý! A on obzrúc sa naspäť a uvidiac ich zlorečil im v mene Hospodinovom. Na to vyšli dve medvedice z lesa a roztrhali z nich štyridsaťdva detí. A odišiel odtiaľ na vrch Karmel a zase odtiaľ sa navrátil do Samárie.“ (2Kr 2:19-25)

Ďalšou oblasťou, kde sa neoplatí odplácať zlým za dobré, je cirkev. Vo vyššie uvedenom príbehu Elizeus uzdravil vody v meste a bolo by správne, keby sa občania mesta vrátane tínedžerov správali voči nemu úctivo, ale namiesto toho sa mu posmievali. Že aj vo vzťahu k Božím služobníkom musíme byť opatrní, svedčí tvrdosť súdu, ktorý na cynickú mládež dopadol. Niekedy sa do cirkvi dostanú ľudia podobní Nábalovi. Vyžadujú si zvláštnu pozornosť, služobníci v cirkvi sa nimi zaoberajú, modlia sa za nich, v mnohým prípadoch im aj prakticky pomáhajú, no namiesto vďaky sa stretnú s ohovárkami a podrazmi.

Určite by sme našli aj viacero oblastí, v ktorých sa neoplatí odplácať zlým za dobré, vlastne, neoplatí sa to nikdy. Nezabúdajme, že Boh pozerá na naše skutky. Nech je nám Nábalov príklad poučením. Keďže Boh je k nám dobrý, aj my naplňme svoj život vďačnosťou, láskou a dobrými skutkami, a budeme mať dobrý život, dlhý život a tieto skutky s nami prejdú do večnosti.