Napĺňajte sa Svätým Duchom

V máji prebehol jeden z veľkých biblických sviatkov - Šavuót, kedy Židia ďakujú za prvú úrodu. Na tento sviatok sa stala jedna významná udalosť, ktorá je známa ako Letnice alebo Turíce (názov Turíce veľmi neodporúčame, lebo je tu väzba na pohanský sviatok, kedy bolo uctievané božstvo v podobe býka - tura). Ako vieme, na Letnice boli prví učeníci naplnení Svätým Duchom. Naplnenie Svätým Duchom nie je okrajovou udalosťou v živote kresťana, ale vyliatie Svätého Ducha je dôkazom toho, že nebesia prijali Ježiša Krista, ktorý sa stal Veľkňazom podľa poriadku Melchisedekovho, a tým, ktorý krstí Svätým Duchom. Preskúmajme okolnosti vyliatia Svätého Ducha na prvých Židov, a potom aj na pohanov, lebo ak splníme tie isté podmienky, Duch Svätý bude napĺňať aj nás.

Ježiš zasľúbil príchod Svätého Ducha

„Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania, a ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby bol s vami naveky, toho Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani ho nezná. Ale vy ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás.“ (Jn 14:15-17) Pán pred svojím utrpením potešoval učeníkov a viackrát spomenul, že po Jeho odchode príde Svätý Duch, ktorého nazýval Paraklétom (Tešiteľom, Pomocníkom) a Duchom pravdy. Výraz iný (allos) neznamená iný čo do hodnosti alebo kvality, ale rovnaký. Svätý Duch je Božskou osobou a kresťania by si už konečne mali túto pravdu uvedomiť. Aj medzi biblickými kresťanmi badať určitú zatvrdilosť voči Svätému Duchu a neistotu, ako sa k Nemu vlastne správať. Nie sú si istí, či je možné so Svätým Duchom hovoriť, lebo existujú falošné náuky, že sa tak zatieni osoba Otca a Ježiša Krista. Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme mali spoločenstvo (koinóniu) so Svätým Duchom a takýto vzťah nemôže nikdy existovať bez komunikácie. „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Svätého Ducha nech je so všetkými vami! Amen.“ (2Kor 13:13) Ešte horšie sú názory, ktoré chcú Božskú osobu Svätého Ducha degradovať iba na činnú silu alebo energiu podobnú elektrickej. Toto už je vážne, lebo ide o rúhanie. Keď Biblia hovorí, aby sme nezarmucovali Svätého Ducha, určite nemá na mysli energiu, ale osobu. Vôbec, v tejto otázke je treba byť veľmi opatrný. Ježiš povedal: „Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom.“ (Mt 12:31) Ježiš tak napomenul tých, ktorí silu pomazania Svätého Ducha, ktoré bolo na Pánovi, znevážili a dokonca ju chceli zameniť za prácu démonov. Ak chceme zažívať Božiu prítomnosť vo svojom živote, musíme mať voči Svätému Duchu veľmi otvorené a mäkké srdcia, lebo bez Neho nemôžeme nič - nepochopíme Písma, nemôžeme byť Ježišovými svedkami, nemôžeme zostávať v Pánovej prítomnosti.

Letnice (Jeruzalem)

„A keď sa už doplňoval päťdesiaty deň po Veľkej noci, totiž deň Letníc, boli všetci jednomyseľne spolu. A zrazu povstal z neba zvuk ako zvuk nesúceho sa silného vánku a naplnil celý dom, kde sedeli. A ukázali sa im rozdeľujúce sa jazyky ako čo by jazyky ohňa, a sadol na jedného každého z nich. A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazykmi, tak ako im dával Duch vysloviť sa.“ (Sk 2:1-4) Tu treba upozorniť, že všetci, ktorí zažili na Letnice skúsenosť naplnenia sa Svätým Duchom, boli veriaci zo Židov. Vtedy bolo ešte aj pre Ježišových učeníkov neuveriteľné, že by sa spasenie mohlo týkať aj pohanov. Tým Židom, ktorí uverili Ježiša Krista ako Mesiáša, bolo jasné, že jediný pravý Boh je Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba (veď sám Ježiš to potvrdil) a na pohanov pozerali s nedôverou, vediac, že ich bohovia a modly nie sú nič.

Pozrime sa, aké podmienky muselo splniť 120 ľudí, ktorí ako prví zažili skúsenosť krstu v Duchu Svätom. Prvá vec, ktorú si musíme povšimnúť je, že trpezlivo a s túžbou, počúvni Pánovým slovám, očakávali na to, ako sa naplní zasľúbenie o Svätom Duchu. Túžba a otvorené srdce sú prvou a najdôležitejšou podmienkou k tomu, aby človek mohol mať skúsenosť so Svätým Duchom. Tento postoj túžobného očakávania je uhášaný nesprávnou teológiou, kedy je zneužitý výrok apoštola Pavla, že Duch Svätý dáva ako ráči, čiže postoj človeka nie je pred Bohom dôležitý. „... a to všetko pôsobí jeden a ten istý Duch rozdeľujúc osobitne jednému každému tak, ako chce.“ (1Kor 12:11) Nie je to pravda, lebo o kúsok ďalej apoštol Pavol hovorí, že náš postoj k požehnaniam, ktoré Svätý Duch donáša, má byť aktívny a po požehnaniach, ktoré prináša Svätý Duch, máme túžiť. „Stíhajte lásku a snažte sa horlivo o duchovné dary, ale viacej, aby ste prorokovali.“ (1Kor 14:1)

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý nám pomôže vojsť do Božej prítomnosti, je modlitba a jednomyseľnosť. „Títo všetci zotrvávali jednomyseľne na modlitbe a v prosbe so ženami a s Máriou, matkou Ježišovou, i s jeho bratmi.“ (Sk 1:14) Najviac vyliatia Svätého Ducha zažijeme pri spoločných stretnutiach, keď jednomyseľne chválime Pána. Tí, ktorí zanedbávajú spoločné zhromaždenie, budú zažívať, že Božia prítomnosť z ich života pomaly mizne. Výsledkom letničnej skúsenosti bolo, že Peter, ktorý ešte nedávno zaprel Pána, dostal smelosť a pred tisícmi ľudí začal odvážne svedčiť o Ježišovi. V jeho reči bolo toľko sily, že sa hneď obrátilo tritisíc ľudí. Čiže prítomnosť Svätého Ducha doniesla aj ovocie. Aj dnes môžeme vidieť, ako tie skupiny veriacich, ktoré prijímajú plnosť Ducha Svätého, donášajú ovocie a rozrastajú sa. Letnično-charizmatické hnutie takmer po celom svete zažíva veľkú expanziu v dobe, keď formálne a liturgické cirkvi zažívajú strnulosť a úbytok členov.

Kornélius (Cézarea Prímorská)

Pre nás, ktorí sme sa obrátili k Bohu, a podľa prirodzeného pôvodu sme pohania, je udalosť z Prímorskej Cézarey rovnako dôležitá, ako letničná udalosť v Jeruzaleme. V 10. kap. Skutkov apoštolských čítame, že stotník Kornélius mal anjelské navštívenie, v ktorom dostal inštrukcie, aby pozval apoštola Petra do svojho domu. Apoštol Peter vtedy býval v Joppe (neďaleko Tel-Avivu) u Šimona koželuha a Boh ho skrze videnie povzbudil, aby prijal Kornéliovo pozvanie, čo pre Židov vtedajších čias bolo vylúčené. Keď Peter prišiel do Kornéliovho domu, bol veľmi prekvapený z toho, čo sa tam udialo. „A kým Peter ešte hovoril tieto slová, zostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí počúvali slovo. Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha; lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy odpovedal Peter: Či potom môže niekto zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí prijali Svätého Ducha ako aj my? A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista. Vtedy ho prosili, žeby zostal u nich niekoľko dní.“ (Sk 10:44-48) Bol udivený z toho, že aj na pohanov bol vyliaty Svätý Duch. Keď o tom, čo sa stalo v Cézarei, hovoril vedúcim v Jeruzaleme, povedal nasledovné: „...a ten ti bude hovoriť slová, ktorými budeš spasený ty aj celý tvoj dom. A vtom, keď som ja započal hovoriť, zostúpil Svätý Duch na nich ako aj na nás tam na počiatku, a rozpamätal som sa na slovo Pánovo, ako hovoril: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom.“ (Sk 11:14-16) Udalosť v Cézarei Prímorskej stotožnil s udalosťou v Jeruzaleme: Zostúpil Svätý Duch na nich (pohanov), ako aj na nás (Židov) tam na počiatku (Letnice). To, že pohania prijali Svätého Ducha je dôkazom, že sa stali plnohodnotnými občanmi Božieho kráľovstva. Boli zaštepení do pravej olivy - (Rim 11:16-24). „Lebo On je náš pokoj, ktorý učinil oboje jedno a zboril aj priehradný múr zrušiac vo svojom tele nepriateľstvo, zákon prikázaní, záležajúci v rôznych nariadeniach, aby tých dvoje, Židov a pohanov, stvoril v sebe v jedného nového človeka činiac pokoj, a aby zmieril oboch v jednom tele Bohu skrze kríž zabijúc na ňom nepriateľstvo a prišiel a zvestoval pokoj vám ďalekým a pokoj blízkym, lebo skrze neho máme prístup oboji v jednom Duchu k Otcovi. Tak teda už nie ste cudzincami a bezprávnymi pohostínmi, ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží,...“ (Ef 2:14-19)

To, že Peter dal rovnítko medzi skúsenosť prvých učeníkov na Letnice a skúsenosť pohanov v Cézarei Prímorskej, vyvracia nesprávnu teológiu, podľa ktorej Svätý Duch bol vyliaty raz na Letnice a od tej doby sa už nič také neopakuje. Vďaka Bohu, opakuje. Všade tam, kde tomuto klamstvu nepodľahli, zažívajú aj dnes po celej tvári zeme vyliatie Svätého Ducha.

Čo bolo rozhodujúcim faktorom, že pohania v Kornéliovom dome boli naplnení Svätým Duchom? Po prvé, je to to isté, čo nachádzame pri Židoch na Letnice, a to hlad po Bohu - túžba. Druhým faktorom bolo počúvanie. V Kornéliovom dome bol vyliaty Svätý Duch na tých, ktorí počúvali Petrove slová. Počúvanie slov, ktoré hovoria Duchom naplnení ľudia, má za následok, že počúvajúci začne prijímať Svätého Ducha cez slová. Preto v cirkvi kladieme veľký dôraz na kázanie a hovorenie Božieho slova. Je veľmi dobre veľa vyučovať, zaoberať sa neľahkými otázkami z Písma, dlhší čas mať upriamenú pozornosť na kázané Slovo. Pre pohanov je to práve preto dôležité, lebo ich predstava o stretnutí s Bohom je založená na rituáloch, obradoch a pompéznych ceremóniách. Liturgia nikdy nemôže nahradiť poctivý výklad Božieho slova. Pri obrade sú ľudia pasívni, nepočúvajú, lebo nie je čo, a nerozmýšľajú, lebo nie je o čom - iba pozerajú na akési divadlo a tvária sa, že vošli do Božej prítomnosti. Vôbec, počúvať je veľkým umením, je začiatkom každej múdrosti, vzdelanosti a napredovania. Podľa toho, aké človek kladie otázky, ako sa pýta, je možné spoznať, či človek počúva a rozmýšľa o danej téme. Dvanásťročný Ježiš udivil farizejov a zákoníkov, lebo svojimi otázkami išiel k samej podstate témy, o ktorej sa hovorilo. Je dobre, keď veriaci po kázni doma diskutujú a lámu si hlavy nad Božím slovom. Mimochodom, Peter pokrstil Kornéliov dom na základe toho, že počúvali a boli naplnení Svätým Duchom. Išlo o ľudí schopných počúvať a reagovať na zvesť. Tvrdenie, že Peter pokrstil aj deti, nemá žiadny biblický podklad, lebo dieťa nie je schopné počúvať a štandardne, keď je pozvaný kazateľ, deti sú oddelene a je im vytvorený program práve preto, aby dospelí mohli počúvať.

Ešte si položme otázku, čo Peter považoval za dôkaz, že pohania prijali Svätého Ducha. Odpoveď je jednoznačná: „Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha; lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“ (Sk 10:45-46a) Hovorenie v jazykoch je jednoznačným dôkazom, že veriaci prijal Svätého Ducha. Existuje mnoho zlých doktrín, ktorých cieľom je zabrániť práve tomu, aby sa veriaci naplnili a hovorili v jazykoch. Spomeniem niekoľko falošných proticharizmatických doktrín, ktoré spôsobujú, že tí, ktorí nejaký čas počúvali takéto myšlienky, sú pod omámením (baskainein) a ich srdce je voči nadprirodzenému svetu zatvrdené. Je to rovnaké omámenie, aké bolo na Galaťanoch, keď z duchovného života prešli v dôsledku omámenia falošnými náukami k tomu, že začali žiť podľa tela. Ich stav Pavol odhalil práve na vzťahu k Svätému Duchu. „Ó, nerozumní Galaťania, kto vás tak omámil, aby ste neboli poslušní pravde, ktorým bol Ježiš Kristus prv napísaný pred očami ako medzi vami ukrižovaný? Lebo to by som chcel zvedieť od vás, či zo skutkov zákona ste dostali Ducha, či z počutia viery? Či ste tak nerozumní? Započnúc Duchom teraz telom dokonávate?“ (Gal 3:1-3)

Spomeniem aspoň niekoľko falošných náuk o naplnení Svätým Duchom:

1.) Keď človek uverí v Ježiša a znovuzrodí sa, automaticky prijme Svätého Ducha.

Keby toto tvrdenie bola pravda, potom by Pavol v Efeze učeníkom položil úplne zlú otázku: „Prijali ste Svätého Ducha, keď ste uverili?“ (Sk 19) Vieme, že síce uverili, ale neprijali.

2.) Človek prijme Svätého Ducha pri vodnom krste. Vodný krst a krst v Svätom Duchu sú dve rozdielne udalosti. Niekedy je prvý krst vo Svätom Duchu (viď Kornélius), niekedy je prvý vodný krst (viď 8. kap. Skutkov): „... ktorí, keď ta zišli, modlili sa za nich, žeby dostali Svätého Ducha, lebo ešte nebol zostúpil na niktorého z nich, a boli len pokrstení v meno Pána Ježiša.“ (Sk 8:15-16) No a niekedy prebehnú obe tieto udalosti v živote veriaceho naraz, ako tomu bolo v Efeze (Sk 19).

3.) Tvrdenie tretie - dôkazom krstu Svätým Duchom je láska. Láska je ovocie, ktoré sa ukáže až po určitej dobe. Peter Kornélia vôbec nepoznal, nesledoval jeho kresťanský život, čiže jeho prehlásenie o tom, že Boh dal Svätého Ducha pohanom, nebolo na základe skúmania ovocia, ale na základe nadprirodzeného dôkazu hovorenia v jazykoch. Podobne ani prorokovanie, ktorého skúmanie si tiež vyžiada určitý čas, apoštoli nepovažovali za dôkaz.

4.) Ďalšie tvrdenie je, že krst Svätým Duchom nemusí mať nadprirodzené znamenia. Prečo vôbec uvažovať týmto smerom. Veď Biblia jasne hovorí, že Boh sa nadprirodzene prejavuje v živote tých, ktorí Ho hľadajú a milujú. Ak chce človek zostať bez nadprirodzena, na to sa samozrejme vôbec nemusí usilovať, vôbec nemusí hľadať Boha, modliť sa a skutočne Boh sa v jeho živote nikdy nijako nadprirodzene neprejaví. Takýmto ľuďom môžeme odporučiť, aby sa radšej zaoberali dialektickým materializmom.

Hovorenie v jazykoch je jednoznačným dôkazom, že veriaci prijal Svätého Ducha

Sme veľmi vďační za to, že môžeme mať spoločenstvo so Svätým Duchom. Prináša nám schopnosť byť svedkami zmŕtvychvstalého Ježiša, prináša nám spravodlivosť, pokoj a radosť, donáša ovocie aj dary, uvádza nás do každej pravdy, otvára nám Písma. Každému radím, aby bol otvorený a hladný po Svätom Duchu, aby sa rád modlil, čítal a počúval Slovo Božie a prosil Pána, aby mu dal mäkké poddajné srdce, nezaťažené horkosťou a sklamaním. Tieto myšlienky sú dôležité o to viac, lebo v posledných časoch bude Svätý Duch ešte mocnejšie pôsobiť. Pripravme sa na to. „A bude v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia budú prorokovať i vaše dcéry, a vaši mládenci budú vídať videnia, a vašim starcom sa budú snívať sny. Áno i na svojich sluhov a na svoje dievky vylejem zo svojho Ducha v tých dňoch, a budú prorokovať.“ (Sk 2:17-18)

Priatelia, toto nikto nemôže zastaviť!