Nechaj môj ľud ísť

Tých osem ľudí stojacich pred popravčou čatou nedovolilo, aby im zaviazali oči. Chytili sa za ruky, nahlas sa pomodlili Otčenáš a po Pánovej modlitbe zaspievali dve chvály. Boli to drogoví díleri, ktorých chytili v Indonézii a odsúdili na smrť. Boli väznení takmer celé jedno desaťročie, počas ktorého sa obrátili, znovuzrodili a rozhodli sa, že zomrú s chválou pre Ježiša na perách. Tak aj urobili, keď v januári 2015 nastala ich posledná hodina.

Trinásť nastúpených vojakov počkalo, kým zaspievali Amazing Grace a keď začali spievať pieseň 10 000 dôvodov Ti chválu vzdať, čata odistila zbrane a vypálila, a tak teda refrén svetoznámej piesne už nezaznel v tomto svete. Tento podivuhodný príbeh zdieľal na YouTube sám autor Matt Redman, ktorého životná cesta začala práve z opačnej strany: zo smrti smerom do Pánovho uctievania a chvál.

Za inšpiratívnymi piesňami Matta Redmana stojí niekoľkomesačná, ba aj niekoľkoročná tvorivá práca.

„Choď týmto autobusom na QPR a odtiaľ ťa Luis Palau vezme ďalej,“ takáto reklama svietila na londýnskych červených dvojpodlažných autobusoch a vtiahla asi tristotisíc ľudí na štadión QPR (Queen Park Rangers) v Londýne v roku 1984, kde najúspešnejší učeník Billyho Grahama viedol evanjelizačnú kampaň. Po príhovore Palaua o potrebe obrátenia sa k Bohu niekoľko stoviek ľudí vyšlo pred pódium, aby sa spolu modlili modlitbu spasenia, čo vždy vyústilo do spoločných chvál a uctievania, do ktorého sa napokon zapojil celý štadión.

Takto to prebiehalo každý večer počas šiestich týždňov. Mesto „tvrdých krkov“, ktorého ulice po jeruzalemských boli najviac napĺňané slovami vyzývajúcimi na obrátenie, sa predstavilo vo svojej pestrosti, počnúc chudobnými prisťahovalcami cez hipíkov až po uzavreté kruhy skeptickej anglickej elity.

Pri jednej takejto príležitosti vzadu vedľa svojej mamy sedel desaťročný milý melancholický mladík a poslušne sledoval dianie. Napriek svojmu mladému veku s veľkou pozornosťou vstrebával slová argentínskeho kazateľa, ktorý v ten večer hovoril o Otcovstve a na konci kázne na výzvu mladý Matt utekal k pódiu, aby odovzdal svoj život Ježišovi.

Mnohí zvonka to považovali iba za vzplanutie detských citov, ale tí, ktorí poznali chlapcov osud, vedeli, že toto vzplanutie emócií pramení z hĺbky jeho srdca. V mieste jeho bydliska v Chorleywoode všetci poznali desivú tzv. „Redmann story“, kde otec rodiny, ktorý navonok pôsobil vyrovnaným dojmom, úplne nečakane spáchal samovraždu a zanechal manželku a sedemročného syna. Matka v snahe utiecť z tejto zúfalej situácie sa nepremyslene vrhla do ďalšieho manželstva, v ktorom jej nový manžel ju a jej syna roky fyzicky aj psychicky týral. V ten večer však ťažoba mučivej minulosti opadla z pliec malého chlapca a dvojnásobne pošramotený obraz otca odrazu prekryla Božia prítomnosť. Po pocitoch dramatického obrátenia to boli práve chvály, ktoré Matta očarili v tú „neopísateľne obdivuhodnú noc“. Tak ako niekoľkotisícový dav ľudí spolu spieval a pomalé chvály sa vznášali nad štadiónom, jeho vnútro sa na celý život pripútalo ku chválam: „Tam v ten večer som pochopil, o čom bude môj život – že tohto Ježiša budem uctievať a budem Ho nasledovať počas celého svojho života.“

Otec sirôt

Hneď, ako prišli domov do Chorleywoodu, pekelná atmosféra panujúca v ich domove preskúšala nebeský dotyk, ktorý zažil na štadióne. Keďže mal inštinktívny zmysel pre hudbu, začal z biblických textov skladať jednoduché piesne, ktoré si pospevoval dovtedy, kým depresia a pocit odmietnutia úplne neopadli z jeho pliec. Tieto duchovné boje trvali roky a ich víťazstvá, ale aj prehry boli sprevádzané stovkami papierikov s textami. Počas krízových období sa viackrát odvrátil od Boha, no vtedy sa jeho vnútro úplne vyprázdnilo, takže vlastne táto prázdnota ho opäť donútila chopiť sa Biblie a gitary, aby sa znovu navrátil do Božej prítomnosti. Jedno z takýchto období ho inšpirovalo na skomponovanie jednej z jeho najznámejších skladieb The Awesome God You Are (Nádherný si Ty Pán), kde prepracoval slová zo 121. Žalmu – Svoje oči pozdvihujem k vrchom. Odtiaľ mi príde pomoc.

Zhora prichádzajúca pomoc napokon prišla v osobe Mike Pilavachiho, ktorý prijal ponuku niekoľko stočlenného charizmatického zboru Svätého Ondreja, aby sa stal vedúcim pastorom mládeže. Aby posilnil svoju službu, Mike sa rozhodol založiť chváliacu skupinu, pre ktorú začal hľadať vedúceho, rovnako nadšeného a oddaného, ako bol on. Vtedy si všimol Matta, o ktorom bolo známe, že je nedôverčivý a uzavretý. Pravidelne ho pozýval k sebe domov, aby spoločne spievali chvály a aby potom spoločne študovali Bibliu. „Predtým som sa nikdy nikomu nezdôveroval, ale Mike bol iný, zasial do mňa také semeno, ktoré ma sprevádza doteraz. Mal skvelú empatiu a cit pre mladých, dokázal ich nad­chnúť pre Boha,“ hovorí Matte.

Prebudenie medzi mladými úplne zmenilo celý zbor. Služobné povolanie na živote ani nie šestnásťročného vedúceho chvál bolo zjavné: „Keď Matt viedol chvály, stávali sa aj veľmi nezvyčajné veci. Nikdy nezabudnem, ako sme na jednom mládežníckom zhromaždení chválili Pána, a zrazu som si všimol, že všetci spievajú len v jazykoch a jednoducho nechcú prestať, a potom sa na nás zrazu vyliala prítomnosť Svätého Ducha a všetci spadli na zem. Všetci ležali na podlahe a naraz sa smiali aj plakali,“ spomína Mike.

Správy o prebudení sa veľmi rýchlo šírili a mladí prichádzali zo širokého okolia, aby sa mohli zúčastniť na výnimočných zhromaždeniach. Keď ich už na sobotňajšie bohoslužby prichádzalo cez tisíc, bolo zjavné, že spoločenstvo v Chorleywoode už nie je schopné zabezpečiť potrebné zázemie pre ďalší rast. Preto sa v roku 1993 Mike rozhodol, že na okraji Londýna vo Wattforde vybuduje zbor zameraný špeciálne na mladých ľudí. Matt ho, samozrejme, nasledoval aj sem.

Srdce chvál

Centrum vytvorené na predmestí Londýna vybudovalo mimoriadne účinnú formu evanjelizácie pre oslovenie mladých ľudí. V školských zariadeniach si začali prenajímať priestory, kam pozývali študentov na nezáväzné rozhovory, pohostili ich kávou a zákuskami a potom odpovedali na ich otázky týkajúce sa viery. Mnohí sa obrátili a čoskoro niekoľko stoviek mladých ľudí začalo chodiť do zboru a na ich letnú akciu – festival s názvom Soul Survivor (Zachránená duša) ich prišlo viac ako dvetisíc. Po týchto nečakaných zvratoch sa Matt rozhodol, že preruší svoje štúdiá na univerzite a všetok svoj čas bude venovať vedeniu chvál. V tom čase začal na zhromaždeniach spievať aj svoje vlastné piesne a po mimoriadne pozitívnych ohlasoch vydal svoj prvý album s názvom Wake Up My Soul (Zobuď sa, duša moja), ktorý onedlho nasledovali ďalšie albumy s názvom Passion for Your Name (Vášeň pre Tvoje Meno 1995) a The Frendship and the Fear (Priateľstvo a strach 1997). Hnutie Soul Survival sa stávalo z roka na rok populárnejším aj vďaka Mikeovej charizme a Mattovým chválam.

Hoci sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov letných akcií zúčastňovalo už viac ako desaťtisíc ľudí a ich služba sa rozvinula do celého štátu, Matt predsa len vo svojom vnútri zápasil s pochybnosťami: „Sám seba som sa pýtal, či stále ideme správnym smerom, či to, čo robíme, je stále o chválach, alebo už len o dobrej hudbe, zosilňovačoch a stredobodom je dobrý zážitok.“

Matt nevedel rozlíšiť, či reakcia jasajúcej mládeže patrí Božej prítomnosti, alebo jeho osobe. Ako veľmi mladý vycítil hrozbu, ktorú predstavovalo „zkoncertnenie“ letnično-charizmatických chvál. Zaujímalo ho to až natoľko, že v zbore vyhlásili niekoľkotýždňový „hudobný pôst“. Počas tejto doby namiesto klasických chvál sa len modlili alebo spievali staré chválospevy. Ako odpoveď na svoje úpenlivé hľadanie cesty dostal pieseň, ktorá zasa radikálne zmenila jeho život a smerovanie jeho služby.

Po jednom takomto tichom zhromaždení, keď si unavene ľahol, zrazu zacítil nutkanie, aby si usporia­dal myšlienky a pokúsil sa zhrnúť všetky tie pravdy, ktoré pastor povedal o spojitosti srdca a chvály. Prozaické myšlienky sa čoraz viac pretavovali do lyrickej formy, a čím viac sa Matt dostával do prítomnosti Ducha Svätého, prišli slová: „Keď hudba stíchne, zrazu všetko opadne a jednoducho len prichádzam, túžim po tom, aby som predniesol niečo cenné, čo bude milé tvojmu srdcu – Navrátim sa k srdcu uctievania a tu všetko je o Tebe, Ježiš!“

Po necelej hodine už bola hotová chvála Heart of Worship (Srdce chvál), ktorá sa vyformovala do inšpirovanej balady o podstate uctievania. Podstatu tohto spontánneho tvorivého procesu Matt sformuloval pre televíznu stanicu CBN nasledovne: „Mám rád precíznosť, systematicky si premyslím, ako spojiť slová a vety, ale tieto spontánne prichádzajúce piesne sú úžasné. Keď vyvstanú, ihneď prúdia ako rieka. Je to ako rozhovor medzi Bohom a človekom. Dostanem jedno zjavenie a potom ho vyšlem naspäť. Nadýchneš sa Jeho prítomnosti a tvoj výdych je odpoveďou. Toto je skutočná podstata chvál.“

Po svojom zverejnení zožal album nevídaný úspech, a ako pieseň postupovala od veriaceho k veriacemu, od jedného zboru k ďalšiemu, mladý britský vedúci chvál sa za krátky čas stal mienkotvornou osobnosťou na medzinárodnej kresťanskej hudobnej scéne. Následne nato v roku 2000 so svojím najlepším priateľom Chrisom Tomlinom a ďalšími talentovanými hudobníkmi založili „chváličskú dielňu“ s názvom Sixsteps Records.

Hoci sa jeho najvýznamnejšie piesne zrodili za niekoľko hodín z inšpirácie, predsa len za väčšinou jeho piesní stojí precízna, niekoľkomesačná, ba aj ročná práca. Jeho osvedčený pracovný postup sa skladá z troch krokov. Najprv si vyberie tému piesne, potom v Biblii vyhľadá všetky verše, ktoré sa týkajú danej oblasti a následne ich študuje znova a znova, kým v nich neobjaví kostru budúcej chvály, ktorú potom zdokonaľuje dovtedy, kým necíti, že výsledok hodnoverne odzrkadľuje podstatu skúmanej pravdy.

Ježiš dáva život

Prelom tisícročí priniesol do Mattovho života nielen hudobné uznanie, ale aj nastávajúcu pani Redmanovú, ktorej život bol navlas podobný jeho. Aj Beth sa narodila „na východ od Edena“ v búrlivej a násilníckej rodine. Neustále v sebe bojovala s vierou v Ježiša, ktorú sa ako tínedžerka snažila uchopiť medzi prekliatím dedičstva z domácej výchovy. Každú nedeľu prešla všetky tri kostoly, ktoré boli v jej mestečku, aby sa možno v jednom z nich stretla s Ježišom, no po rokoch hľadania sa stala čím ďalej tým viac depresívnejšou. Obrat u nej nastal počas jednej lyžovačky vo Švajčiarsku, kde stretla skupinu mladých letničných: „Prúdila z nich sloboda a láska, kým ja som bola zahľadená len do seba a oni mi hovorili a svedčili o Ježišovi.“

Po svojom obrátení Beth zanechala svoje rodné mesto a naplno sa pustila do Božej práce. V Manchestri chodili po školách s jednou evanjelizačnou skupinou, cez ktorú sa dostala do zboru Soul Survivor, kde začala pracovať na plný úväzok vo chválach ako speváčka a potom aj ako skladateľka. Tu sa zoznámila s Mattom, ale so sobášom čakali viac ako štyri roky, kým obaja získali dostatočnú sebadôveru a presvedčenie, že aj napriek svojej minulosti budú schopní žiť v úspešnom manželstve.

Do ich života počas služby v domácom zbore a aj na rôznych medzinárodných konferenciách pribudli onedlho deti a rodinka sa rozrástla o dvoch chlapcov, čo bolo pre nich úžasným svedectvom o Ježišovi, že z Neho pramení život a nádej, kde voľakedy panovala smrť.

V roku 2004 však Beth nečakane prišla o ich tretie dieťa. Aj napriek vytrvalým modlitbám priateľov prišli o štvrté a aj piate dieťatko. Podľa lekárov to bolo len trápenie sa, že sa nanovo beznádejne snažili o tehotenstvo. Nevzdali sa a pokúsili sa aj na šiestykrát. Počas jedného rozhovoru Beth opísala ich úžasné svedectvo, ktoré im prinieslo tretie dieťa a, samozrejme, aj novú pieseň: „Mala som práve svoje tridsiate narodeniny, a tak veľmi sme chceli zmenu, že sme usporiadali veľkolepú oslavu. Medzitým sme sa aj my modlili a aj verejne sme požiadali o modlitby za naše dieťa. Na moje narodeniny sme pozvali našich priateľov, susedov, blízkych aj vzdialenejších známych, koľkí sa len zmestili do našej záhrady. Dokopy prišlo viac ako stopäťdesiat hostí, aby sme spoločne chválili a oslavovali Boha. Matt dokonca na túto príležitosť napísal aj novú chválu Never let you go (Nikdy Ťa neopustím), ktorú sme plánovali spoločne zaspievať prítomným. Keď však prišiel deň oslavy, tesne pred slávnosťou odišlo aj šieste dieťatko. Aj napriek bolesti sme sa rozhodli, že sa nevzdáme a oslavu uskutočníme, ako sme pôvodne plánovali a že zaspievame aj Mattovu novú pieseň: „Aj keď pôjdem dolinou tône smrti, tvoja láska zaženie môj strach.“ Boli chvíle, keď sme si mysleli, že to vzdáme, ale vytrvali sme a hlasno sme chválili Boha. A najúžasnejšie na tom bolo to, že skutočne nastal prielom a bol koniec aj našim skúškam. Totižto po šiestich potratoch sa siedme dieťa narodilo v poriadku a potom ešte ďalšie dve deti. Je to pre nás obrovské svedectvo o Božej dobrote.“

Rozrastená Redmanovská rodina sa po úžasnom zázraku presťahovala na dva roky do Spojených štátov, do Atlanty, kam ich nasledoval aj Mattov dobrý priateľ Chris Tomlin, a aj jeho hudobná dielňa Six­steps Records. Tu sa Matt vrátil aj k službe mladým ľuďom, medzi ktorými popularita jeho pesničiek neskutočne narástla. Toto ide ruka v ruke s tendenciou, že medzi mladými je stále väčšie sklamanie z kresťanských interpretov, ktorí nasledujú svetové trendy, a tak znovu získali hodnotu tí, ktorí nielenže hrajú na vysokej úrovni, ale popritom, alebo, lepšie povedané, ešte skôr sa usilujú o to, aby reprezentovali Boha vierohodne.

Matt hovorí, že je úžasné sledovať, ako je stále viac a viac tých, ktorí sa snažia o to, aby Božie slovo hlboko vložili do svojich piesní. Toto je veľmi dôležité. Stačí, ak si len spomenieme na to, že v dávnejších dobách boli autormi slávnych hymien služobníci a teológovia. Je veľká škoda, že mnohí dnes pristupujú ku chválam len po stránke hudobnej, a preto sa musíme obnoviť v reprezentovaní biblických právd a Ježišovej osobnosti. Najdôležitejšou oblasťou obnovy je návrat k skutočnej Ježišovej mužnej prirodzenosti vo chválach, ktorá sa podľa neho vďaka popovej kultúre a takzvanej bezhraničnej láske zdeformovala: „V evanjeliách ľudia neprichádzali k Ježišovi ako zamilovaní. Dokonca, ak si otvoríme knihu Zjavenia Jána, keď budeme stáť pred trónom, ani vtedy v nás nebude dominantná táto láska. Preto by texty piesní mali zachytávať aj Ježišove vlastnosti ako sú sláva a moc.“

V roku 2010, už s piatimi deťmi, sa vrátili do Anglicka, kde odvtedy žijú a slúžia v zbore v Brightone, o ktorého existenciu sa výrazne pričinili. Svedčia o tom, že nielen v bojoch, ale aj upokojením sa v Bohu vznikajú Žalmy v podobe chvály: 10 000 Reasons (Desaťtisíc dôvodov) „Žehnaj a Pána chváľ“, ktorá okrem toho, že sa stala jednou z najobľúbenejších moderných chvál v zboroch po celom svete, priniesla Mattovi uznanie aj v podobe hudobnej ceny Grammy. Podľa Matta je to jeho najinšpirovanejšia pomalá chvála, ktorá má jedinečnú melódiu a jej základom sú prvé riadky 103. Žalmu. ,,Práve sme boli na jednej skúške, keď Jonas povedal, že má tip na melódiu. Keď začal, hneď sa mi len tak začali hrnúť verše v hlave. Okamžite som chytil do rúk gitaru a začal som spievať text piesne, ktorej dve tretiny sa zrodili tam na mieste. Bolo to úžasné, a až do dnešného dňa si strážim tú nahrávku.“ Matt bol natoľko vďačný za nové pomazanie, že sa rozhodol, že svoj ďalší album nenahrá v štúdiu, ale na špeciálnom zhromaždení, na ktoré pozval niekoľko stoviek vedúcich chvál. Cítil totiž, že tentokrát je dôležitejšie odovzdať silu, ktorá bola na piesni, ako „len“ štúdiovú nahrávku s dokonalou kvalitou.

Jedna z najobľúbenejších moderných chvál „Žehnaj a Pána chváľ“, priniesla Mattovi uznanie aj v podobe hudobnej ceny Grammy.

Výnimočnou črtou Mattovho života je to, že jeho cestu lemovali rôzne životné situácie, ktoré boli vždy sprevádzané piesňami inšpirovanými „zhora“ a ktoré podobne ako železničné výhybky viedli jeho službu do nových oblastí. V spojitosti s udalosťami 11. septembra 2001 v Amerike sa zrodila aj chvála Blessed Be Your Name (Nech je požehnané Tvoje meno), ktorá sa stala veľmi obľúbenou v amerických zboroch. Od momentu vydania 10 000 Reasons už jeho albumy nevedú len kresťanské hitparády, ale aj vo svetských hudobných radoch na popredných miestach odrážajú silu Božieho Slova.

V roku 2013 spolu so svojou manželkou zložili chválu Let My People Go (Nechaj môj ľud ísť), ktorej bojovú melódiu inšpirovalo poznanie, že v Bohu môžeme svoj pokoj získať len vtedy, keď sme konfrontovaní so svetom. Táto jedinečne znejúca skladba sa neskôr stala akousi hymnou v medzinárodnom hnutí proti otroctvu s názvom A21. Bojový tón a vyzývanie k aktivite, ktoré sa nachádzajú v piesni, prenáša Matt aj do svojho najnovšieho albumu Unbroken Praise (Nezlomná chvála) z roku 2015. So svojou hudobnou skupinou zorganizovali turné naprieč Amerikou, kde chválili Boha na mnohých miestach s niekoľko desaťtisícovým publikom.

Čerstvo 41-ročnému Mattovi priniesol nový album a k nemu pripojená veľkolepá „Praise tour“ takú veľkú medzinárodnú popularitu, ktorá sa v skoro tridsaťročnom horizonte kresťansko-hudobnej obnovy považuje za úplne jedinečnú. Kresťania mali už možnosť spoznať mnoho zázračných a výnimočných talentov v tejto oblasti, a preto sa z pochopiteľných príčin tešia rastúcej autorite tak preskúšaného a neustále sa obnovujúceho služobníka, akého prestavuje Matt. Na jeho živote je vidno, že len neustála prítomnosť Slova Božieho a láska k nemu vie udržať a oživovať odovzdanosť Božej práci.

Tento boj na život a na smrť týkajúci sa Božieho slova si budú musieť vybojovať aj anglo-saské zbory, k čomu môže dopomôcť a dodať zdroj sily aj pomazaná služba chvál, aby veriaci mohli nájsť cestu cez chvály k Božiemu slovu a späť ku chválam, lebo len tak sa môže naplniť odkaz jeho najznámejšej chvály: „...aby sme nedvíhali len chválu, ale aby sme naše srdcia pozdvihovali tam, kde všetko je len o Ňom o Slove, ktoré sa stalo Telom.“

Preklad: Dávid Minárik, Roman Farkaš, Zlatka Radnotyová
Zdroj: ÚJ EXODUS XII, 2015