O nebeskom kráľovstve

Čo vlastne Božie kráľovstvo je a aká je Božia voľa na zemi?

Milióny ľudí na celom svete sa každodenne modlia: „Nech príde tvoje kráľovstvo, nech sa stane tvoja vôľa ako v nebi tak aj na zemi“ v modlitbe, ktorá je vo všeobecnosti známa ako „Otčenáš“. Je však otázkou, či nejde len o monotónne opakovanie určitej frázy, lebo bežný človek nemá žiadnu predstavu, čo si pod pojmom Božie kráľovstvo predstaviť. A keď chýba správna predstava o predmete našej modlitby, keď modlitebník vlastne nevie, čo chce, potom táto modlitba môže byť sotva vypočutá. Zamyslime sa nad otázkou, čo vlastne Božie kráľovstvo je a akú má Boh vôľu (ciele, zámery, chcenie) v súvislosti so zemou.

Čo je Kráľovstvo nebeské?

Každé kráľovstvo musí spĺňať základné podmienky, a nimi sú: kráľ, ktorý disponuje mocou k uplatneniu svojej vôle, poddaní, nad ktorými kráľ vládne a sféra vplyvu, ríša, kde kráľ vládne a uplatňuje svoju právomoc. Nebeské kráľovstvo spĺňa všetky tri kritériá. Pánom a vládcom je všemohúci Boh a v Jeho Kráľovstve je bez výnimky napĺňaná Jeho vôľa. Preklad „nech sa stane tvoja vôľa ako v nebi, tak aj na zemi“ je trochu zavádzajúci, lebo v nebi sa nedeje nič, čo by bolo v rozpore s Božou vôľou, a netreba sa teda za to modliť.

Druhou oblasťou, o ktorej by sme mali mať jasnú predstavu, je identita obyvateľov (poddaných, občanov, obývajúcich) Nebeského kráľovstva. Niekedy sa robí tá chyba, že s obyvateľmi Božieho kráľovstva sa stotožní Cirkev. Účastníkmi života v Nebeskej ríši sú všetky stvorené bytosti, ktoré sa nepostavili do vzbury voči Bohu. Zdá sa, že túto sféru nám Boh odkryl iba čiastočne. Na základe niektorých pasáží z Biblie si však môžeme urobiť určitý obraz o hierarchii týchto duchovných bytostí. Najvyššie anjelské bytosti, tróny a panstvá (Kol 1,16), sa nezúčastnili satanovej pravzbury a zostali verné Bohu. Preto sa týchto bytostí nemusíme obávať, aj keď disponujú oproti človeku ohromnou mocou a silou, o čom môžeme čítať v knihe Daniel a v Zjavení Jána. Nižšie vrstvy anjelských bytostí už satanovou vzburou zasiahnuté boli, súčasťou Božieho kráľovstva už teda nie sú, ale zorganizovali opozičnú ríšu – satanovo kráľovstvo. Títo anjeli sa stali padlými anjelmi, stratili svoje postavenie a voči človeku sú v nepriateľskom, bojovom stave. „Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach“ (Ef 6,12).

Každé kráľovstvo musí mať kráľa, poddaných a sféru vplyvu, kde kráľ vládne a uplatňuje svoju právomoc.

Teraz sa pokúsme zodpovedať na otázku, kde je Božie kráľovstvo. Zahŕňa napríklad aj zem, ktorú obývame? Božie kráľovstvo je duchovné, všetko je tam duchovné. To však neznamená, že vyzerá podľa našej predstavy o duchovnom svete, podľa ktorej je chatrný, zahmlený a neistý. Nebo, hoci je oblasťou ducha, je reálne, skutočné a pevnejšie ako viditeľný svet. Ide o skutočné miesto. Túto nebeskú vlasť v skutočnosti hľadá každá ľudská duša. Hľadal ju Abrahám, Izák, Jákob, pevne v neho verili všetci hrdinovia viery. „Vierou Abrahám súc volaný poslúchol, keď mu kázal Boh, aby vyšiel zo svojej vlasti a išiel na miesto, ktoré mal dostať za dedičstvo. A vyšiel bez toho, že by bol vedel, kam ide. Vierou pohostínil v zemi zasľúbenia ako v cudzej a býval v stánoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého zasľúbenia. Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Boh... Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčení o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi. Lebo tí, ktorí hovoria také veci, zjavne ukazujú, že hľadajú vlasť. A keby boli mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali času vrátiť sa. Ale takto túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa nehanbí za nich ich Boh menovať sa ich Bohom, lebo im prihotovil mesto” (Žid 11,8-10, 13-16). Biblia je v opise Nebeského kráľovstva strohá. Pavel hovorí, že ľudská myseľ nevie krásu a dokonalosť života v Nebi obsiahnuť. Biblia skôr hovorí o tom, čo tam nie je. Nie je tam krivda, hriech, nenávisť, choroba, plač, ani smrť, nespeje k zániku, trvá naveky, a je plné života. Je možné, aby do tejto „rozprávkovej“ krajiny mohol vstúpiť obyčajný človek?

Ako vstúpiť do
Kráľovstva Božieho

Centrálnym posolstvom Biblie je práve myšlienka, že Boh pozval ľudí, aby strávili večnosť v Jeho prítomnosti a v prítomnosti svätých Božích anjelov, serafov a cherubov. Je to úžasné gesto. Keď hovoríme o vstupe do Božieho kráľovstva, musíme mať na mysli, že Biblia hovorí o troch rozdielnych skupinách ľudí, pre ktorých má Boh plán spasenia. Je to Izrael, ostatné národy a Cirkev. Ak tieto tri skupiny zmiešame, nepodarí sa nám vyložiť a správne pochopiť biblické proroctvá, zdeformujú sa v našom chápaní dejiny spásy.

1. Izrael

Pri čítaní Starého zákona nám musí vystúpiť do popredia skutočnosť, že tam Boh jasne rozlišuje medzi národom izraelským a ostatnými národmi. Ostatné národy, ktoré nechal ísť vlastnou cestou, Boha nepoznali a všetky ich pokusy o spojenie so Všemohúcim skončili tým, že sa dostali do kontaktu s padlými anjelmi, a tým potom slúžili.

Boh si Izrael vyvolil, dal sa mu spoznať, pozval Izraelcov do svojho Kráľovstva a chcel, aby títo ľudia na území Izraela zakúsili niečo z toho, čo je v plnej miere v Nebi. Prostriedkom uplatňovania Božej vlády nad Izraelom bol Zákon a zmluvy. Musel však existovať aj obetný systém, lebo bolo jasné, že Izrael vďaka dedičnému hriechu nebude vedieť žiť podľa Zákona. Izrael sa však príliš búril, preto Boží vplyv zažil veľmi málo. Ale obdobia, kedy charizmatickí vodcovia boli poslušní Bohu, stáli za to. Pozrite sa koľko zázrakov sa udialo za Mojžiša alebo za Jozueho. Je to len malá ukážka toho, čo Izraelci mohli zažívať neustále. Spomenieme napríklad, že Boh všetkých Izraelcov po východe z Egypta uzdravil a štyridsať rokov ich nadprirodzene živil, ich topánky a oblečenie nepodliehali skaze. Je potrebné si uvedomiť, že nadprirodzené zásahy, zázraky a uzdravenia sú pre Boha úplne normálne. Škoda, že Izrael nezažil viacej z požehnania, naopak, chcel byť ako okolité národy, prijal ich modly, a odkláňal sa od Zákona, páchajúc všetky hriechy pohanov. Výsledkom bolo, že sa Izrael dostal do zajatia pohanských národov, najprv Izrael do Asýrie, potom Júda do Babylona.

2. Národy

Odvlečením do Babylona začína doba pohanov, Izrael stratil svoju zem vrátane Jeruzalema, ktorý je šliapaný pohanmi až dodnes. Práve v babylonskom zajatí Boh odhalil budúcu históriu národov. Babylonský kráľ Nabuchodonozor videl vo svojom sne sochu, ktorá symbolizuje päť svetových ríš, prichádzajúcich jedna za druhou, a jednu ríšu, ktorá na ne padne z Neba a rozmetá ich na prach. „To je sen, a jeho výklad tiež povieme pred kráľom. Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pretože ti Boh nebies dal to kráľovstvo i tú moc i silu i slávu, a všetko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver i nebeské vtáctvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všetkým. Ty si tou zlatou hlavou. A po tebe povstane iné kráľovstvo, nižšie ako je tvoje, a zase iné, tretie kráľovstvo, ako medené, ktoré bude panovať na celej zemi. A štvrté kráľovstvo bude tvrdé ako železo, lebo železo drví a krúši všetko, a tedy ako železo, ktoré poláme to všetko, tak aj ono rozdrví a poláme. A že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, to znamená, že to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti železa, lebo si videl železo zmiešané s hlinou obyčajného blata. A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké. A to, že si videl železo zmiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, že budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou. A za dní tých kráľov ustaví Boh nebies kráľovstvo, ktoré nebude skazené nikdy až naveky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až naveky. Lebo si videl, že sa od vrchu odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a rozbil na prach železo, meď, hlinu, striebro i zlato. Veľký Boh oznámil kráľovi, čo bude po tomto. A sen je istý, a jeho výklad je verný“ (Dan 2,36-45). Z histórie vieme, že po Babylonskej ríši nastúpila Médsko-perzská, po nej Alexander Macedónsky (Grécko) a nakoniec Rímska ríša. Všetky tieto pohanské zoskupenia, viac alebo menej, trápili Izrael, bolo tomu tak po všetky obdobia histórie. Židia nikdy neboli pánmi vo svojej zemi s výnimkou krátkych období niekoľkých povstaní. Situácia sa však v posledných desaťročiach mení. 

Po naplnení starozákonných proroctiev o znovuzhromaždení Židov do svojej zeme bol v roku 1948 založený štát Izrael. V roku 1967 Židia obsadili východný Jeruzalem, nemajú však plnú vládu nad najcentrálnejším miestom, ktorým je Chrámová hora. Môžeme položiť otázku, čo by sa stalo, keby Chrámovú horu neodovzdali do správy Arabom. Pravdepodobne by sa dejiny hýbali rýchlejšie. Už teraz je vidno, že sa svet otriasa. Padol komunizmus, západné demokracie stratili dynamiku vývoja, dostávajú sa do krízy – morálnej aj hospodárskej. Podobne je to aj s Islamom.

O tom, ako dopadnú štátne zriadenia a národy, sa rozhodne po príchode Ježiša Krista na súde v údolí Jozafat. „Zhromaždím aj všetky národy a zavediem ich dolu do údolia Jozafatovho a tam sa budem s nimi súdiť pre svoj ľud a pre svoje dedičstvo, pre Izraela, ktorého rozptýlili medzi pohanov a moju zem si rozdelili“ (Joel 3,2). Hlavným kritériom súdu bude ich postoj voči Izraelu. Modlime sa, aby v Čechách aj na Slovensku nedostali priestor antisemitské živly, a aby bola politika voči Izraelu korektná.

3. Cirkev

V Novom zákone je Božie kráľovstvo veľkou témou, a je škoda, že sa o ňom hovorí málo. V našom postkomunistickom regióne je to ešte horšie, lebo výraz „kráľovstvo“ evokuje čosi zastaralé a nespravodlivé. Kázal o ňom Ján Krstiteľ, Ježiš Kristus, aj apoštoli. Ježiš vyučuje, že Kráľovstvo Božie nepríde s veľkým rozruchom, ale nebadane. „A keď sa ho opýtali farizeji, kedy príde Kráľovstvo Božie, odpovedal im a riekol: Kráľovstvo Božie nepríde s pozorovaním, ani nepovedia: Hľa, tu! alebo: Tam hen! Lebo hľa, kráľovstvo Božie je medzi vami!“ (Lk 17,20-21) Je to preto, že kráľovstvo najprv príde v skrytosti do ľudského srdca.

Vstup do Božieho kráľovstva

Pán Ježiš Kristus v rozhovore s Nikodémom dvakrát opakuje, že na to, aby niekto mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva, sa musí znovu narodiť. Znovuzrodenie je teda prvou podmienkou vstupu. Znovuzrodenie prebehne tak, že človek reaguje na slávne Evanjelium Ježiša Krista. Evanjelium je Božou mocou na spasenie (Rim 1,16), pri kázaní dochádza k tomu, že Boží Duch sa silou života dotkne srdca človeka. Ak človek reaguje na toto klopanie a prijme Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa, je zachránený, lebo Boh oslobodí ľudského ducha od smrti a umiestni ho do života. Znovuzrodenie je hlavne akt, ktorý vykoná Boh. Človek k tomu musí pridať vlastný postoj, ktorý voláme obrátenie. Obrátenie je vedomé rozhodnutie človeka podriadiť sa Bohu, Božiemu slovu, ústave Božieho kráľovstva. Toto rozhodnutie človek potvrdí tým, že urobí pokánie, dá sa pokrstiť a prijme Svätého Ducha (Sk 2,38).

Prejav vplyvu Božieho kráľovstva

To, že človek žije pod vplyvom Božieho kráľovstva, sa musí nejakým spôsobom prejaviť. Mnohé znovuzrodenecké skupiny sa uspokojili iba s tým, že do Božieho kráľovstva vstúpili, no ďalej sa neusilujú, aby sa nadprirodzený vplyv Neba cez nich prejavoval. Keď máme zadefinovať, čo je prejavom Božieho kráľovstva, musíme zmieniť to, čo jeho prejavom nie je. Vplyv Božieho kráľovstva sa neprejaví rituálom, obradom, pompou, predpísaným správaním ani oblečením. Taktiež prejavom neba nie je mudráctvo, filozofia, alebo snaha Božie slovo okrášliť pátosom alebo spevom. Toto všetko sú náhražky na prirodzenej úrovni.

Čo je teda skutočným prejavom? Je to prítomnosť Svätého Ducha, ktorý sa prejavuje cez Ním naplnených kresťanov. Jednoduché konštatovanie, však? Nadprirodzený vplyv nebies sa najprv prejaví tým, že sa človek, ako sme už spomenuli, zmení vo svojom vnútri. Vie sa tak vyslobodiť z hriechu a pozitívne sa zmení v oblasti charakteru. Ďalšími prejavmi Božieho kráľovstva sú kázanie Slova, vyháňanie démonov a uzdravovanie chorých. „Duch Pánov je nado mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu“ (Lk 4,18). Prví učeníci pochopili dôležitosť kázania Slova, preto prosili Pána, aby im dal ku kázaniu požehnanie, aby Slovo bolo kázané smelo a zrozumiteľne. Vtedy má účinok na poslucháčov. Vyhlasovanie Slova správnym spôsobom je najväčšou zbraňou v tomto svete. 

Ale jestli ja Duchom Božím vyháňam démonov, vtedy nečakane prišlo k vám Kráľovstvo Božie. (Mt 12,28)

Vyháňanie démonov je jednoznačným prejavom vplyvu Boha na prirodzený svet. Taktiež uzdravenia sú jednoznačným prejavom Božieho kráľovstva, demonštráciou víťazstva a dominancie nad ríšou Satana. Z uvedeného nám vyplýva jednoduchý záver: usilujme sa o to, aby sme boli kanálom Božej sily. Tiež si každý môže odpovedať na otázku, komu slúžia ľudia, ktorí zabraňujú šíreniu Evanjelia, spochybňujú naplnenie Svätým Duchom, vyháňanie démonov a uzdravovanie. Je isté, že Bohu neslúžia.

Kto nezdedí Božie kráľovstvo?

Otázka nestojí v tom, kto je akého vierovyznania. Kresťanstvo nie je ideológia – nestačí mať nejaké presvedčenie. Je to životný štýl vhodný pre spoluobčanov takých hrdinov ako boli Abrahám, Mojžiš, Dávid alebo apoštoli. Biblia jasne hovorí o tom, kto bude z Božieho kráľovstva vylúčený. Pán Ježiš Kristus povedal, že On sám nesúdi, súdi Slovo Božie, ktoré je objektívne a ku každému hovorí rovnako. Božie slovo sa taktiež nepodrobuje módnym trendom, nie je možné ho relativizovať, hovorí jasne. Teraz je čas, aby sa každý pozrel do zrkadla Slova a nebol z Nebeskej vlasti vylúčený. Vylúčenie neznamená nič iné, ako večné trápenie v ohnivom jazere. „Lebo či neviete, že nespravodliví nezdedia Kráľovstva Božieho? Nemýľte sa ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani mäkci, ani samcoložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani nadávači, ani dráči nezdedia Kráľovstva Božieho“ (1Kor 6,9-1). Druhý katalóg, v ktorom sú popísané skutky vedúce k diskvalifikácii je nasledovný: „A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že tí ktorí robia také veci, nebudú dediť Božieho kráľovstva.“ (Gal 5,19-21)

Božie kráľovstvo má nesmiernu cenu. Zariaďme sa podľa Ježišových slov: „Ale hľadajte najprv Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, a to všetko vám bude pridané“ (Mt 6,33).