Ó, šaty, šaty!

Pri rannom zobúdzaní nám často preblesne otázka: Čo si dnes oblečiem? Odkiaľ sa šaty vzali tu na zemi? Kto bol prvý módny návrhár na svete? Kto boli prví ľudia, čo nosili oblečenie? Odpovede prekvapujúco nájdeme už v prvej knihe Biblie, v tretej kapitole knihy Genesis. Človek si svoju nahotu začal uvedomovať až po páde do hriechu. Existuje teologický názor, že pred pádom človeku jeho nahota nevadila, pretože bol oblečený do Božej slávy. Keď zhrešil, zrazu uvidel svoju nahotu, ktorú rýchlo prekryl zásterkou z lístia, pretože sa hanbil. Tento obraz sa nám určite vynorí z ilustrovaných detských Biblií v rôznych možných interpretáciách. Keď Boh oboznámil Adama a Evu s dôsledkami konzumácie zakázaného ovocia, zabil zviera a jeho kožou oboch zaodial. Tento Boží skutok predstavuje prvé vyliatie krvi zvierat na prikrytie hriechov. Boh prichádza na scénu ľudských dejín nielen ako Stvoriteľ všetkého, ale aj ako „návrhár“, ktorý človeka zaodeje najprv do duchovného šatstva a potom do koženého outfitu, ktorým zakryje jeho hriech. Bohu sa figovníkové lístie na človeku asi nepáčilo, tým odhalil aj svoj dokonalý vkus, z ktorého sa môžeme niečo priučiť.

Oblečenie bolo odjakživa odrazom sociálnych pomerov ľudí, okrem toho, že chránilo pred zimou, prílišným teplom či vetrom. Kvalita použitých materiálov či šitia zabezpečovala komfortnosť a funkčnosť daných kusov oblečenia, ako aj ich životnosť. Niektoré veľmi zaujímavé príbehy o oblečení sa dozvedáme aj zo Starej zmluvy. Kúpou drahého rúcha – tuniky vyjadril Jákob náklonnosť synovi Jozefovi. Tento luxusný kus oblečenia sa stal tŕňom v oku jeho bratov, ktorí sa ho rozhodli zbaviť (Gen 37). Obuv ani odev putujúcich Izraelcov sa na púšti nezničili ani po 40 rokoch nosenia, keďže na púšti nemali ako nadobudnúť nové oblečenie (Joz 9,5). Obradné rúcha kňazov a veľkňaza boli dané zákonom, každý jeden detail vyjadroval symboliku Božej veľkosti a dokonalosti. V 6. kapitole Izaiáša sa dozvedáme, že lem Pánovho rúcha, ktorý sedel na tróne, naplnil Chrám…

 V Novej zmluve nám v spojitosti s oblečením zarezonujú zázraky uzdravenia, ktoré sa transferom pomazania diali: krvotoková žena uzdravená dotykom Pánovho rúcha (Lk 8,44), od Pavla nosili kusy oblečenia na chorých (Sk 19) a tí  boli hneď zdraví.

O kvalite oblečenia Pána Ježiša svedčí aj fakt, že pri jeho križovaní si vojaci hodili los o jeho rúcho, čím sa naplnilo aj proroctvo žalmistu (Ž 22,19). Kvalita materiálu, strih a spôsob ušitia boli také výnimočné, že každý z vojakov mal oň záujem, a tak museli nového majiteľa oblečenia vybrať losovaním.

Biblia nás cez odev učí aj o vyjadrovaní postojov srdca či silných emócií: roztrhnuté rúcho – úplné zúfalstvo, bezradnosť; oblečenie z vrecoviny – pokorovanie sa pred Bohom, hľadanie Boha.

Vývoj módy

Francúzsky výraz pre módu – vogue znamená vlnivý pohyb. Moderná terminológia hovorí o módnych cykloch, ktorých priebeh je vysvetlením syntézy protikladných tendencií, ktoré pôsobia v procese módy. V dávnej minulosti sa móda týkala predovšetkým panovníkov, šľachty, čo sa zmenilo až priemyselnou revolúciou. Šatstvo bolo kedysi súčasťou výbavy a dedilo sa z generácie na generáciu. Šaty boli majetkom a niekedy mali dokonca charakter prenosnej investície v bohatom použití ozdôb a drahokamov. Naši predkovia chodili po cestách bosí a topánky si obúvali až pred bránami mesta. Neskôr sa cena oblečenia začala postupne znižovať vďaka hromadnej výrobe – konfekcie, ktorá sa podieľala na novom obsahu módy.

Základným znakom odevu z obdobia staroveku (3000 pred n. l. – 200 n. l.) je nemennosť, stálosť a uniformita. Postava bola prísne geometricky štylizovaná a s ňou bol štylizovaný aj odev. Egyptské ošatenie, napríklad, zostávalo po stáročia nezmenené. V zásade rozlišovali iba dva typy oblečenia: mužské a ženské – iba ich výzdoba prezrádzala rozdiely v spoločenských triedach. Antické oblečenie Grékov (1000 pred n. l. – 27 n. l.) pokrýva telo, ktoré je zrkadlom jednoty a dokonalosti. Chitón, oblečenie pracujúcich mužov, bojovníkov a mládeže, je košeľovitý, krátky a na ramenách sponami zopnutý odev. Ženy, aristokracia a starci, naopak, nosili dlhý. V Ríme sa vynára tunika, ktorú nosili rovnako ženy i muži. Cez tuniku nosili muži tógu, ktorá sa stala národným odevom Rimanov a ktorú mohli nosiť iba dospelí príslušníci národa. Stredoveká Byzancia naťahuje rukávy tuniky na dlhé a pod vplyvom Peržanov nastoľuje nohavice. Až gotika (8.–15. st.) mení líniu odevu. Zvýrazňovaním obrysov tela vzniká tvarovaný odev. Nosia sa nefunkčné dlhé rukávy, bizarné pokrývky hlavy, dlhé špicaté topánky s tesnými pančuchami. Kvôli príliš tesným odevom sa objavujú gombíky. V 16. st. sa ideál krásy vplyvom renesancie mení. Do popredia sa dostáva plnoštíhla žena a silný, robustný a zrelý muž. Tomuto ideálu sa prispôsobili aj odevy, šaty sú široké a vyrobené z ťažkých a drahých materiálov. Európsku módu v čase baroka (17. – zač. 18. st.) určoval francúzsky kráľovský dvor za vlády Ľudovíta XIV. Novinkou sú luxusné materiály ako hodváb, zamat, brokát v jasných žiarivých farbách. Dámy nosili široké vystužené sukne s množstvom spodničiek alebo kovovou konštrukciou. Mužský odev sa zjemňuje, trendovým sa stáva tesný kabát siahajúci po kolená (predchodca fraku a saka), vesta a nohavice. Rokoko (1730 – 1789) nám prináša príjemnú jemnú eleganciu. Najcharakteristickejším kusom oblečenia dám je obrovská široká vystužená krinolínová sukňa – rozdelená na viacero sukieň nerovnakej dĺžky. Mužská móda sa nemení.

Obliekanie je súčasťou nášho života a často prezrádza o nás viac, ako by sme predpokladali.

Po industriálnej revolúcii v druhej polovici 18. storočia sa začína manufaktúra – veľkovýroba rôzneho oblečenia, čím sa bežné oblečenie stáva dostupným takmer každému. Vzorom sa stáva antická móda, ktorá bola veľmi jednoduchá. Páni nosia dlhé nohavice, frak, vestu a cylinder. Dámy nosia ľahký košeľový odev s vlečkou a klobúk previazaný mašľou. Módne bolo napodobňovať oblečenie jednoduchých ľudí. V polovici 19. storočia vzniká aj nikdy nekončiaci fenomén rifľoviny, ktorá pôvodne obliekala amerických pracovníkov železnice, zlatokopov a plantážnikov pri práci. Tmavomodré, medenou niťou spevnené pracovné oblečenie dnes patrí k najobľúbenejšiemu každodennému oblečeniu väčšiny ľudí. Móda 20. storočia minimalizuje rozdiely medzi spoločenskými vrstvami. Od 50. rokov sa vypúšťajú korzety a na scénu prichádza úzky dámsky odev, taký úzky, že sa v ňom takmer nedá chodiť. Pre úsporu látky začali vyrábať kratšie sukne, ktoré najprv siahali pod kolená a postupne sa skracovali. Pánske oblečenie zostáva pôvodné, avšak stáva sa pohodlnejším. Vesty a saká nahrádzajú pulóvre a svetre.

Robia šaty človeka?

Módni návrhári nám neustále prinášajú nové modely odevov, ktorými nás nepriamo nútia obnovovať si šatník. A my, bežní ľudia, aby sme nevyzerali netrendovo, sme chytení do siete tohto kolobehu. V minulosti sa móda tak rýchlo nemenila, ale keďže žijeme v pohnutých časoch, v zrýchlenom životnom štýle, aj móda pod tlakom náhlych zmien chrlí na nás nové trendy ako z rýchlika. Vyzerať supertrendovo by chcel asi každý, mať na sebe najnovšie oblečenie z móla fajnových dizajnérov je snom takmer každej ženy či muža. Keďže niekedy finančný rozpočet rodín – obzvlášť na Slovensku – nedokáže držať krok so stále novými a novými výzvami módy, môže prísť nepríjemný tlak na dušu človeka, ktorý – obhliadnuc sa vôkol – vníma seba ako horšie (neaktuálne) oblečeného. Na tento prípadný problém môžeme reagovať Božím slovom, ktoré nás vyzýva nestrachovať sa o to, čo si oblečieme: „A o odev prečože sa staráte? Povážte poľné ľalie, ako rastú: nepracujú ani nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty ako jedna z nich. Ak teda poľnú trávu, ktorá je dnes a zajtra môže byť hodená do pece, Boh tak odieva, či azda vás nie oveľa viacej? Ľudia malej viery! Nestarajte sa teda a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa zaodejeme? Lebo to všetko hľadajú pohania, a veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, a to všetko vám bude pridané. Teda nestarajte sa o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň sa bude starať o svoje veci. Dosť má deň na svojom trápení.“ (Mt 6,28-34)

Pán Ježiš vnímal potrebu hovoriť na túto tému už pred 2000 rokmi. Pohanov – neveriacich v Boha – označil za tých, ktorí sa starostia o posledné modely najnovšej módy. Vo svojej Kázni na hore nás ďalej Pán ubezpečuje, že náš Otec nebeský vie o našej potrebe v oblasti odievania a dáva nám tu zasľúbenie, že ak budeme NAJPRV hľadať kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, všetko potrebné nám bude pridané. To znamená, že tí, ktorí dali na 1. miesto vo svojom živote Boha, budú mať čo jesť, piť a čo si obliecť. Takže, dôležité pre nás je to, že kresťan dôverujúci Bohu nemá stresy z toho, či má nohavice podľa poslednej módy alebo nie.

Ďalším kritériom obliekania sa bohabojných ľudí je slušnosť a vhodnosť, čo by sme s pokojným svedomím mohli povýšiť nad módnosť. Keď v televízii natrafíme na módnu prehliadku, iba máloktoré modely sa z toho dajú nosiť aj v slušnom bežnom živote. Keď si veriaca žena v obchode vyberá napr. letné šaty, mala by pouvažovať nad viacerými kritériami vybraného modelu: sú slušné? môžem v nich vyjsť na ulicu? ísť na bohoslužbu? hodia sa mi? sú mi dobré veľkosťou či strihom? hodí sa mi táto farba? nosia sa takéto šaty v mojom veku? sú moderné? Kritérií samozrejme môže byť oveľa viac, uviedli sme len pár základných ako príklad.

Naše oblečenie tiež prispôsobujeme miestu, kam ideme. Nie je jedno, ako príde človek oblečený, napríklad, na pracovný pohovor. Konkurz býva väčšinou oznámený v časovom predstihu, aby sa kandidáti mohli dostatočne pripraviť, a to nielen vedomosťami. Vzhľadom na obsadzovanú pozíciu si precízne vyberieme adekvátne oblečenie. Prečo je potrebné slávnostne sa obliecť na slávnostné udalosti? Pretože nie každý deň je rovnaký, sú výnimočné dni, udalosti, ktoré si žiadajú, aby sme sa slávnostne obliekli: napr. svadba, promócie, rodinná oslava, divadelné predstavenie či bohoslužba. Nedeľná bohoslužba je miesto, kde v 1. deň týždňa prídeme Bohu vyjadriť svoju vďaku a chválu za všetko, čo pre nás urobil, a to vyjadríme aj svojím odevom. Keď Boh na nás hľadí zhora a vidí naše úprimné srdcia plné očakávania, krásny slušný odev, upravený zovňajšok, potom nenájde dôvod, prečo by nás nepožehnal.

Úroveň obliekania môžeme vo svojom živote zanedbávať alebo na druhej strane kreatívne vylepšovať. Adekvátne rozvoju našej osobnosti v Pánovi by sme mali budovať aj náš šatník, pretože je napísané: „Na to maj starosť, v tom buď, aby tvoj pokrok bol zrejmý vo všetkom.“ (1Tim 4,15) Obzvlášť v dobe rýchlych zmien, kde takmer v každej oblasti života nastáva obrovský, v minulosti nepredstaviteľný rozvoj, sa musíme aj my kresťania naladiť na trendy, ktoré sú, samozrejme, v medziach konzervatívnych hodnôt. Ide tu hlavne o postoj k obliekaniu, že áno, ja tiež chcem byť oblečená/-ý aktuálne dobe, v ktorej žijem, pretože tým prezentujem seba a tiež svoje hodnoty.