Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)
Dňa 21. februára 2018 odišiel k Pánovi významný Boží služobník, evanjelista Billy Graham. Jeho odchod sa dá prirovnať k úmrtiam biblických patriarchov, o ktorých čítame, že odišli „v požehnanom veku, starí a sýti života“.
Život Billyho Grahama bol spojený s obrovským ovocím zachránených duší a požehnaním pre mnohých. Poďme si spoločne na stránkach časopisu Logos pripomenúť príbeh jeho života.
Celým menom sa volal William Franklin Graham Jr. a do dejín vstúpil ako jeden z najznámejších a najvplyvnejších evanjelikálnych kazateľov. Preslávil sa organizovaním obrovských evanjelizačných kampaní na štadiónoch aj krytých športových halách. Jeho kázne vysielali mnohé rozhlasové a televízne stanice a niektoré sa stále vysielajú. Jeho schopnosť osloviť masy prostredníctvom jednoduchej a jednoznačnej zvesti evanjelia mu otvorila cestu aj k srdciam vplyvných ľudí, vďaka čomu sa stal duchovným poradcom množstva amerických prezidentov. Súčasný prezident USA Donald Trump o ňom povedal, že bol „vyslancom Ježiša Krista, ktorý zmenil Ameriku a celý svet“. Počas pohrebného ceremoniálu spomínal na to, že ako mladého chlapca ho jeho otec zobral na jednu z evanjelizácií Billyho Grahama na newyorskom štadióne Yankees. Vtedy bol užasnutý, keď videl, ako Američania v húfoch prichádzajú, aby si vypočuli tohto mladého kazateľa. Jeho otec Fred Trump bol Grahamovým veľkým fanúšikom. Donald Trump napísal na svojom twitterovom účte tieto slová: „Modlíme sa za našu krajinu, aby Pán pozdvihol mužov a ženy, ako bol Billy Graham, aby šírili posolstvo o láske a nádeji pre každé vzácne Božie dieťa.“ Skutočný význam muža, ktorý nás opustil, si možno ešte iba uvedomíme. Časopis Christianity Today ho nazval asi najvýznamnejšou náboženskou osobnosťou 20. storočia.
Billy Graham sa narodil 7. novembra 1918 vo farmárskej rodine, ktorá bývala neďaleko Charlotte v Severnej Karolíne. Spolu s rodičmi a súrodencami navštevoval presbyteriánsku cirkev. Ako teenagera ho takmer vylúčili zo stretnutí mládeže, pretože bol „príliš svetský“. Istý zamestnanec na farme Grahamových rodičov presvedčil mladého Billyho, aby si išiel vypočuť evanjelistu Mordecaia Hama. Sám Billy Graham napísal vo vlastnej biografii, že sa obrátil v roku 1934 vo veku 16 rokov počas série evanjelizačných zhromaždení, ktoré mal Ham v meste Charlotte.
Už počas štúdií si ľudia, ktorí boli okolo neho, všimli, že na živote tohto mladého muža je Božie povolanie. Veľmi ho inšpiroval príklad pastora Charleyho Younga a Bob Jones senior mu povedal: „Máš hlas, ktorý sa dotýka ľudí. Boh si ho vie použiť a vie si ho použiť mocným spôsobom!“ Vo svojom odhade sa vôbec nemýlil.
V roku 1937 Graham nastúpil na teologickú školu Florida Bible Institute, neďaleko mesta Tampa. Svoju prvú kázeň mal ešte ako študent v baptistickom zbore v Botswicku, blízko mesta Palatka na Floride. V tom období prijal svoje povolanie do služby, keď sa ho Boh dotkol počas hrania golfu na ihrisku vedľa školy, ktorú navštevoval. Práve na tom mieste bol neskôr otvorený Pamätný park Billyho Grahama.
V roku 1939 skupina pastorov ordinovala Grahama v baptistickom zbore Peniel v Palatke na Floride. V roku 1943 ukončil svoje štúdiá na prestížnej univerzite Wheaton College v Illinois s diplomom z antropológie.
Počas štúdia na tejto univerzite si Billy Graham ujasnil otázku svojho postoja k Písmu a prijal Bibliu ako neomylné Božie slovo. Tento postoj neprijal bez zápasu, pretože akademické kruhy nemali voči takémuto pohľadu na biblické texty príliš pochopenia. Bolo to však kľúčové rozhodnutie, pretože keby ho neučinil, asi by sme o ňom dnes nepísali ako o úspešnom kazateľovi evanjelia Ježiša Krista.
V auguste roku 1943 sa Billy Graham oženil so spolužiačkou z Wheatonu menom Ruth Bellová, ktorej rodičia boli misionármi v Číne. Mali spolu 5 detí, z ktorých väčšina pokračuje v službe. Grahamovci dnes majú 19 vnúčat a 41 pravnúčat.
Hlavným dôvodom, pre ktorý bude na Billyho Grahama spomínať kresťanský svet aj história všeobecne, je jeho služba, jeho kariéra vplyvného a úspešného evanjelistu.
Medzi rokmi 1943 a 1944 krátko slúžil ako pastor Prvého baptistického zboru v Western Springs v Illinois. Vtedy s finančnou podporou od svojho zboru prevzal rozhlasový program Nočné piesne (Songs in the Night), ktorému hrozil zánik pre nedostatok finančných prostriedkov. Angažoval bass barytonistu George Beverly Shea ako riaditeľa svojej rozhlasovej služby. To mu umožnilo šíriť evanjelium prostredníctvom vtedy najmodernejšej technológie.
Billy Graham sa v roku 1948 stal prezidentom biblickej školy Northwestern Bible College v Mineapolis. Vtedy mal 29 rokov a v tejto funkcii zotrval až do roku 1952. Medzičasom začal napĺňať svoje hlavné povolanie evanjelistu.
Svoju prvú evanjelizačnú kampaň uskutočnil už v septembri roku 1947 vo veľkej hale v meste Grand Rapids v štáte Michigan. Navštívilo ju 6000 ľudí. Následne si začal prenajímať rôzne haly, štadióny, parky a verejné priestranstvá. Jednotlivé zhromaždenia boli čoraz väčšie, v jedno obdobie dokonca zorganizoval spevácky chór, ktorý samotný mal 5000 členov.
Na svojich zhromaždeniach používal prax, ktorú zaviedol Dwight L. Moody, a pozýval ľudí, ktorí sa chceli obrátiť a odovzdať svoje života Kristovi, aby prišli dopredu pred pódium a verejne vyznali svoju vieru. Zorganizoval tiež dôslednú službu novoobráteným. Ku každému pristúpil „poradca“, ktorý mu odpovedal na prípadné otázky a modlil sa s ním. Novoobrátení spravidla dostali výtlačok Evanjelia podľa Jána a malú príručku, ako študovať Bibliu. V roku 1992 zažil Graham so svojím tímom zrejme jednu z najmasívnejších reakcií na evanjelizačnú výzvu v dejinách. Bolo to na veľkej evanjelizácii v Moskve, kde vyšla na výzvu k obráteniu jedna štvrtina zo 155 tisícového davu. Graham novoobrátených ľudí vždy vyzýval, aby si našli živý protestantský zbor a začali ho navštevovať.
V roku 1949 uskutočnil Billy Graham v Los Angeles sériu prebudeneckých zhromaždení, ktoré prebehli v cirkusových stanoch postavených na parkovisku. Táto kampaň sa tešila masívnemu záujmu médií a pre veľkú odozvu ľudí trvala celých osem týždňov, čo je o päť týždňov dlhšie, ako bolo plánované. Táto úspešná akcia spôsobila, že sa Billy Graham stal celonárodne známou osobnosťou, o ktorú sa začali intenzívne zaujímať elektronické aj tlačové médiá. Od tohto okamihu mladý evanjelista vedel, že presne pre tento spôsob služby je povolaný a jeho služba zažila doslova explozívny úspech. Počas svojho života uskutočnil viac ako 400 rôznych evanjelizačných kampaní v 185 krajinách sveta na šiestich kontinentoch.
V roku 1950 založil vlastnú misijnú organizáciu s názvom Billy Graham Evangelistic Association (Evanjelizačná asociácia Billyho Grahama). Táto organizácia zaregistrovala viac ako 3,2 milióna jednotlivých ľudí, ktorí sa rozhodli „prijať Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa“. V roku 2008 vypočítali, že celoživotné publikum Billyho Grahama ráta vyše 2,2 miliardy ľudí, len v roku 1996 počas celosvetovej satelitnej evanjelizácie si ho teoreticky mohlo vypočuť až 2,5 miliardy ľudí naraz. Stal sa človekom, ktorý kázal viac ľuďom ako ktokoľvek iný v dejinách kresťanstva.
Podobne ako prorok Daniel vo svojej dobe bol aj Billy Graham blízko významným politickým autoritám svojej doby. Mal osobný vzťah so všetkými americkými prezidentmi, ktorí zastávali svoj úrad počas obdobia jeho aktívnej služby. Išlo o celkom 12 prezidentov od Harryho Trumana až po Baracka Obamu. Niektorí z nich považovali Grahama za svojho osobného pastora. V roku 1952 viedol celkom prvú bohoslužbu, ktorá sa konala na schodisku budovy Kapitolu. Zomierajúci prezident Eisenhower si Billyho Grahama zavolal, aby ho sprevádzal poslednými chvíľami jeho pozemského života.
Prezident Richard Nixon mal s Billy Grahamom veľmi nadštandardný vzťah. Evanjelista bol častým hosťom v Bielom dome a Nixon sa raz objavil v jeho evanjelizačnom stane vo Východnom Tenessee a stal sa prvým americkým prezidentom, ktorý sa spoza kazateľnice prihovoril zástupom, ktoré prišli na prebudenecké zhromaždenie. Ani priateľstvo s prezidentom Nixonom však nezabránilo Grahamovi, aby ho v roku 1973 napomenul pre jeho zlyhanie počas kauzy Watergate. Po Nixonovej rezignácii sa ich priateľstvo obnovilo, Graham neskoršie viedol pohreb prezidenta Nixona aj jeho manželky Pat.
Billy Graham nikdy neopustil biblické dôrazy na morálku v oblasti rodiny a sexuálneho života. Otvorene zastával tradičný pohľad na rodinu a úlohu muža a ženy, otca a matky. Preslávil sa tým, že netrávil žiaden čas osamote s nijakou ženou okrem svojej manželky. Táto zásada sa stala známou ako „pravidlo Billyho Grahama“.
Homosexuálne správanie je podľa evanjelistu hriechom. V roku 1974 ho otvorene označil za „ohavnú formu zvrátenosti“ a vytrvale sa staval proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia. Vždy však zdôrazňoval, že sa odmieta vyjadrovať k otázke homosexuality ako politickej záležitosti, jeho postoj bol vždy postojom kresťanského duchovného. Pre liberálnych komentátorov bol Graham jednoznačným príkladom „homofóba“, no pre kresťanov bol a zostáva odvážnym zástancom biblickej morálky.
Billy Graham vstúpil do dejín ako stelesnenie biblickej pravdy o tom, že „evanjelium je Božou mocou na spásu pre každého, kto verí“. Billy Graham sa nikdy nehanbil za jednoduché a radikálne posolstvo o viere v Božieho Syna, ktorý na kríži zomrel za hriešne ľudstvo. Neohrozene kráčal za naplnením svojej vízie, plnil haly, štadióny, stany a verejné priestranstvá stovkami tisíc ľudí, ktorých viedol k rozhodnutiu odovzdať svoje životy Kristovi a stať sa aktívnymi členmi miestnych kresťanských zhromaždení. Stal sa asi najvplyvnejším propagátorom evanjelikálneho kresťanstva v dejinách. Ak chce cirkev rásť a ďalej prinášať spoločnosti spásu v Ježišovi Kristovi, odkaz Billyho Grahama nesmie zapadnúť prachom. Treba pokračovať v jednoznačnej evanjelizácii silou Božieho slova a Ducha Svätého, modliť sa nech Pán žatvy vypudí do diela ďalších robotníkov a s vierou očakávať, že povstanú ďalší ľudia formátu Billyho Grahama. Teraz je to na našej generácii.
_______________________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________________
Jednou zo skutočností, ktorú môžeme na živote a službe Billyho Grahama vyzdvihnúť, je to, že počas jeho sedemdesiatpäťročnej služby nebolo jeho meno nikdy spojené so žiadnym škandálom. Jeho život i služba mohli byť v každom ohľade pre všetkých príkladom. V časopise Charizma Magazine vyšiel prednedávnom článok, ktorý odhaľuje príčinu tohto jeho životného úspechu. Hneď na začiatku svojej služby, keď mal asi 30 rokov, si Billy Graham uvedomil, že si potrebuje stanoviť akýsi „morálny kódex správania“, ktorý mu pomôže udržať jeho službu čistou. Spolu s najbližšími spolupracovníkmi zostavili zoznam kľúčových hodnôt, ktoré sa mali stať záväznými pre jeho organizáciu Billy Graham Evangelistic Association. Jeho zoznam morálnych princípov tvorili tieto štyri dôležité hodnoty:
Rozhodli sme sa, že všetka naša komunikácia s médiami a cirkvou nebude spojená so žiadnym prikrášľovaním alebo preháňaním. Veľkosť zástupov a počet spasených nebude vylepšovaný preto, aby naša organizácia vyzerala lepšie.
Rozhodli sme sa, že naše finančné záležitosti budú podriadené predstavenstvu organizácie, ktoré bude rozhodovať o našich výdavkoch a kontrolovať ich. Každá naša miestna kampaň bude praktizovať politiku otvorených účtových záznamov a bude zverejňovať to, kde a ako boli míňané peniaze.
Rozhodli sme sa, že členovia nášho tímu sa budú vyhýbať pokušeniu. Nikdy nebudú tráviť čas osamote s cudzou ženou. A budú jeden druhému vykázateľní. Budeme našich spolupracovníkov povzbudzovať, aby informovali svoje manželky o našich aktivitách na cestách, aby sa tieto cítili súčasťou našich kampaní.
Rozhodli sme sa, že členovia nášho tímu nikdy nebudú škaredo hovoriť o žiadnom inom kresťanskom služobníkovi, bez ohľadu na jeho denominačnú príslušnosť alebo odlišné teologické videnie či prax. Evanjelizačná služba je tiež posilňovaním a budovaním tela Kristovho.
Tieto pravidlá Billy Graham nikdy neporušil a to isté vyžadoval aj od všetkých svojich spolupracovníkov.
| Prišiel som ako zvedavý skeptik a odišiel ako znovuzrodený kresťan | | | Logos 2 / 2018 | | | Redakcia | | | Skutočný príbeh |
| Vo veku 79 rokov zomrel Reinhard Bonnke | | | Logos 2 / 2020 | | | Daniel Šobr | | | Osobnosť |
| Detský tábor v Bystrej | | | Logos 12 / 2022 | | | Martina Šafaříková | | | Zo života cirkvi |
| Z prašných ulíc bojového poľa | | | Logos 10 / 2019 | | | Michal Belko | | | Zo života cirkvi |
| Pokračujeme | | | Logos 3 / 2018 | | | Jaroslav Kříž | | | Pokračujeme |
