Vo veku 79 rokov zomrel Reinhard Bonnke

Ďalší z Božích generálov odišiel do večnosti

7. decembra 2019 odišiel do Božej slávy Reinhard Bonnke, svetoznámy evanjelista, ktorého volali Billy Grahamom Afriky. O jeho odchode informovali a obsiahle nekrológy zverejnili aj významné svetské média ako americký New York Times alebo britská BBC, ktorá ho nazvala človekom, ktorý zmenil tvár afrického kresťanstva.

Služba tohto nemeckého evanjelistu bola prelomová a stala sa inšpiráciou pre mnohých ďalších Božích služobníkov, ktorých víziou a cieľom bolo zasiahnuť davy ľudí zvesťou evanjelia a priviesť ich ku Kristovi. Začiatkom 90. rokov, krátko po páde komunistického režimu, navštívil Reinhard Bonnke Československo a jeho masovú evanjelizáciu v Bratislave si veriaci dodnes pripomínajú, pre mnohých bola totiž miestom ich obrátenia.

Osobnosti spomínajú

Skutočnosť, že bol Reinhard požehnaním a inšpiráciou pre mnohých, reflektujú tiež ohlasy rôznych popredných osobností, ktoré spomínajú na jeho plodný život a službu.

Franklin Graham, syn Billyho Grahama, napísal: „Reinhard Bonnke bol mocným evanjelistom po celom svete a najmä na africkom kontinente. Jeho srdce horelo súcitom s ľudskými dušami.“

Stephen Strang, zakladateľ časopisu Charisma Magazine, naňho spomína ako na človeka, ktorý si za všetkých okolností zachoval integritu a zdôrazňuje, že sa mu skutočne darilo plieniť peklo a zaľudňovať nebo.

Biblický učiteľ a jedna z popredných osobností známeho letničného prebudenia v Pensacole na Floride Michael Brown o Bonnkem napísal: „Keď ste boli s ním, boli ste s človekom, ktorý vôbec nebral ohľad na seba samého, tak veľmi bol zameraný na Ježiša a na stratené duše. Jeho vzťah s Bohom bol taký ozajstný a hlboký, že nežil pre pochvalu od ľudí, ani si nič nerobil z toho, keď ho ľudia kritizovali.“

Reverend Samuel Rodrigez, prezident Národnej konferencie hispánskych kresťanských vodcov, povedal: „Reinhard Bonnke bol evanjelistom v ozajstnom zmysle tohto slova, s nasadením kázal evanjelium, prežil bezúhonný život a zmenil svet pravdou a láskou.“

Jentezen Franklin, pastor zboru Free Chapel, sa vyjadril takto: „Iba veľmi málo ľudí dokázalo zasvätiť svoj život posolstvu evanjelia tak ako Reinhard Bonnke. Pre svoju neochvejnú vieru v nadprirodzenú zázračnú moc, ktorú máme skrze Ducha Svätého bol vzorom pre celý svet. Reinhard bol celou svojou bytosťou presvedčený, že Boh miluje každé svoje dieťa a veľmi chcel, aby každý človek porozumel hĺbke tejto lásky. Modlím sa, aby každý kresťan dokázal žiť s rovnakou autenticitou a nadšením, ako žil Reinhard každý deň svojho života na tejto zemi.“

Paula White-Cain, osobná pastorka prezidenta Trumpa, napísala Reinhardovi Bonnkemu takéto hodnotenie: „Slúžil si Ježišovi dobre a dobehol si svoj beh. Bol si jedným z najväčších evanjelistov dnešnej doby. Bola som poctená, že som s tebou mohla slúžiť na niekoľkých podujatiach.“

Benny Hinn reagoval na Reinhardov odchod nasledujúcimi slovami: „Práve sa začala oslava môjho drahého priateľa evanjelistu Reinharda Bonnkeho, ktorý prichádza domov. Ľudí, ktorí zasiahli môj život tak ako on, nebolo veľa. Moje srdce trpí spolu s jeho manželkou Ani a jeho rodinou a pripájam sa k nim v prejave úcty k významnému odkazu života, ktorý bol prežitý správne.“

Na odchod veľkého evanjelistu reagoval aj senior pastor Kresťanského spoločenstva Milosť, Jaroslav Kříž: „Reinhard Bonnke odišiel do svojho nebeského domova. Podľa môjho názoru bol najväčším Božím služobníkom svojej generácie. Bol človekom, ktorý najviac ovplyvnil môj život. Už v predrevolučných časoch som mal možnosť vidieť africké evanjelizácie a uvedomil som si, aké to je, keď Pán nájde človeka s veľkým a horiacim srdcom. Brat Reinhard bol svojím prejavom neuveriteľne rýdzi a presvedčivý. Zostáva pre nás úžasným vzorom hodným nasledovania.“

Poďme si spoločne pripomenúť, aký bol neuveriteľne plodný a úspešný život Reinharda Bonnkeho.

Detstvo

Reinhard sa narodil v rodine nie príliš známeho letničného kazateľa Hermanna Bonnkeho. Počas vojny zakúsila rodina Bonnkeových skutočnú chudobu, čo v ňom vytvorilo pocit spolupatričnosti s miliónmi chudobných po celom svete, ktorý ho nikdy neopustil. Mal päť súrodencov. Z nich sa iba jeho sestra Felicitas vydala po rovnakej ceste ako Reinhard, po ceste za Ježišom. Ostatní boli neveriaci. Bonnkeho brat Jürgen sa obrátil ku Kristovi až v staršom veku, keď sa dostal do ťažkej životnej situácie a začal hľadať Boha.

Reinhard sa obrátil v deviatich rokoch na základe toho, že si uvedomil svoju hriešnosť a skutočnosť, že Ježiš zomrel za jeho hriech. Bolo to vtedy, keď ukradol svojej matke peniaze, aby si mohol kúpiť nejaké sladkosti. Matka na túto jeho krádež prišla a reagovala slovami: „Reinhard, vieš, že kradnúť je zlé? Robiť to znamená, že si na ceste do pekla. Preto Ježiš prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov. Preto zomrel na kríži, aby nás zachránil z našich hriechov.“ Reinhard prežil, že potrebuje Ježiša k tomu, aby bol zachránený.

Jednou z najobľúbenejších Reinhardových detských hier bolo hrať sa na kazateľa. So svojím kamarátom chodil do lesa, kde ho nemohol nikto počuť ani vidieť a kázal tam stromom.

Povolanie do služby

V desiatich rokoch prejavoval Reinhard veľký záujem o misionárov a misijnú prácu vo svete. V tejto dobe sa zúčastnil zhromaždení, na ktorých slúžili nejakí misionári. Keď im načúval, jasne počul vo svojom srdci hlas, ktorý mu hovoril, že jedného dňa bude kázať evanjelium v Afrike. Reinhard si bol istý, že išlo o Boží hlas, ktorý mu oznamoval jeho povolanie.

O rok neskôr sa v živote tohto mladého Božieho služobníka stala ďalšia veľmi dôležitá vec. Zúčastnil sa zhromaždenia fínskeho letničného kazateľa, reverenda Kukula, ktorý kázal o krste v Duchu Svätom. Reinhard tak túžil po tejto skúsenosti, že začal hovoriť novými jazykmi ešte skôr ako naňho kazateľ položil ruky. Vtedy porozumel tomu, že moc Ducha Svätého ho uschopní k naplneniu jeho povolania a že vo svojej službe uvidí zázraky.

V štrnástich rokoch sa mladý Bonnke zúčastnil modlitebného zhromaždenia, ktoré viedol jeho otec. Počas zhromaždenia pocítil, ako keby jeho rukami prúdila elektrina. Duch Svätý mu povedal, aby išiel na opačný koniec miestnosti a modlil sa za jednu ženu. Reinhardovi sa veľmi nechcelo, pretože sa bál svojho prísneho otca. Zdalo sa mu, že moc Ducha Svätého narastá a elektrický prúd prechádzajúci jeho telom silnie. Musel ísť bez ohľadu na následky. Opýtal sa ženy, či sa za ňu môže modliť. Keď súhlasila, položil na ňu ruky. Obaja akoby dostali zásah elektrickým prúdom. Pastora Hermanna Bonnkeho celá udalosť pobúrila a skríkol na syna: „Reinhard, čo to tam robíš?“ Keď sa spýtal tej ženy, začala kričať: „Teraz som bola uzdravená!“ Vtedy a tam sa začala uzdravovacia služba Reinharda Bonnkeho.

Začiatky

V sedemnástich rokoch bol Reinhard súčasťou prebudeneckej obnovy, prebiehajúcej medzi mládežou v jeho zbore. Vtedy zažil videnie mapy Afriky a konkrétneho miesta – Johannesburgu. Bola to však otázka vzdialenej budúcnosti. Reinharda čakali dva roky prípravy na biblickej škole vo Walese. Musel sa tiež osvedčiť ako kazateľ v rodnom Nemecku.

V roku 1967, vo svojich 27 rokoch, bol so svojou manželkou pripravený na odchod do Afriky. Začala sa napĺňať jeho vízia. Prvý rok v Afrike bol v jeho službe jedným z najťažších. Podľa jeho vlastných slov bol plný frustrácie a sklamania. Bolo to v dôsledku toho, že na neho tlačili, aby sa podriaďoval pravidlám apartheidu a konal povýšene voči černošskému obyvateľstvu: nesmel im podávať ruky ani ich oslovovať bratia a sestry. Toto Reinhard rezolútne odmietal. Vyústilo to do konfliktov s jeho nadriadenými. Po skončení tohto skúšobného roka začal robiť to, k čomu ho Boh viedol. Začal organizovať evanjelizačné zhromaždenia – najprv v Oranžsku a Lesothe a potom aj v iných afrických štátoch a oblastiach.

V Lesothe Bonnke zažil prelomovú skúsenosť. Na kampaň pozval jedného veľmi známeho evanjelistu so službou uzdravovania. Bonnke od neho očakával prelom v oblasti uzdravenia a vyslobodenia, ktorý mal zlomiť moc čarovania a okultizmu v danom regióne. Evanjelista však nečakane odišiel a nechal Reinharda napospas davom ľudí, čakajúcich na modlitby za uzdravenie a vyslobodenie. Bonnke vtedy kričal k Bohu: „Bože, ja nie som žiadny známy kazateľ, som misionár, jeden z tvojich malých služobníkov, ale Pane, dnes budem kázať a verím, že Ty budeš konať zázraky. V Tvojom mene končím s detskými hrami a začínam prenášať hory.“ Začal kázať a prišlo obrovské pomazanie Ducha Svätého s množstvom zázrakov. Vďaka tejto skúsenosti bola posilnená Bonnkeho vízia a on sa začal modliť za milión spasených duší.

Veľké evanjelizačné kampane

Začalo sa Božie dielo, ktoré nemá v kresťanskom svete obdobu. Bonnke organizoval evanjelizačné ťaženia v mnohých afrických štátoch. Než prišiel do nejakého mesta, vždy sa snažil podchytiť pastorov miestnych prebudeneckých zborov a s ich pomocou zorganizovať obrovské evanjelizačné zhromaždenia pod holým nebom. Návštevnosť týchto kampaní bola obrovská a stále rástla. Niektorých zhromaždení sa zúčastnilo viac ako milión ľudí. Bonnkeho vplyv zasahoval všetky vrstvy africkej spoločnosti. Krista ako svojho Spasiteľa prijalo mnoho popredných politikov afrických krajín, niektorí africkí prezidenti sa považovali za Bonnkeho osobných priateľov a nechýbali na evanjelizáciách, ktoré sa konali v ich oblastiach.

Bonnke kládol veľký dôraz na modlitebnú podporu a duchovný boj. Mnoho svojich spolupracovníkov zapájal do modlitebnej podpory svojej služby spojenej s pôstom. Nešlo mu totiž len o to, aby Afričanom priniesol kresťanské posolstvo, ale tiež o to, aby boli zlomené duchovné sily, ktoré držia v zajatí ich životy.

Pri svojej práci využíval Reinhard Bonnke doslova všetky prostriedky, aby naplnil Afriku evanjeliom. Jeho misijná organizácia používala a stále používa vlastnú nákladnú zvukovú aparatúru, ktorá je schopná ozvučiť obrovské priestranstvo a svojím výkonom nemá vo svete obdobu. Na začiatku svojej služby kúpil svojim spolupracovníkom bicykle, na ktorých jazdili po okolí a rozširovali evanjelizačnú literatúru. Pred tým, ako začal usporadúvať evanjelizácie pod holým nebom, organizoval ich vo veľkom žltom stane s kapacitou cca 10 000 miest, ktorý bol po určitej dobe nedostačujúci, a tak musel byť v roku 1984 nahradený najväčším evanjelizačným stanom na svete, určeným pre 34 000 ľudí.

Jednou z hlavných náplní činnosti Bonnkeho misijnej organizácie Kristus pre všetky národy (Christ For All Nations – CFAN) je vydávanie a distribúcia kresťanskej literatúry. V rokoch 1991-1997 vydala CFAN celkom 22 miliónov kníh a brožúr vo viac ako 750 rôznych vydaniach. Tieto knihy boli preložené asi do 100 jazykov. Mnohé Bonnkeho knihy sú známe aj u nás a sú požehnaním pre cirkev.

Pre Bonnkeho nebol dôležitý iba efekt veľkých masových evanjelizácií, ale chcel, aby jeho služba prinášala trvalé ovocie. Preto organizoval semináre, školenia a konferencie pre pastorov a kresťanských služobníkov. Na týchto Konferenciách Ohňa (Fire Conference) sa stretávali desaťtisíce pastorov a kazateľov, ktorí potom niesli Bonnkeho posolstvo do odľahlých oblastí svojich krajín. Prijímali tu tiež pomazanie a zmocnenie k evanjelizácii. Po každej z Bonnkeho návštev zažívali zbory v danej oblasti oživenie, prebudenie a dynamický nárast počtu novoobrátených členov.

Podľa Bonnkeho štatistík v rokoch 1995 – 2000 prijalo počas jeho kampaní Krista 10 miliónov ľudí a v rokoch 2001 – 2005 ďalších 38 miliónov. Súčasné štatistiky organizácie CFAN hovoria o 79 miliónoch obrátených ľudí. Toto číslo predstavuje obrovské ovocie človeka, ktorý sa odvážil prijať víziu od Boha a zasvätiť svoj život jej napĺňaniu.

Keď si Reinhard začal uvedomovať, že raz bude potrebné, aby odovzdal CFAN svojmu nástupcovi, začal pripravovať mladého evanjelistu Daniela Kolendu. Investícia do tohto služobníka sa oplatila a vďaka Bonnkeho prezieravému rozhodnutiu môže táto služba úspešne pokračovať aj naďalej.

Vyplieniť peklo a zaľudniť nebo

Táto veta bola akýmsi celoživotným mottom Reinharda Bonnkeho. Predstavuje naliehavosť potreby kázať evanjelium v období, ktoré mnohí kresťanskí vodcovia považujú za „posledné časy“. Brat Reinhard sa odvážil robiť veci inak a začal pracovať na žatve vo veľkom. Jeho úspechy neboli výsledkom iba skvelej organizácie masových podujatí, ale tiež intenzívnych modlitieb a duchovného boja, ktorý sprevádzal jednotlivé podujatia. Svojím životom a službou ukázal, „že sa to dá“ a stal sa inšpiráciou pre mnohých služobníkov nie iba v Afrike, ale na celom svete. Bonnkeho vízia sa úspešne napĺňala. Zasadil semeno, ktoré aj naďalej rastie a prináša a ešte bude prinášať hojné ovocie. Vďaka Bohu za jeho zmysluplný a plodný život.

____________________________________________________________________________________________

Zázraky

Z Biblie vieme, že Boh potvrdzuje svojich služobníkov tým, že cez ich službu prejavuje svoju moc. Tento jav je niečím, čo bolo pre Bonnkeho službu charakteristické.

Reinhard Bonnke na svojich zhromaždeniach kázal plné evanjelium. Nešlo len o posolstvo, ale tiež o modlitby za uzdravenie a oslobodenie od démonov – jednoducho o viditeľnú manifestáciu Božej moci, o znamenia, ktoré majú podľa 16. kapitoly Markovho evanjelia sprevádzať tých, ktorí uveria v Krista. Svedectiev o zázrakoch spojených s Bonnkeho službou existuje obrovské množstvo. Snáď najväčším z nich je vzkriesenie pastora Daniela Ekechukwu z mŕtvych. Tento pastor sa stal obeťou autonehody, zomrel a jeho mŕtvola napustená konzervačnými látkami (v afrických márniciach nemajú chladiace boxy a mŕtvoly preto balzamujú) bola umiestnená do márnice. Po niekoľkých dňoch si ju vyzdvihla jeho manželka, ktorá verila, že Boh jej môže jej muža vrátiť.

Spolu s rakvou sa vydala do miestneho zboru v meste Onitsha, kde mal kázať Reinhard Bonnke. S veľkým úsilím sa jej podarilo dostať rakvu s mŕtvym manželom dovnútra zborovej budovy, kde počas Bonnkeho kázne došlo k spontánnemu zmŕtvychvstaniu Daniela Ekechukwu. Jeho smrť bola lekársky zdokumentovaná a trvala niekoľko dní. Z vedeckého pohľadu ide o absolútny zázrak. Veľmi zaujímavé je tiež svedectvo pastora Ekechukwu o tom, čo sa s ním dialo vtedy, keď sa nachádzal v stave smrti. Tvrdí, že navštívil nebo aj peklo. V pekle videl mnohých kresťanov, ktorí vo svojom živote tolerovali hriech. Dokonca vraj tam bol aj pastor, ktorý sa obohacoval zo zborových peňazí. Tu mu bolo povedané, že keby nebol vzkriesený, aj on sám by sa ocitol v pekle, pretože odmietol po vzájomnej hádke odpustiť svojej manželke. Pastor Ekechukwu dnes obchádza svet so svedectvom o svojom vzkriesení a s posolstvom o realite neba a pekla.