Opäť o démonoch

V 8. kapitole Lukáša je pomerne známy príbeh o Gadarénovi. Ježiš vyhnal väčšie množstvo démonov z človeka, ktorý bol, ako by sme dnes povedali, úplne mimo. Bol extrémnym variantom bezdomovca – býval v hroboch, hygiena nulová, pre svoje okolie bol nebezpečný, lebo mal abnormálnu silu a ešte k tomu všetkému bol holý. Čo určite stojí za povšimnutie je, ako rýchlo sa dal jeho život do poriadku po tom, čo z neho vyšli démoni. Vrátil sa mu rozum, obliekol sa a bol ochotný počúvať Pána Ježiša. V priebehu krátkej doby, možno jednej či dvoch hodín, (nevieme presne, ako dlho exorcizmus trval) také veľké zmeny.

Položme si otázku: Ak je vyháňanie démonov také efektívne, prečo nie je pevnou súčasťou praxe každej novozákonnej cirkvi? Možnože mám zopár odpovedí:

Po prvé, s Gadarénom alebo inými postavami, z ktorých vyšli démoni, sa bežný Európan ťažko stotožní. Upozorňujem, že Gadarén je skutočne mimoriadny – školský príklad, rozhodne nie bežný.

Ak však má niekto problém s démonmi v menšej miere, to ešte neznamená, že ich treba znášať.

Po druhé, chýbajú príklady, ako sa v danej oblasti správať. Ako som už spomenul, vyháňanie démonov sa takmer nepraktizuje.

Po tretie, negatívne príklady – žiaľ, existuje aj odpudivá prax, ktorú nechce žiadny rozumný človek nasledovať. Obzvlášť ľudia menej vzdelaní a z nižších sociálnych vrstiev vidia démona za „každým kameňom“. Za všetkými svojimi neúspechmi, či už v robote, v manželstve alebo v osobnom živote, vidia pôsobenie démonov, zle vyhodnotia súvislosti a snažia sa vyhnúť zodpovednosti za stav svojho života.

V neposlednom rade démonov nevyháňame preto, lebo to nie je nič príjemné. Nie je to také pekné, ako napríklad dôstojné pomazané chvály a múdre vyučovanie. Navyše, stáva sa, že ak sa pustíme do tejto oblasti, nastane veľký zmätok. Úplne je tu vhodné prirovnanie – „ako keď pichneš do osieho hniezda“. Je pravda, že vždy, keď sa zaoberáme exorcizmom, rozvíria sa stojaté vody, musíme riešiť dosť nečakané neštandardné situácie, ale nikto nemôže poprieť, že zároveň prichádza do cirkvi pohyb a noví ľudia. Keď sa boj skončí, ľudské životy sú vyslobodené a zmenené. Preto si myslím, že sa oplatí k exorcizmu opakovane vracať.

Čo (ne)potrebujeme vedieť

Pôvod démonov je nejasný. Najbežnejšie sú dve vysvetlenia. Prvé je, že ide o padlých anjelov, ktorí sa zmenili na démonov. Tu je však treba vysporiadať sa s niektorými námietkami, ako napríklad, že v súvislosti s padlými anjelmi je spomenuté miesto ich bývania v ponebeských oblastiach (v povetrí): „Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach,“ (Ef 6,12) zatiaľ čo démon, ktorý nie je v človeku, chodí po zemi: „Ale keď vyj­de nečistý duch z človeka, chodí po miestach, kde nieto vody, hľadajúc odpočinutie a nenachádza...“ (Mt 12,43) Viac odpovedí na pôvod démonov dáva teória tzv. predadamovského stvorenia. Upozorňujem, že na oslobodenie nemusíme mať túto otázku zodpovedanú.

Taktiež nemusíme poznať mená démonov. V prípade Gadaréna sa Ježiš spýtal na meno, ale odpoveď aj tak nedostal. Legión znamená, že ich boli stovky, tisíce, ale ich mená nepoznáme. Stačí pomenovať charakteristickú vlastnosť alebo činnosť, ktorú tento duch ovplyvňuje. Najväčšia hádka je o tom, kde sa démoni v človeku zdržujú: či v tele, duši, duchu, v mysli, emóciách... Otvorene poviem, že považujem tieto otázky za hlúpe. Ak máš v dome myši, pot­kany a krysy, tak najlepšie je zbaviť sa ich, a nemusíš sa veľmi zaujímať o ich postavenie v rámci druhu alebo o ich latinské mená. To, čo o démonoch musíme vedieť, je, že sú to osoby úplne a nenapraviteľne zlé, ktoré sa túžia dostať do človeka, aby sa mohli v jeho živote realizovať. Taktiež musíme vedieť, že majú oprávnenú panickú hrôzu z Ježiša Krista. Upozorňujem, že sa boja iba Jeho a tých, ktorí sa odvolávajú na Jeho meno.

Čo spôsobujú

Stoja za mnohými problémami, ale pre zrozumiteľnosť je dobré konštatovať, že s ich prítomnosťou sa ľudský život nikdy tak nerozvinie, ako keď sú vyhnaní. Štandardne spôsobujú útoky na myseľ a emócie. Tak dlho vnucujú človeku svoje myšlienky, až ich prijme, a takto sa postupne zlí duchovia stávajú súčasťou ľudskej osobnosti. Často ich pôsobenie môžeme vidieť na rozpade vzťahov a niekedy aj za chorobami. Pravdou zostáva, že ak sa s nimi vysporiadavame, všetko ide lepšie – robota, rodina aj cirkev. Je viac radosti a úspechu. Práve na príklade už spomínaného Gadaréna môžeme vidieť, kam tieto zlomyseľné neviditeľné bytosti chcú zahnať ľudský život.

Ako vnikajú

Jedným z dôvodov, prečo Boh dal Izraelcom Zákon, bolo, že ich chcel ochrániť od pôsobenia démonov. Zvykneme hovoriť, že cieľom bola bezdémonická spoločnosť, čo už samo osebe posúva ľudský život na vysokú úroveň. Prvou doširoka otvorenou bránou pre démonizáciu je prekročenie prvých dvoch prikázaní. Vstup do duchovného sveta bez prísneho dodržania pravidiel je ozaj nebezpečný. Uctievanie Boha bez prísneho poriadku, ktorý je uvedený v Biblii, vlastne tieto bytosti pozýva do života. Celá oblasť okultných praktík, ako sú vyvolávanie duchov, veštenie, horoskopy, zahrávanie si s energiami za pomoci rôznych virgulí a prútikov, má za dôsledok masívne problémy, ktoré sa prenášajú aj na ďalšie generácie. Podobné je to aj s modlárstvom, kedy sa človek za pomoci materiálnych predmetov snaží kontaktovať duchovný svet. Biblia zakazuje používať sochy, obrazy, rytiny nech by zobrazovali čokoľvek a boli vyrobené z čohokoľvek.

„Keďže ste v ten deň, keď vás Hospodin na Horebe oslovil zo stredu ohňa, nevideli nijakú podobu, veľmi si dávajte pozor, aby ste sa nezvrhli a neurobili si nijakú podobu modly ani podobu muža či ženy, ani podobu nijakého zvieraťa, ktoré je na zemi, ani podobu okrídleného vtáka, ktorý lieta pod nebom, ani podobu niečoho, čo sa plazí po zemi, ani podobu nejakej ryby, ktorá je vo vodách pod zemou. Pri pohľade na nebesia uvidíš slnko, mesiac a hviezdy, teda celý nebeský zástup, nedaj sa zviesť, neklaňaj sa im a neslúž veciam, ktoré Hospodin, tvoj Boh, dal všetkým národom pod celým nebom.“ (5Moj 4,15-19)

Ďalším veľmi zradným kanálom, ktorým zlí duchovia vstupujú do ľudského života, sú démonické náuky a ideológie. Tak ako okultizmus a modlárstvo, aj táto oblasť sa úplne podceňuje, a popritom často môžeme v praxi vidieť, ako sa úplne zmení človek, ktorý sa týmto myšlienkam otvorí. Ako príklad môžeme uviesť antisemitizmus, fašizmus, hnutie skinheadov, východné náboženstvá, ktoré propagujú reinkarnáciu, ďalej vegetariánstvo, vegánstvo a ďalšie.

Taktiež vykonanie skutkov proti Božiemu slovu – hriechov, vedie k tomu, že sa v človeku oslabí Boží obraz a posilní sa satanova prirodzenosť. Potom prichádzajú démoni. Zvlášť nebezpečné skutky sú také, pri ktorých Biblia hovorí o zlorečenstve: „Zlorečený, kto by si zľahčil svojho otca alebo svoju mať... Zlorečený, kto by ležal s nejakým hovädom, nech by bolo akékoľvek... Zlorečený, kto by ležal so svojou sestrou, s dcérou svojho otca alebo s dcérou svojej materi... Zlorečený, kto by zabil alebo nabil svojho blížneho v skrytosti... Zlorečený, kto by vzal úplatok, aby zabil nevinného človeka...“ (5Moj 27,16; 21–22; 24–25) „A človek, ktorý by ležal s mužským pohlavím, tak ako sa líha so ženou, obidvaja spáchali ohavnosť, istotne zomrú; ich krv bude na nich.“ (3Moj 20,13)

Samostatnou kapitolou, ktorú musíme spomenúť v súvislosti s témou tohto článku, je preklínanie, ktoré je najbežnejšou, a preto najnebezpečnejšou metódou, ktorá dodáva nepriateľským silám energiu. Nemusí ísť iba o zlorečenie kvalifikovaných bosorákov, ale veľmi nešťastné je aj to, keď rodičia alebo učitelia zlorečia deťom, alebo – čo vôbec nie je zriedkavé – keď si človek zlorečí sám.

Čo robiť

Keď Ježiš Nazaretský začal verejne slúžiť, tak najväčší rozruch vyvolalo práve to, že vyháňal démonov. V Starom zákone je možné čítať o zázrakoch, diali sa uzdravenia, ekonomické zázraky aj divy v oblasti prírody (rozostúpilo sa Červené more, zostúpil oheň z neba, sekera vyplávala atď). Dokonca, sú zaznamenané prípady vzkriesenia zmŕtvych. Ježiš však prišiel aj preto, aby človeka oslobodil. Bez oslobodenia od démonov nieto slobody. Položme si otázku, či aj dnes je možné – potrebné vyháňať démonov. Odpoveď znie: Áno, lebo keby to nebolo treba, Pán Ježiš by to nerobil. Démonov vyháňali aj apoštoli, a nie je žiadny dôvod domnievať sa, že my máme opustiť biblickú prax. Oslobodenie je možné. Nespočetné množstvo ľudských životov bolo zmenené, keď si vedeli priznať problémy, vyznať hriechy a prijať službu pomazaných mužov a žien. Preto odporúčame milým čitateľom, aby prehodnotili svoj postoj k tejto otázke a prijali ako pravdivú tú skutočnosť, že život človeka je pod neustálym atakom neviditeľných síl osobného charakteru, ktoré sú úplne a nenapraviteľne skazené. Zároveň nikomu neodporúčame, aby sa púšťal do zbytočných duchovných dobrodružstiev, ale obráťte sa na tých veriacich, ktorí majú v tejto oblasti viac skúseností. Prajem každému úplnú slobodu.