Pohár je opäť v Banskej Bystrici

Turnaj je určený pre kresťanských udatných bojovníkov, ktorých do boja vysielajú pastori daných cirkví. Turnaj je pomenovaný po našom bratovi/synovi, ktorý odišiel tráviť večnosť ku svojmu Stvoriteľovi, domov k nášmu Nebeskému Otcovi. Bol to futbalista, futbalový odborník a licencovaný tréner, preto nič lepšie ako urobenie futbalového turnaja na mieste, kde sa narodil a kde aj trénoval, nám nenapadlo.

Desať ročníkov tohto turnaja sa odohralo v zime v telocvični, posledné dva ročníky sme vyšli von a užívali sme si futbal na prírodnej tráve počas leta. Podľa môjho názoru to bol veľmi dobrý krok.

Poďme si troška opísať, čo sa udialo počas tohto ročníka. Dňa 30.6.2019 sa na futbalovom štadióne v Turanoch zišlo deväť tímov, ktoré prišli bojovať o putovný pohár, ktorý na turnaj dorazil od minuloročného víťaza z Trnavy. Prvý raz sme zvolili nový hrací systém, tzv. miniligu. Hral každý s každým, každé mužstvo odohralo 8 zápasov. Je to najspravodlivejší hrací systém. Bolo to veľmi atraktívne, do posledného zápasu jednotlivé mužstvá nevedeli, ako na tom sú a na ktorom mieste sa umiestnili. Na ihrisku sa miestami iskrilo. Bolo množstvo mini-súbojov, ktoré miestami spôsobovali jemné bolesti a poranenia. Ale môžeme zhodnotiť, že Pán prikryl naše zdravie a naše telá v súlade s tým, ako sa to pri otváracom ceremoniáli modlil do mikrofónu pastor Daniel Šobr, ktorý bol čestným hosťom a mal úvodné slovo pri otvorení turnaja. Boli aj situácie, ktoré v zápale boja a bojovnosti niektorí ťažko znášali, ale s hrdosťou a so cťou môžeme skonštatovať, že sa nikto nepobil a nikto sa s nikým nehádal. Miestami sa prejavila naša ľudská telesná nedokonalosť, nad ktorou ako Boží ľud víťazíme.

Hralo sa na dvoch ihriskách súčasne. Malo to veľmi rýchly spád. Tento rok sme zaviedli ďalšiu novinku. Išli sme bez obednej pauzy, po ktorej sa nám vždy ťažšie dostávalo do tempa. Každý hráč dostal profesionálne nutričné a energetické produkty, ktoré mohol počas turnaja užívať a prijímať to, čo bolo pre naše obdivuhodné výkony potrebné. Po skončení turnaja sme si posedeli a hodnotili turnaj pri guľáši.

Videli sme nádherné akcie, ukážkové góly, vypäté emócie a všetko, čo patrí k správnemu zápaseniu. Veľmi si vážime každého jedného hráča, ktorý sa turnaja zúčastnil a prišiel. Vidíme to ako dobrý krok, že sa Boží ľud vie zísť a aj takýmto spôsobom budovať telo Kristovo.

Po spočítaní všetkých bodov sa stali víťazom turnaja hráči z Banskej Bystrice, ktorí boli poháňaní z lavičky Danielom Šobrom a na ihrisku najlepším hráčom turnaja Matejom Ľuptákom. Hráči pôsobili veľmi jednotne, mali širokú kvalitnú lavičku a svojím správaním určite patrili k ozdobe turnaja. Druhé a tretie mieste patrilo našim bratom z Maďarska, ktorí tento rok postavili na turnaji dve veľmi kvalitné mužstvá. Aj ich prejav na každom ročníku je veľmi ukážkový a nasledovaniahodný. Z ich mužstva bol vyhlásený aj najlepší brankár turnaja. Štvrté miesto si obhájili domáci futbalisti z Martina, ktorí hrali veľmi pekný, kombinačný, útočný a atraktívny futbal a navyše mali medzi sebou najlepšieho strelca turnaja Alexandra Trošku, ktorý bol u nás na hosťovaní z bratislavského tímu. Na piatom mieste skončili futbalisti z Football Ambassadors, ktorí boli pod hlavičkou Apoštolskej cirkvi. Šieste miesto obsadilo zmiešané družstvo, aj s hráčmi Maranaty, Popradu a Východu pod názvom Mládež Východ. Vážime si aj to, že v trnavskom drese sme videli aj pastora Martina Mazúcha, ktorému sa nepodarilo obhájiť minuloročné prvenstvo a musel sa uspokojiť len so siedmym miestom. Na ôsmom mieste bolo veľmi sympatické mužstvo zo Žiliny a turnaj zrejme nevyšiel podľa očakávania bratislavskému tímu.

To, že turnaj má aj do budúcna perspektívu, nám ukázali aj už tradičné detské zápasy medzi Martinom a Banskou Bystricou. Hrali na dva víťazné zápasy. V prvom vyhralo domáce mužstvo z Martina poháňané Kristiánom a Dominikom Kapustom. V druhom zápase už domácim dochádzali sily a širší káder hostí na čele s bratmi Helexovcami domáci tím prevalcoval. Jedenástkový rozstrel nakoniec rozhodol o tom, že zápas nakoniec vyhrali domáci Martinčania.

Turnaj ukázal jednu vec, a to, že v jednotlivých zboroch existuje skupina ľudí, ktorá dokáže zorganizovať celé mužstvo a pricestovať na turnaj. Viem, že to nie je jednoduché v dnešnej dobe len tak niekam ísť vo voľnom čase a navyše zorganizovať celé mužstvo. Niektorí dokonca prišli aj s celými rodinami, čo bolo veľmi pekné. Preto chcem poďakovať týmto ľuďom, že dokázali dať dohromady tímy a že dokázali prísť.

Všetci veľmi dobre vedia, že na tomto turnaji hráči dostanú omnoho viac, ako do toho dajú. Každý si odnesie vecné dary, čo by nebolo možné bez požehnania našich sponzorov. Vážime si podporu od pastora Jaroslava Kříža, ktorý tento turnaj podporuje nielen finančne, ale dodáva mu vážnosť a svojimi vyhláseniami povzbudzuje mužstvá k účasti. Ostatné finančné prostriedky zohnal ocino, za čo mu chcem tiež poďakovať.

Máme konkrétnu víziu do budúceho ročníka, máme v pláne turnaj sprístupniť viacerým cirkvám, a preto si myslíme, že by sa turnaja mohlo zúčastniť raz toľko mužstiev. Či to bude v hale, alebo von na prírodnej tráve, ešte nie je isté.

Našou disciplínou a organizovanosťou sa celý turnaj pozdával aj primátorovi mesta Turany, ktorý na turnaji trávil značný čas rozhovormi a sledovaním, a v budúcom ročníku by bol rád, keby sa znova turnaj uskutočnil v jeho meste a chcel by byť aj podporovateľom turnaja.

Ďakujem všetkým spoluorganizátorom, lekárskej službe, kuchárom, ktorí varili guľáš, kameramanom, všetkým, ktorí pomáhali, kde sa len dalo. Ďakujeme.

Verím, že týmito pár riadkami sme aj v tých, ktorí sa na turnaji nemohli zúčastniť, vyvolali túžbu sa na úspešnosti budúceho ročníka podieľať spolu s nami.

V mene organizačného tímu Marián Kapusta