Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Operácia „Boží hnev“ bola dlhodobá kampaň izraelských spravodajských služieb Mossad (civilná tajná služba operujúca mimo Izraela), Šin Bet (civilná tajná služba operujúca v Izraeli), Aman (vojenská spravodajská služba) a Sayeret Matkal (špeciálna protiteroristická jednotka izraelskej armády) proti skutočným, či domnelým aktérom a plánovačom Mníchovského masakra, ktorý sa odohral počas letných olympijských hier v Mníchove 5. septembra 1972 a pri ktorom prišlo o život jedenásť izraelských olympionikov. Ďalej bola táto kampaň vedená proti príslušníkom a spolupracovníkom palestínskej organizácie Čierny september, ako aj proti PFLP – Ľudovému Frontu za Oslobodenie Palestíny, o ktorých sa izraelské spravodajské služby domnievali, že sú zodpovedné za Mníchovský masaker.
V stredu, 6. septembra 1972, na druhý deň po Mníchovskom masakri, sa na zasadaní izraelskej vlády pod vedením premiérky Goldy Meierovej po prvýkrát objavila myšlienka nie na plošné bombardovanie palestínskych výcvikových táborov v Libanone, ale na cielený úder proti konkrétnym osobám zodpovedným za smrť jedenástich izraelských olympionikov v Mníchove. Následne bol vytvorený tzv. Výbor X. Ten tvorili izraelská premiérka Golda Meierová, jej poradca pre boj proti terorizmu Aharon Jariv, minister obrany Moše Dajan a ďalší členovia vlády. Výbor X mal schvaľovať alebo zamietať fyzickú likvidáciu osôb z palestínskych teroristických organizácií zodpovedných za Mníchov. Zostavením zoznamu osôb určených na fyzickú likvidáciu boli poverené spravodajské služby Mossad a Aman. Ak Výbor X fyzickú likvidáciu schválil (u každej osoby na zozname bola braná do úvahy miera jej angažovanosti v Mníchovskom masakri), tak vykonaním akcie bol poverený veliteľ Cezarey (zvláštnej operatívnej jednotky Mossadu vykonávajúcej fyzickú likvidáciu určených osôb) Mike Harari. Harari vypracoval po predchádzajúcom sledovaní cieľa operačný plán na likvidáciu určenej osoby. Operačný plán schvaľovala premiérka Golda Meierová a po nej aj ďalší izraelskí premiéri – Menachem Begin, Jicchak Šamir, Šimon Peres – operácia „Boží hnev“ trvala po dve desaťročia. Izraelský premiér mal vždy právo veta, ak dospel k názoru, že by mohli byť ohrození nevinní ľudia alebo poškodené strategické záujmy Izraela. Cieľom operácie „Boží hnev“ nebolo len vypátrať a zneškodniť palestínskych predstaviteľov zodpovedných za Mníchovský masaker, ale aj zastrašiť a odradiť potenciálnych plánovačov ďalších útokov proti Izraelcom.
„Cieľ opustil dom svojej priateľky. Kráča k autobusovej zastávke,“ ohlásil vo vysielačke veliteľ sledovacieho tímu štyridsaťpäťročnému veliteľovi Cezarey, Mike Hararimu. Dva týždne trvalo sledovanie „cieľa“ – Waela Zuajtira pätnástimi agentmi Mossadu. O pol jedenástej v noci Wael Zuajtir vstupuje do vchodu bytového komplexu, kde na neho v prítmí čakajú dvaja agenti komanda Cezarea. Sledovací tím im oznámil, že „cieľ“ je sám. Agenti Cezarey počkali, kým Wael Zuajtir príde k výťahu, vystúpili z prítmia vstupnej haly a vystrelili na neho dvanásťkrát z pištole Beretta Model 71, kalibru .22 LR s tlmičom. Zasiahli ho do hlavy a hrudníka. Wael Zuajtir bol na mieste mŕtvy. Agenti Cezarey následne prešli cez dve ulice, kde ich čakal v zaparkovanom Fiate 125 ich kolega, ktorý ich okamžite týmto vopred prenajatým únikovým vozidlom odviezol z miesta činu. Do štyroch hodín po zastrelení Waela Zuajtita už boli všetci pätnásti agenti Cezarey, vrátane veliteľa Mike Harariho a samotného riaditeľa (1968-74) Mossadu Zvi Zamira, ktorý sa osobne zúčastnil prvej operácie na likvidáciu osnovateľov Mníchova autami, vlakom, či letecky mimo územia Talianska. Vyšetrovanie smrti Waela Zuajtira sa nikdy neuzavrelo, neboli žiadni podozriví, nikoho nezatkli.
Mahmúd Hamšarí bol tridsaťosemročný predstaviteľ PFLP v Paríži. Jeho náplňou práce bolo porozprávať sa s každým, kto chcel načúvať jeho informáciám o „Palestínskej otázke“. Aj keď vedel o zavraždení Waela Zuajtira pred dvomi mesiacmi v Ríme, on sám sa necítil byť ohrozený. Od konca novembra ho však už sledoval tím Mike Harariho – Cezarea. Sledovať bola jedna vec, ale naplánovať atentát na Mahmúda Hamšarího tak, aby jeho žena a dcéra zostali nažive, bola vec iná. Riaditeľ Mossadu, Zvi Zamir prikázal Mike Hararimu – veliteľovi Cezarey spojiť sa s Zvi Malchinom – veliteľom skupiny Kešet (Dúha). Kešet bola malá skupina Mossadu, špecializujúca sa na nepozorované vniknutia/vlámania do objektov – zamknutých bytov, domov, hotelových izieb či firiem. A Zvi Malchin bol jedným z agentov Mossadu, ktorý 11. mája 1960 v Buenos Aires uniesol nacistického vojnového zločinca Adolfa Eichmana. Agent Cezarey, vydávajúci sa za talianskeho novinára, ktorý sa zaujíma o palestínsku otázku, pozval Mahmúda Hamšarího na kávu. Ostatní agenti Cezarey zatiaľ sledovali kaviareň aj byt Hamšarího, do ktorého sa bez akýchkoľvek známok násilia na zámku vstupných dverí dostal agent Kešetu. Pod pracovný stôl Mahmúda Hamšarího, na ktorom bol telefón, nainštaloval výbušninu. Po tom, čo sa agent Kešetu presvedčil, že po sebe nezanechal nijaké stopy, byt opustil. Na druhý deň, 8. decembra, keď Hamšarího manželka a dcéra odišli, zvonil na pracovnom stole telefón.
„Prosím?“
„Mohol by som hovoriť s doktorom Hamšarím?“
„Pri telefóne,“ odvetil Hamšarí.
Agent Cezarey stlačil diaľkový ovládač, v tichu parížskeho rána sa ozval ohlušujúci výbuch. Hamšarí bol ťažko zranený. O tri týždne v parížskej nemocnici svojim zraneniam podľahol.
V polovici januára 1973 schválila premiérka Golda Meierová v poradí tretí atentát. V tom čase bol už dva týždne tridsaťšesťročný Husajn Abú Chair, novovymenovaný zástupca PFLP na Cypre, sledovaný agentmi Cezarey. Abú Chair bol predtým členom palestínskeho hnutia Fatah vedeného Jásirom Arafatom. Vo Fatahu mal na starosti styk so sovietskou KGB. Tak, ako v prípade Mahmúda Hamšarího, aj Abú Chairovi sa do hotelovej izby nepozorovane dostal agent Kešetu Zvi Malchina. Pod Abú Chairovu posteľ umiestnil výbušninu. Agent Cezarey čakal v aute pred hotelom Olympic na signál sledovačky, že Abú Chair vošiel do izby. Následne odpálil výbušninu, ktorá Abú Chaira na mieste zabila. Mike Harari, šéf Cezarey, ktorý celú operáciu sledoval a riadil z izby neďalekého hotela, následne evakuoval celý svoj tím z Cypru. O pár hodín všetci pristáli v Izraeli. Tak ako v predchádzajúcich prípadoch, aj teraz neboli identifikovaní nijakí páchatelia. Ale všetci vedeli. Taliani, Francúzi, Cyperčania. Hlavne však predstavitelia PFLP a Čierneho septembra vedeli, koho je to práca, a že ešte neskončila.
V pokračovaní článkov o boji medzi palestínskymi skupinami Fatah a Čierny september a izraelským Mossadom sa budeme venovať úspešnej izraelskej operácii „Mladá jar“ z apríla 1973 a fatálnemu neúspechu/zlyhaniu Mossadu v nórskom Lillehammeri v júli toho istého roku.
| Operácia „Serval“ | | | Logos 2 / 2013 | | | rcs | | | Zo sveta |
| Operácia v Entebbe | | | Logos 6 / 2018 | | | rcs | | | Izrael |
| Operácia Mladá jar | | | Logos 4 / 2018 | | | rcs | | | Izrael |
| Boží řeč k lidem | | | Logos 1 / 2007 | | | Redakcia | | | Vyučovanie |
| Znovuzrodenie – Boží zázrak | | | Logos 12 / 2016 | | | Redakcia | | | Skutočný príbeh |
