Palestínsky štát

„Palestínci nemôžu mať vlastný štát, pokiaľ sa nebudú správať k izraelským Židom na Západnom brehu tak, ako sa Židia správajú ku svojim moslimským spoluobčanom v Izraeli. Arabský moslim, žijúci v Izraeli, si užíva právo na slobodu prejavu, vyznania a právo voliť svojich zástupcov do Knesetu. Nezaspáva s pocitom, že niektorá z izraelských vládnych strán vyvraždí jeho a jeho rodinu za to, že je moslim. Myslím si, že akonáhle sa Palestínci začnú správať k Židom tak, ako sa Židia správajú k nim, čo však bude trvať ešte veľmi dlho, že až vtedy budeme môcť začať uvažovať o samostatnom Palestínskom štáte. Toto však bude trvať ešte mnoho desaťročí, pretože palestínske deti sú v školách vyučované k nenávisti voči Izraelu a Židom v duchu vahábistickej doktríny, aby sa obetovali za vec islamu sebevražednými atentátmi ... a podobne.“

James Woolsey, bývalý riaditeľ CIA, v prejave z 24. januára 2007

Vraždenie pokračuje

Od 25. do 28. januára 2007 bolo pri vzájomnom vraždení sa medzi palestínskymi organizáciami Fatah a Hamas zabitých 21 a zranených viac ako 50 Palestínčanov. Prestrelky a vzájomné ostreľovanie sa granátmi RPG sa odohrávali medzi bojujúcimi stranami pri základni palestínskych bezpečnostných síl podporujúcich Fatah v Gaze. V piatok, 26. januára, boli pred mešitou v Gaze zastrelení traja príslušníci Hamasu. Následne boli zastrelení traja príslušníci Brigád mučeníkov Al-Aksá, patriaci do hnutia Fatah. Ďalej uniesli príslušníci Hamasu jedného z vodcov Brigád mučeníkov Al-Aksá, Mansoura Shalayela, na čo príslušníci Fatahu z Brigád uniesli 24 členov Hamasu s tým, že ak nebude Mansour Shalayel prepustený, všetkých zabijú. Hamas Shalayela popravil a Fatah zasa popravil unesených príslušníkov Hamasu. Následne odpálil Hamas RPG na dom predstaviteľa Fatahu Nábila Džardžíra v Gaze. Zraneného Džardžira prevážala sanitka do nemocnice v Gaze, keď ju prinútili ozbrojenci Hamasu zastaviť a výstrelom do hlavy Džardžíra zabili. V piatok v noci tiež Fatah uniesol sedem členov Hamasu a Hamas zas šesť členov Fatahu. Dvakrát tiež Fatah ostreľoval RPG raketami dom ministra zahraničia Palestínskej samosprávy za hnutie Hamas - Mahmouda al-Zahara. Minister pri nich zranený nebol. Hamas potom v odvete ostreľoval RPG dom predstaviteľa Fatahu Rašída Abú Šubaka, blízkeho spolupracovníka palestínskeho prezidenta Mahmouda Abbása. Ozbrojenci Hamasu prepadli vo štvrtok 1. februára konvoj Fatahu, ktorý podľa nich prevážal vojenské džípy a zbrane pre Fatah. Pri tomto útoku bolo zranených 65 ľudí. Vodca Fatahu a palestínsky prezident Mahmoud Abbás tvrdil, že konvoj prevážal prikrývky a lieky. USA so súhlasom Izraela dodávajú výstroj a výzbroj Fatahu s cieľom zabezpečiť, aby nepodľahol militantnejšiemu Hamasu v bojoch o nadvládu v Gaze. Obidve krajiny totiž považujú Fatah za prijateľnejšieho partnera na rokovanie o palestínskych záležitostiach. Vo štvrtok došlo ešte k jednej zaujímavej udalosti. Počas nočnej operácie Fatahu na pôde Islamskej univerzity v Gaze došlo k zadržaniu 5 iránskych zbrojných expertov, vrátane jedného vysokého dôstojníka pravdepodobne iránskej tajnej služby v hodnosti generála. Jeden zo zadržaných iránskych operatívcov spáchal pri akcii sebevraždu. Fatah pri akcii zhabal tiež asi 1400 ručných zbraní a RPG. Námestník izraelského ministra obrany, Efraim Sned, vyhlásil, že nemôže tieto správy potvrdiť, ale dodal, že Irán je veľmi silne zapojený do aktuálneho diania v Gaze.

Tajné rokovania

Člen strany Kadima a blízky priateľ izraelského premiéra Ehuda Olmerta, Shlomo Breznitz, údajne rokoval s predstaviteľmi Európskej únie o tom, že Izrael nevydá Západný breh Jordánu pod kontrolu európskych síl dovtedy, kým toto územie neprevezme pod kontrolu Fatah, ako súčasť budúceho palestínskeho štátu. Toto územie, známe ako Judsko a Samária, obklopuje izraelské hlavné mesto Jeruzalem a v dostrele z tohto územia je aj Tel Aviv a izraelské medzinárodné letisko. Na prestížnej konferencii v izraelskej Herzlii, v dňoch 22. až 24. januára, kde sa každoročne stretávajú izraelskí politici, bezpečnostní experti a vojaci, ale aj zahraniční odborníci, sa diskutuje o bezpečnostnom programe pre Izrael na nastávajúci rok. V roku 2004 na nej oznámil vtedajší premiér Ariel Šaron, že Izrael sa v roku 2005 stiahne z Pásma Gazy. Breznitz oznámil, „že územie Západného brehu Jordánu musí byť odovzdané pod dočasnú kontrolu európskych síl, a nie USA, lebo tie po invázii do Iraku v roku 2003 stratili v očiach Palestíncov a celého arabského sveta post nestranného sprostredkovateľa“. Európske a egyptské diplomatické zdroje potvrdili, že medzi Izraelom a Fatahom prebiehajú tajné rokovania o izraelskom stiahnutí sa z územia Západného brehu a o odovzdaní tohto územia pod správu Fatahu palestínskeho prezidenta Mahmouda Abbása. Tento krok by mal údajne vyzerať presne tak, ako to navrhol v roku 2000 vtedajší izraelský premiér, Ehud Barak, Jásirovi Arafatovi na mierových rokovaniach v americkom Camp Davide. Teda poskytnutie územia Judska a Samárie - Západný breh Jordánu, vrátane východnej časti Jeruzalema ako hlavného mesta pre novovzniknutý palestínsky štát. Dva príklady: v roku 2000 sa Izrael stiahol z územia južného Libanonu, kde boli jeho jednotky rozmiestnené, aby ochránili izraelské severné hranice pred libanonskou teroristickou organizáciou Hizballáh. Výsledok - neustále vyzbrojovanie Hizballáhu a útoky na severné oblasti Izraela zakončené vlaňajšou vojnou. V roku 2005 sa Izrael stiahol z Pásma Gazy. Výsledok - víťazstvo teroristickej organizácie Hamas vo vlaňajších parlamentných voľbách, neustále pašovanie výzbroje pre Hamas z Egypta a pravidelné ostreľovanie izraelského územia z Gazy. Plus fakt, že na územie Gazy prenikla teroristická sieť Al-Kaidá.

Dohoda v Mekke

Podľa televízie Al-Džazíra dosiahli vo štvrtok, 8. februára, znepriatelené strany Palestínskej samosprávy Fatah a Hamas, po dlhých rokovaniach v saudskoarabskej Mekke dohodu o vytvorení vlády národnej jednoty. Zmluvu podpísal za Fatah prezident Mahmoud Abbás a za Hamas jeho vodca, žijúci v exile v sýrskom Damasku 
Chálid Mešal. Palestínsky premiér, Ismail Hanníja, sa zúčastnil tiež, ale všetky rozhodnutia za Hamas robil jeho skutočný šéf Chálid Mešal. Mešal sa po podpísaní dohody vyjadril, že sa vytvoril záväzok jednoty, ktorý treba chrániť, a že medzinárodné spoločenstvo musí túto dohodu rešpektovať a brať ju vážne.

Saudskoarabský kráľ Abdulláh pozval obidve palestínske znepriatelené strany na rozhovory do Mekky a zohral kľúčovú úlohu pre podpísanie dohody v tom zmysle, že dotlačil Hamas, aby súhlasil s rešpektovaním predchádzajúcich dohôd medzi Palestínčanmi a Izraelom. Dohoda predpokladá, že súčasný premiér Ismail Hanníja zostane naďalej v čele vlády a Fatah obsadí post podpredsedu. Ďalej by mal Fatah obsadiť aj kľúčový post ministra vnútra. Tým by mal byť Hammuda Džarván, ktorý stál v čele vojenských súdov Palestínčanov. Hamas získa vo vláde celkom 9 ministerských postov, takže si zachová nad Fatahom prevahu. Pri týchto rokovaniach ale nepadla ani zmienka o tom, že nová vláda formálne uzná Izrael a vzdá sa terorizmu. Požiadavka tzv. kvarteta: USA, EÚ, Ruska a OSN, aby nová palestínska vláda uznala štát Izrael, predchádzajúce mierové dohody a zriekla sa terorizmu, splnená nebola. Celkom jasne to vyjadril šéf Hamasu, Chálid Mešal: „Dohoda s Fatahom neobsahuje ani zmienku o uznaní Izraela, neboli sme o to zo strany Fatahu požiadaní.“ Poradca premiéra Ismaila Hanníju, Ahmed Jusúf, sa vyjadril nasledovne: „Uznanie Izraela ako štátu nebolo na rokovaniach vôbec na programe. V programovom vyhlásení novej palestínskej vlády nebude nijaká zmienka o uznaní Izraela, bez ohľadu na tlak, ktorý na nás tzv. kvartet vyvíja.“ Podobne sa vyjadril aj prezident Mahmoud Abbás: Ak Hamas nechce uznať Izrael, nemusí.“ Izraelskí vládni predstavitelia v nedeľu, 11. februára, pohrozili, že prerušia styky s Mahmoudom Abbásom, ak bude súhlasiť so vznikom takej vlády, v ktorej nebude Hamas súhlasiť s uznaním Izraela. Ten totiž vyhlásil, že Izrael musí dohodu z Mekky akceptovať, napriek tomu, že Hamas odmieta Izrael uznať ako štát a vzdať sa teroristických útokov voči Izraelu. Predstavitelia kvarteta: USA, EÚ, Ruska a OSN potvrdili, že naďalej trvajú na splnení všetkých troch pôvodných podmienok pre to, aby nová palestínska vláda mohla byť z ich strany akceptovaná. Izraelská ministerka zahraničných vecí Tzippi Livni sa im za ich postoj poďakovala.