Po roku opäť v HILLSONG New York City

25.októbra 2011 sa mi vďaka Bohu a môjmu zamestnávateľovi opäť podarilo zažiť na vlastnej koži atmosféru bohoslužby New Yorského zboru Hillsong. A keďže táto cirkev začala písať svoju históriu len minulý rok v októbri (Logos október 2010 – Hillsong New York City, Boli sme pri zrode pozn. redakcie) naskytla sa mi príležitosť vidieť, ako sa veci majú po takmer 12 mesiacoch.

Na úvod treba skonštatovať, že zbor naozaj narástol, keďže v súčasnosti v nedeľu prebiehajú štyri bohoslužby (11.00, 13.00, 17.00 a 19.00) s kapacitou priestorov okolo 500 miest. Cez týždeň prebieha biblické vyučovanie a stretnutie v domácich skupinách.

Bohoslužba začala, ako je v USA dobrým zvykom, presne načas a za pomoci vizuálnej a svetelnej šou.

Poďme si teda priblížiť dianie pred, počas a po bohoslužbe. Veľmi horúci podvečer, len niekoľko blokov od jednej z najznámejších atrakcií tejto desaťmiliónovej metropoly námestia Times Square a všade, kde sa človek pozrie, ľudia, svetelné reklamy, mrakodrapy a vôňa hot dogov. Pred Irving Plaza, domovským miestom Hillsongu, necelých 45 minút pred predposlednou nedeľnou bohoslužbou bolo už cez 200 ľudí, ktorí trpezlivo čakali na začiatok. Rad lemoval budovu až k ďalšiemu bloku. Miestni dobrovoľníci rozdávali prospekty a kartičky o čase nasledujúcich týždňových bohoslužieb a nadväzovali prvé neformálne kontakty. Priestory sú iba v prenájme a z času na čas sa stáva, že sa bohoslužba presúva na iné miesto – čo si vyžaduje od veriacich istý stupeň flexibility. Štvrť hodinu pred začiatkom sa dvere do tejto divadelnej a klubovej arény otvorili. Všetci ľudia si našli miesto na prízemí alebo na balkóne. Bohoslužba začala, ako je v USA dobrým zvykom, presne načas a za pomoci vizuálnej a svetelnej šou, po ktorej začali chvály. Len veľmi ťažko bolo možné nespoznať, že ide o chvály z Austrálie, ktoré v značnej miere znejú aj na našich bohoslužbách. Boli tak chytľavé a atmosféra tak ľahká, že aj môj šéf, ktorý sa prišiel pozrieť „kam to chodím“, sa pridal spevom a dokonca dvíhaním rúk. Hudobne skonštatoval, že išlo o zvuk podobný U2 a veľmi dobrý „koncert“. Kolegyňa, ktorá chodí v Rumunsku do baptistickej cirkvi, tiež s veľkou ľahkosťou prispievala k veľmi príjemnej atmosfére, ktorá bola počas celých chvál.

Ani nie 30-minútové chvály boli zakončené ohnivou modlitbou, ktorá strhla väčšinu z nás. Po krátkej zbierke a ešte jednej chvále prišiel na rad pastor Hillsong NYC, Carl Lentz. Kázal veľmi impulzívne a krásne spolupracoval s publikom. Jeho kázeň mala hlavný cieľ a to namotivovať ľudí na to, aby boli „divokí“ pre Krista. Spomenul, že človek po obrátení má pokračovať v tom, v čom ho Boh obdaril a využiť to pre Krista. Ak je niekto športovec, nech športuje pre Krista. Ak je niekto fantastický biznismen, nech zarába peniaze a financuje Božie dielo. Ľudia by nemali po obrátení mylne meniť svoju „divokosť“ na falošnú krotkosť a náboženskosť. Ďalej tento mladý 32-ročný pastor poukázal na skutočnosť, že Boh nechce človeka skrotiť, ale chce ho viesť. Najlepší vodca je Duch Svätý. Jeho cieľom nie je krotiť, ale naopak podporovať naše ambície. Kázeň bola veľmi pekne graficky spracovaná, premietaná a kázaná vo veľkom pomazaní a zjavení. Carl, hoc relatívne mladý, no výrazne Duchom Svätým hýbaný človek, túži po tom, aby všade kde sme, bolo zrejmé, že tam je aj Kristus a Jeho Dobrá správa. Na záver povzbudil tých, čo sú na púšti alebo ich život stagnuje. Povedal, že Boh je stále naokolo, aj keď to tak nevyzerá. Po asi 45-minútovej kázni sa Carl modlil za rôzne choroby a situácie a spolu s ním celá cirkev. Na záver dal jednoduchú, no jasnú výzvu na prijatie Ježiša do života tým, ktorí tak ešte neurobili. Okrem mnohých rúk bola hore aj ruka šéfova. Verím, že Boh začal pracovať na jeho živote a hoci očakával „černošský Gospel“, nebol sklamaný a naopak pochopil, že Kristov odkaz a životný štýl kresťana je úplne iný, ako tomu rozumel doteraz. Nech jeho život ako aj iných čo zodvihli ruku, bude menený tak, ako to len náš Boh vie.

Po 90 minútach sa miestnosť začala vyprázdňovať a pripravovať na poslednú bohoslužbu poslednej septembrovej nedele. Väčšina ľudí mala do 35 rokov, ale v nezanedbateľnom počte boli i ľudia v strednom veku. Kázeň i celá bohoslužba dávala zúčastneným jasne najavo, že ide o budovanie Kristovho tela a nie hudobný zážitok. Jasne poukazovala na skutočnosť, že žijeme v časoch, ktoré by mali každého zaktivizovať pre to, aby neskôr nemusel mať výčitky.

Pred nejakým časom položili novinári pastorovi Carlovi Lenzovi otázku, na čo potrebuje New York ďalší zbor. Jeho odpoveď bola zrejmá, že tak ako sa v meste dokáže uživiť množstvo reštaurácií a stánkov rýchleho občerstvenia, o čo viac sa tu dokáže „uživiť“ cirkev, ktorá má srdce pre rozširovanie správy evanjelia, činenie učeníkov a službu tým, ktorí to potrebujú.

Veľa síl a úspechov v ďalšej práci Hillsongu NYC praje redakcia Logosu.