Pravda

Čo je pravda?

To je otázka, ktorú položil nielen Pontský Pilát, keď súdil Nazaretského Ježiša, ale ľudia si ju kladú znovu a znovu. Najčastejšie počujeme, že pravda je relatívna a že žiadna absolútna pravda neexistuje. Musí existovať, lebo by nebolo bytie. Musí existovať zdroj, z ktorého všetko povstáva, dáva všetkému zmysel, z ktorého pramení život. Navyše, tento zdroj musí byť večný a dokonalý. Nie je to nič iné ako samotný Boh. Jeho osoba musí byť nevyhnutne spojená s absolútnou pravdou, lebo ak by to tak nebolo, Boh nie je Bohom. Vtedy by nebolo a neexistovalo nič. Boh v žiadnom prípade nie je podobný bohom, ktorých si vytvorili ľudia, nie je podobný figúrkam, ktoré majú ľudské slabosti a klamú, a preto si človek myslí, že ich je možné prekabátiť.

Boh, ktorý je, je iný. Je absolútne dokonalý, nie sú v Ňom stopy omylu, nemení sa, nemá žiadne pochybnosti sám o sebe ani o tom, čo kedy povedal, alebo urobil. Nevyvíja sa, lebo nemusí. Preto aj Boží Syn musí byť absolútna pravda. Z tohto dôvodu Ježiš sebavedome prehlásil: „Ja som cesta, pravda i život“ (Jn 14,6) a všetky kvality, ktoré sme vyššie uviedli, platia aj pre Neho. Ďalej k absolútnej pravde patrí aj Božie slovo, ktoré vďaka Bohu máme aj v písanej forme a môžeme naň ako na pevnú skalu postaviť svoj život. Aj tu platí, že Boh dal ľuďom Slovo, ktoré je dokonalé – je Pravda.

K pravde nemôžeme nič pridať, lebo sa nedá vylepšiť, ani z nej nemôžeme nič ubrať.

K pravde nemôžeme nič pridať, lebo sa nedá vylepšiť, ani z nej nemôžeme nič ubrať. Pravdu je možné iba prijať, podriadiť sa jej a bezvýhradne ju milovať. Ak by sme to neurobili, dostávame sa do vážneho nebezpečenstva, že podľahneme zvodu neprávosti. „... a s každým zvodom neprávosti medzi tými, ktorí hynú, pretože neprijali lásky pravdy, aby boli spasení; a preto im Boh pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lži, aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale si obľúbili neprávosť.“ (2Tes 2,10-12)

Dostávame sa k definícii lži. Lož nie je iba nepresná alebo skreslená informácia. Lož je všetko, čo odporuje pravde, nezhoduje sa s ňou, ba čo viac – a to je treba podčiarknuť – lož je všetko, čo pravdu bezvýhradne nemiluje. Kariéra otca lži, satana, nezačala v ohnivom jazere, ale v nebi. Ako bytosť so slobodnou vôľou a mnohou slávou chcel vylepšiť nebeský poriadok tým, že sa časť uctievania dostane aj jemu. Treba si uvedomiť, že podobný princíp lži sa prejavuje v správaní človeka, ktorý neprijíma Bibliu ako Božie slovo. Často počujeme od človeka, ktorému hovoríme Božie slovo, alebo ho začal sám čítať, takéto námietky: „Boh je zlý, lebo nechal trpieť svojho Syna,“ „Nepáči sa mi, že Biblia hovorí o pekle,“ „Boh nás príliš obmedzuje“, „Prečo to Boh neurobí lepšie,“ „Takého Boha nechcem.“ Ľutujeme, ale iný Boh prosto a jednoducho nie je. Je iba ten jeden a veci sú, ako sú. Boh urobil všetko dokonale a nikto by to neurobil lepšie. Dokonale a najlepšie, ako to bolo možné, reagoval na všetky možné ľudské zlyhania, nik by to nevedel lepšie.

Toto sú základné východiskové body, ako treba chápať pravdu. Takto je možné získať imunitu voči zvodom bludu. Nemôžeme vychádzať z toho, že ľudia (platí to aj pre padlých anjelov), ktorí v Biblii vystupujú ako negatívne príklady, boli primitívni. Lož je nebezpečná v tom, že sa často votrie s myšlienkou, že pravdu je možné vylepšiť. Takto vlastne prebehol prvý zvod človeka. Satan ponúkol Eve niečo lepšie, ako im dával Boh. Vieme, že vylepšenie pravdy sa nekonalo.

Pád smerom dole

Primárna príčina pádu smerom dole je nemilovanie pravdy. Prvá kapitola listu Rimanom nám poodhaľuje čosi z toho, čo je pravou príčinou všetkej skazy a pádu ľudstva do hriechu, temnoty a bezbožnosti. „Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho ako Boha ani mu neďakovali.“ (Rim 1,21) Tu jasne vidíme, že príčinu pádu netreba hľadať pri tých, ktorí Boha nepoznajú a hmatajúc v temnote náboženských systémov sa snažia Boha nájsť, ale pri tých, ktorí Boha spoznali. Preto je zbytočné klásť otázky, čo bude s ľuďmi, ku ktorým sa Božie slovo nedostalo, lebo ich bude súdiť Boh berúc do úvahy mieru ich neznámosti. Treba si položiť otázku ohľadom ľudí, ktorým boli jasne zvestované pravdy Božieho slova, no títo ho s pohŕdaním odsunuli od seba preč. Niektorí ani potom, čo im boli výroky Božieho slova zrozumiteľne, čierne na bielom, predostreté, tieto pravdy neprijmú, ale sú presvedčení, že zmeny, ktoré priniesla tradícia alebo humanizmus pravdu vylepšujú. Skutočne na nich platí, o čom pokračujúc hovorí epištola Rimanom 1,22: „... hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami,“ a ďalej: „A ako neuznávali za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ich aj Boh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robili to, čo sa nepatrí, naplnených každou neprávosťou, smilstvom, podlosťou, lakomstvom, zlosťou, plných závisti, vraždy, sváru, lesti, zlých obyčají, pletichárov, pomlúvačov, nenávidiacich Boha, trýzniteľov, pyšných, chlúbnych, vynálezcov zlého, rodičom neposlušných, nesmyselných, vierolomných, nemajúcich lásky, nezmierlivých a nemilosrdných, ktorí, hoci dobre poznali právo Božie, že tí, ktorí robia také veci, sú hodní smrti, nielenže to robia, ale to ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tiež robia.“ (Rim 1,28-32)

Primárna príčina pádu smerom dole je nemilovanie pravdy.

Vedel Kain, alebo nevedel

„A Adam poznal Evu, svoju ženu, a počala a porodila Kaina (Kain = Nadobudnutý), a riekla: Nadobudla som muža s Hospodinom. A zase porodila jeho brata Ábela (Ábel = Márnosť, smútok). A Ábel pásol ovce, a Kain obrábal zem. A stalo sa po čase, že Kain doniesol Hospodinovi obetný dar z plodu zeme: A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostivo na Ábela a na jeho obetný dar. Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol, a preto sa Kain veľmi rozpálil hnevom, tak, že opadla jeho tvár. A Hospodin riekol Kainovi: Prečo si sa rozpálil hnevom, a prečo opadla tvoja tvár?“ (1Moj 4,1-6) Tento príbeh je známy a je dôležitý. Ukazuje cestu, ako získať Božiu milosť (Ábel), no teraz sa zaoberáme otázkou, ako prebieha odklon od pravdy a lákavý zvod bludu. Je známe, že Ábel získal Božiu milosť preto, lebo priniesol Bohu vyhovujúcu obeť, a to obeť krvavú. Kain nedoniesol krvavú obeť. Doniesol inú, a to plody zeme a vlastnej práce. Otázka zostáva prečo? Prečo tak urobil. Správna odpoveď odhaľuje samotnú podstatu problému. Bol snáď Kain hlupák, ignorant alebo primitív? Vedel, alebo nevedel, akú obeť má priniesť? Kain hlupák nebol, a to, akú má doniesť obeť, vedel až príliš dobre. Veď celá Adamova rodina nosila odev z kože, a dobre vedel, že to bol Boh, kto zabil zviera, aby vyliata krv prikryla hriech jeho rodičov a koža zvieraťa potom slúžila na prikrytie ich nahoty. Stále zostáva ono – prečo? Odpoveď je zarážajúca, ťažko uveriteľná, ale presne odhaľuje správanie človeka, ktorý nemiluje pravdu. Kainovi sa cesta zmierenia, ktorú určil Boh, prosto nepáčila. Odmietol ju. Namiesto toho chcel zaviesť nový spôsob, ako sa odteraz budú odpúšťať hriechy. Žiadna smrť, žiadna krv, sloboda zvierat, odteraz budeme nosiť na oltár naleštené dyne, jabĺčka, možno aj kvety. No nie je to krajšie? Nie je! Ani tu sa vylepšenie pravdy nekonalo. Kain síce ušetril zviera, ale vlastného brata už nie. Z mierumilovného ochrancu zvierat sa stal vrah.

Populárne zvody alebo cesta Kainova

Ako sme vykreslili, tak cesta zvodu vlastne nie je taká nesympatická. V mnohých ohľadoch sa zdajú úpravy, s ktorými prichádza človek, rozumné, pekné a správne. Spomeňme niekoľko úprav a tvrdení, s ktorými ľudstvo v priebehu histórie prišlo a dosiahlo tak „pravdivejšie“ úpravy pravdy. Skutočnú pravdu tak odmietlo.

- Biblia nie je pravdivá

Keďže ľudia nechcú milovať pravdu, nechcú prijať pravdivé tvrdenie o Bohu, ktoré obsahuje Biblia. Tak isto došlo k odmietnutiu Božieho plánu pre spasenie národov. Keďže sa ľuďom pravdivý opis krvavej histórie ľudstva nepáči, spochybňujú zdroj zjavenia. Biblia nemôže byť iná ako pravdivá, spoľahlivá vo všetkých ohľadoch z jednoduchého dôvodu, a to je, že pochádza od Boha. Nielenže v Biblii nie je žiadne klamstvo ani nie je v nej nič zbytočné, zavádzajúce, ani v nej nie sú zatajené podstatné pravdy, ktoré človek potrebuje pre zmierenie s Bohom.

- Boh je krutý (vojny, krvavé obete, smrť Krista)

Ľudia si myslia, že Boh mohol problém, do ktorého sa ľudstvo dostalo po páde do hriechu, riešiť inak. Ľudia chcú byť spravodlivejší ako Boh. Keďže Všemohúci určil na prikrytie hriechu zvieraciu krv, na potlačenie bezbožnosti používal vojny a nechal kruto zomrieť svojho vlastného Syna, bolo to to najlepšie, najmúdrejšie a najspravodlivejšie, čo mohol urobiť. Netreba o tom pochybovať a nemožno akokoľvek obviňovať Stvoriteľa z nelásky.

- Existencia pekla

Keďže je hriech, musí byť aj trest. Keby nebol trest, potom nie je spravodlivosť a keďže Boh je večný, aj dôsledky hriechu sú večné. Aj tu platí, že akékoľvek odsúdenie Boha za to, že existuje trest, nemá miesto. Milujme Boha za to, že urobil všetko pre to, aby sa človek trestu za svoje hriechy vyhol. Je nerozum, ktorý nič nezmení, peklo popierať.

- Úprava Desatora

Názornou ukážkou, ako ľudia pohŕdajú pravdou, je manipulácia s Božím slovom. Každý si môže overiť, ako v skutočnosti znie Desatoro. Po prvé, je to možné v Biblii a potom je možné zistiť v Izraeli, čo je obsahom jednotlivých prikázaní, lebo Boh nedal Zákon Európanom (pohanom), ale skrze Mojžiša, Židom. Je pozoruhodné, že drvivá väčšina ľudí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, prijíma Desatoro, v ktorom sú celé prikázania vypustené.

- Sex a láska

Zvlášť v tejto oblasti dokáže človek s Bohom intenzívne nesúhlasiť. „Prečo by sme si nemali užívať sexualitu?“ A tak sú ľudia presvedčení, že s Bohom bolo niečo v neporiadku, keď povedal: „Nezosmilníš.“ Buď sa pomýlil, alebo je neprajný. Boh vymedzil jasný koridor pre skazené ľudské žiadosti.

A mohli by sme pokračovať ďalej v odhaľovaní spôsobov, ako je ľudstvo zvádzané do bludov. Vidno, že tieto zvody sú veľmi lákavé a ľuďom sa zdajú rozumné. Nemýľme sa!

Imunitu na zvody do bludu je možné získať pripútaním sa k pravde. Musíme Boha milovať, uctievať a bezvýhradne veriť Jeho slovu, iba tak nebudeme zvedení, ale získame podiel na Božej dobrote, dokonalosti a na živote večnom.