Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom

Svedectvo manželov Zboranovcov

Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom

Na úvod nám dovoľte, aby sme srdečne pozdravili všetkých čitateľov časopisu Logos a popriali Vám do nového roka veľa radosti, pokoja, hojnosti a Božej priazne.

Naše svedectvo sme napísali spoločne vzhľadom na to, že sme boli vo vzťahu niekoľko rokov predtým, ako sme uverili v Ježiša Krista. Obaja sme sa narodili do rodín, kde naši rodičia mali prevažne ateistické zmýšľanie a ovplyvňovala ich spoločnosť a určitý svetonázor vtedajšej doby. Sme vďační za našich rodičov a za to, ako nás vychovali a pripravili na život.

JANKO: Vyrastal som s mladším bratom a mladšou sestrou v menšom meste Nová Dubnica. V detstve mala nezastupiteľné miesto v mojom živote babička, ktorá ma v ranom veku naučila moju prvú „modlitbu“ – Anjeličku, môj strážničku. Od ôsmich rokov som hrával aktívne futbal. Táto láska k tomuto krásnemu športu ma doviedla na športové gymnázium v Trenčíne so zameraním na tento šport, kde som strávil svoje „pubertálne roky“. Počas stredoškolského štúdia som sa oddal naplno futbalu a, samozrejme, aj štúdiu, a vo voľnom čase zábave či diskotékam. Na jednej z nich som spoznal veľmi milé a pôvabné dievča – volalo sa Zuzka (moja budúca manželka).

ZUZKA: Vyrástla som so svojím starším bratom v Trenčíne v usporiadanej rodine a napriek tomu, že som nebola vedená k Bohu, vždy som v kútiku duše verila, že musí existovať niekto, kto stvoril všetko to nádherné na tomto svete. Naša prvá spoločná skúsenosť s Pánom Ježišom začala na jeseň v roku 2008, kedy sme prvýkrát navštívili kresťanské stretnutie (tak sme to vtedy volali) v Dubnici nad Váhom. Tejto návšteve však predchádzali naše niekoľko týždňov trvajúce rozhovory vzhľadom na to, že sme boli viackrát pozývaní Jankovým neodbytným známym – Stankom. Naša zvedavosť nás jeden piatkový večer priviedla do menšej miestnosti, kde bolo asi dvadsať mladých ľudí, ktorí v sprievode hudobníkov spievali veľmi pekné moderné piesne o Bohu. Sedeli sme vzadu, aby sme nikoho nerušili, a tiež hlavne preto, lebo Janko ako silný materialista sa necítil nikde inde dobre ako vzadu :-).

Pripadalo nám, že sme skôr na nejakom menšom koncerte kapely, ktorá chce preraziť, ako na kresťanskom stretnutí. Po úvodných piesňach sa prihovorili ľudia, ktorí veľmi nadšene vypovedali svoje svedectvá. Spomínam si na jednu mladú ženu, ktorá rozprávala o tom, aký má úžasný život s Bohom, aká je veľmi šťastná a že sa to všetko stalo po tom, čo začala chodiť do KS Milosť. To sa ma v tej chvíli tak veľmi dotklo, že som si hneď povedala, že to chcem aj ja! Náš Boh je taký úžasný, že On nás pozná úplne dokonale a presne vie, čo potrebujeme počuť, aby zasiahol naše srdcia. „Nadovšetko čo treba strážiť, stráž svoje srdce, lebo z neho pochádza život.“ (Príslovia 4,23) A tak som mu hneď pri prvej návšteve vďaka veľkej Božej milosti odovzdala svoj život.

JANKO: Toto Zuzkino rozhodnutie sa stretlo s mojou obrovskou nevôľou, i keď som to zo začiatku nedával najavo. Bol som a stále som človek, ktorý nerobí rýchle rozhodnutia, pokiaľ to nutne nevyžaduje situácia. Zaujímavosťou všetkých týchto piatkových večerných stretávaní bolo, že sa čítali verše z Biblie, ktorú sme dovtedy nepoznali. Tieto slová k nám prehovárali čoraz silnejšie. Postupne sme zistili základné pravdy partnerského, manželského, pracovného i duchovného života, ktoré výrazne ovplyvnili našu budúcnosť. V tomto období to bol veľký kontrast medzi našimi predstavami o živote v daných oblastiach a tým, čo hovorí Božie slovo. Prijímal som to oveľa ťažšie ako Zuzka. A tak na­priek tomu, že som si ju chcel zobrať za manželku, sme sa po päť a polročnom vzťahu rozišli!

ZUZKA: Bolo to pre mňa náročné obdobie, pretože po tom, čo sme sa s Jankom rozišli, som stratila kontakt aj s ľuďmi zo spoločenstva, pretože sme tam chodili vždy spolu a nikdy by mi nenapadlo, že by sa takéto niečo mohlo stať. Pán Ježiš je taký úžasný, že hneď od začiatku stál pri mne a pomáhal mi toto ťažké obdobie prejsť, a keď videl moju túžbu v srdci, priviedol mi do cesty Zuzku, s ktorou som znovu začala navštevovať kresťanské stretnutia. V tomto náročnom období sa Boh o mňa nadprirodzene staral. Naďalej som chodila do zboru, kde som sa dala pokrstiť a prijala som drahého Ducha Svätého a od tej chvíle sa môj život začal úplne meniť. Venovaním sa Božiemu slovu a čítaním kresťanskej literatúry, sa mi Boh čoraz viac dával poznať, čo ma viedlo do osobného vzťahu s Ním, za čo som mu veľmi vďačná.

Som šťastná, že Ho môžem každý jeden deň spoznávať a zakúšať jeho dobrotu a milosť. „Milujem Ťa večnou láskou, a preto Ti ustavične činím milosť.“ (Jer 31,3) Naučil ma, že sa nemám spoliehať na seba ani na druhých ľudí, ale v prvom rade na Neho. „Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Poznávaj ho na všetkých svojich cestách a on bude urovnávať Tvoje stezky.“ (Prísl 3,5-6)

Drahý Nebeský Otecko odstránil z môjho srdca bolesť a sklamanie a ja som sa začala modliť za Janka, aby ho k sebe pritiahol a zjavil mu, aký Boží plán má pre jeho život. Taktiež som sa túžila vydať a pýtala sa Boha, či je Janko mojím budúcim manželom napriek tomu, že sme spolu neboli a nestretávali sa.

JANKO: Po rozchode som prestal navštevovať kresťanské stretnutia a upriamil svoju pozornosť na podnikanie, ktorému som venoval všetok svoj čas. Taktiež som sa vrátil k bežnému životu mladého človeka, kde bola zábava bežnou súčasťou nielen môjho víkendového života.

Postupom času, čím ďalej, tým viac vo mne rezonovali slová z Biblie, ktoré sa mi zaryli do pamäti v čase, keď som navštevoval kresťanské stretnutia. Jedno som si obzvlášť zapamätal: „Ak je Boh výmysel, nestratil si vôbec nič, ak je však pravda, že existuje, a ty v Neho neveríš, stratil si úplne všetko.“ Pre tieto slová som niekoľkokrát nevedel zaspať. „Tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst, nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mu ľúbi a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.“ (Iz 55,11)

I keď som sa neviem ako bránil a vzpieral, Boh si aj tak našiel ľudí, ktorých si použil, aby som sa prinavrátil na miesto, kde som v srdci cítil, že poznávam skutočnú pravdu. „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8,32)

Časom som prijal Pána Ježiša do svojho života, dal som sa pokrstiť a začal som sa pravidelne zúčastňovať bohoslužieb, tentokrát už v Trenčíne (kam sa presťahoval kresťanský zbor), v Martine a príležitostne aj v Bratislave, kde mám svoje podnikateľské aktivity. Musím však napísať, že som chodil na každé jedno stretnutie aj preto, aby som mal Zuzku na očiach, a aby mi ju náhodou niekto nevyfúkol. Boh neustále prehováral ku mne viac a viac a ja som zrazu videl veci, ktoré boli predo mnou skryté a ja som spoznával odpovede na otázky, ktoré som nevedomky hľadal.

Stál som pred novými výzvami, o ktorých som predtým až tak často nepremýšľal – ako sú manželstvo, rodina a služba Bohu. Zuzka bola v tomto období mojou neustálou povzbudzovateľkou, lebo uveriť všetkému tomu, čo hovorí Biblia, to nebolo u mňa len tak.

ZUZKA: Verila som a aj verím, že Boh je Bohom zázrakov a pre Neho nie je nič nemožné! A presne to sa aj stalo. Dostala som Slovo, že Janko bude mojím manželom, napriek tomu, že to tak vôbec nevyzeralo. A tak ma Pán učil chodiť vierou, a nie videním. Po veľkých skúškach a bojoch prišlo víťazstvo a s ním ešte veľa ďalších víťazstiev. Sláva Bohu! Boh úplne zmenil naše životy, dal nám nové srdcia a spojil nás do manželského zväzku, ktorý sme uzavreli v roku 2011. Dnes sme už viac ako päť rokov manželia a náš milovaný Boh nás požehnal dvomi krásnymi dievčatkami Esterinkou a Noeminkou. Naším cieľom je aj naďalej aktívne podporovať Božie dielo v našom trenčianskom zbore. V závere by sme chceli poukázať na to, že je len jeden pravý Boh, na ktorého sa oplatí nádejať, ktorého sa oplatí hľadať a nasledovať, a tým je Ježiš Kristus. On je ten, ktorý za nás zomrel, porazil smrť a na tretí deň vstal zmŕtvych a zasadol v nebesiach po Otcovej pravici a vyhlásil: „Ja som cesta i pravda i život, nikto nepríde k Otcovi len skrze mňa.“ (Jn 14,6)

Zo srdca by sme chceli poďakovať pastorovcom Šestákovcom, Zacharovcom a bratom a sestrám z trenčianskeho, martinského a taktiež bratislavského zboru za ich modlitby a podporu.