Prečo prenasledovanie

Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom (Lukáš 6,26)

Proti Božej práci vždy existoval a existuje odpor. Mnohí z čitateľov môžu potvrdiť tento zarážajúci jav. Akonáhle niekto začne hlbšie hľadať Boha, snaží sa napraviť svoj život podľa Božieho slova, odvráti sa od hriechu, opilstiev, smilstiev a pod., predpokladá, že jeho najbližšie okolie jeho snahu ocení, ale ocenenie sa nekoná. Nie je spoločenská objednávka na to, aby niekto opustil hriech a začal hľadať Božie kráľovstvo. Iba to dokazuje to, čo hovorí apoštol Ján: „Celý svet leží v zlom.“ Tento stav je spôsobený pádom človeka do hriechu a od začiatku ľudských dejín sa diabol snaží odstrániť alebo zdiskreditovať a spochybniť skutočných svedkov pravého Boha. Pre pochopenie uveďme niekoľko príkladov: Kain zabil Ábela hneď po tom, ako Boh prijal Ábelovu krvavú obeť a Kainovu nie, lebo bola založená nie na Božom zjavení, ale na svojvôli. Je zaujímavé, že o Adamovi pri popise rozmnoženia ľudstva nie je žiadna zmienka – dostal sa úplne na perifériu vtedajšej spoločnosti. Taktiež Noach, veľký Boží svedok, žil mnoho generácií po potope, no taktiež bol vytlačený do úzadia a na jeho miesto sa postavil Nimrod, ktorý zorganizoval vzburu proti Božiemu plánu osídlenia zeme tým, že začal stavať Babylonskú vežu. Ani s Abrahámom to nebolo inak. Akonáhle prišlo zasľúbenie o narodení Izáka, Sára bola vzatá do háremu egyptského faraóna. Keď sa mal narodiť Mojžiš, vyšlo nariadenie, že všetkých chlapcov, ktorí sa narodili v Egypte, museli zabíjať. To, že svet, jeho náboženské systémy a rebríček hodnôt nenávidia Boha, je však najviac zrejmé z toho, že nenávidia Mesiáša. Už jeho narodeniu mal zabrániť masaker detí, nariadený kráľom Herodesom. Keď bol povesený na drevo kríža, spolupracovali na tom ruka v ruke predstavitelia štátnej moci, aj predstavitelia náboženských systémov. Zbúraním chrámu Títom v roku 70 dal svet najavo, že nestojí ani o Boží zákon a doteraz je Stará zmluva medzi národmi v nenávisti. Drvivá väčšina tých, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, napríklad vôbec nepozná Desatoro a obsah Starej zmluvy.

Prenasledovanie dnes

Ježiš hovorí, že učeník nemôže byť nad svojho Majstra. Nie je preto možné, aby sa Jeho skutočný svedok vyhol tomu, čo zažívali všetky predchádzajúce generácie vo väčšej či menšej miere. Každý kto hľadá Božie kráľovstvo, sa stretne s nepochopením, pohŕdaním, odmietnutím a v prípade, že to okolnosti dovolia, aj s prenasledovaním. Pavol píše Timoteovi: „Ale aj všetkých, ktorí chcú pobožne žiť v Kristu Ježišovi, budú prenasledovať.“ (2 Timoteovi 3,12) Takže prenasledovanie je jedným z hlavných znakov pravého učeníctva.

Ako už sme spomenuli, odpor je vždy proti tomu, čo Boh robí v konkrétnej generácii na konkrétnom mieste. Pánových prorokov kameňovali, popravili väčšinu apoštolov, bol upálený Ján Hus, Martin Luther sa iba o málo vyhol tomuto osudu. No práve smrť mučeníkov, ich krv je šikovne využívaná na perzekúciu tých kresťanov, ktorí žijú. Tí, ktorí prenasledujú Božiu prácu, sa často odvolávajú na apoštola Pavla, Petra alebo na Martina Luthera. Prenasledovatelia však nemajú právo odvolávať sa na krv mučeníkov, lebo ich nasledovníkmi sú tí, ktorí sú prenasledovaní. Ježiš to farizejom povedal otvorene: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, že staviate hroby prorokov a ozdobujete pomníky spravodlivých a hovoríte: Keby sme boli žili za dní našich otcov, neboli by sme bývali ich spoluúčastníkmi na krvi prorokov. A tak sami si vydávate svedectvo, že ste synovia tých, ktorí povraždili prorokov.“ (Matúš 23,29-31)

Farizeji, ktorí milovali svetskú slávu, milovali to, ako ich ľudia zdravia, ako dostávajú popredné miesta na rôznych stretnutiach, ozdobovali sa zvláštnymi rúchami, chceli ľudí presvedčiť, že sú nasledovníkmi skutočných prorokov. Ježiš im otvorene povedal, že sú potomkami vrahov a nie prorokov, čo sa po krátkej dobe aj prakticky naplnilo, keď kričali: „Ukrižuj, ukrižuj!“

Skutočne, prenasledovanie je zvláštny fenomén, ale paradoxne Boh ho používa na to, aby požehnal život jednotlivca, aj celého spoločenstva. Človek, ktorý vie znášať určitý odpor za to, že je učeníkom Pánovým, sa stane silnou osobnosťou. Naopak, ľudia, ktorí sa chcú každému ľúbiť, zostanú infantilní, servilní, bez silného srdca. Často sa stretávame s tým, že 40-ročný muž sa neodváži nasledovať Pána, lebo chce byť zadobre s mamou alebo svokrou, ktorá nesúhlasí s jeho obrátením k Bohu. Mnohokrát sa stáva, že namiesto toho, aby statočne čelil odporu, radšej ustúpi. Keď bol apoštol Peter pred veľradou, položil jednu zásadnú otázku: „Rozsúďte sami, či je to spravodlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha.“ (Skutky 4,19b) Ježiš radí, aby sme sa nebáli tých, ktorí majú moc iba v tomto viditeľnom svete, ale aby sme sa báli toho, ktorý má moc uvrhnúť do ohnivého pekla. Ak niekto miluje slávu tohto sveta, potom kresťanstvo pre neho nie je, ale ani spasenie. Sú úžasní Boží muži ako je napríklad Reinhard Bonnke alebo Benny Hinn, ktorých zhromaždení sa zúčastňuje aj niekoľko miliónov ľudí naraz, dejú sa úžasné divy a zázraky v mene Ježiša Krista, ale o ich kampaniach v našej televízii nenájdete ani zmienku, a ak, tak iba negatívnu. Treba len pochopiť, že takto to je a zostane až do príchodu Ježiša Krista.

Stojí za povšimnutie aj to, ako dynamicky sa rozmnožovala prvá cirkev. Keďže boli od Ježiša vyučení k tomu, aby sa nezľakli odporu, vedeli úžasne napredovať. Pozrime sa, aké zložky spoločnosti sa snažia zastaviť evanjelium.

Prenasledovanie prvej cirkvi

Učeníci Pána Ježiša Krista dostali príkaz, aby získali pre evanjelium čo najväčšie množstvo ľudí. Z toho dôvodu učeníci vyhľadávali miesta, ako bol jeruzalemský chrám, ktorý bol centrom duchovného, ale aj politického a hospodárskeho života pre široké okolie. Išli a smelo zvestovali masám vzkrieseného Ježiša Krista. Učeníci neboli len suchými teológmi, boli ozajstnými svedkami, pri ich službe sa diali nadprirodzené veci. Pri prvom vyliatí Svätého Ducha na Letnice sa objavil fenomén, ktorý sa v týchto posledných časoch znovu vracia do cirkvi a to hovorenie v jazykoch. Po tomto vyliatí Svätého Ducha Peter kázal a k cirkvi sa pripojilo tritisíc ľudí. Toto veľmi znervóznilo určité vrstvy spoločnosti a ďalšiemu kázaniu sa snažili zamedziť, začalo prenasledovanie, spochybňovanie. Keby učeníci zostali v undergrounde a niekde na okraji Jeruzalema v malebnej modlitebni vykladali Písmo jeden druhému, a popritom spievali nábožné pesničky, zaiste by mali pokoj. Možno by od štátnej moci dostali dotácie, lebo by boli pekným svedectvom o multikulturálnom Jeruzaleme a náboženskej slobode. Problém bol, že celý Jeruzalem o nich vedel. To je kľúčom k pochopeniu ďalších udalostí. „A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ stráže chrámu i saduceji, namrzení preto, že učia ľud a zvestujú v Ježišovi vzkriesenie z mŕtvych. A položili na nich ruky a vsadili ich do rána do žalára, lebo už bol večer.“ (Skutky 4,1-3) Prvou skupinou, ktorá zrejme všetko iniciovala boli kňazi. Je to prekvapivé, lebo by sa v skutočnosti mali tešiť, že masy sú vedené k zbožnosti. Problém bol v tom, že čím viac sa množilo učeníkov, tým viac strácali na svojom výsadnom postavení. Mnohým ľuďom sa otvárali oči a pochopili, že náboženský systém, do ktorého boli zaintegrovaní, je v mnohých ohľadoch v rozpore s pravou zbožnosťou. O tom, že farizeji mali snahu mať kontrolu nad Božou prácou, svedčí to, že nechceli odpovedať na otázku Ježiša Krista, či krst Jánov bol z neba alebo od ľudí. Farizeji museli vedieť, že Ján bol poslaný od Boha, no keďže vyšiel z Judskej púšte a nie z ich stredu, jeho svedectvo neprijali. Aj dnes dostávajú Boží muži a ženy otázky, kto im dovolil kázať. Môžeme sa odvolať na prípad Jána: Boh. Nikto sa nemôže hnevať, že obišiel práve ich náboženskú elitu.

Človek, ktorý vie znášať určitý odpor za to, že je učeníkom Pánovým, sa stane silnou osobnosťou

Druhou skupinou, ktorá vyrukovala na učeníkov, boli saduceji. Podľa môjho názoru toto je najtrápnejšia a najmenej osožná zložka spoločnosti. Farizeji aspoň verili vo vzkriesenie, mnohí z nich sa naozaj báli Boha (Gamaliel, Nikodém), ale saduceji boli v skutočnosti neveriaci – neverili v anjelov ani vo vzkriesenie. Je skutočne poburujúce, že Božiu prácu hodnotia práve ľudia tohto typu, ktorí majú síce určité nábožné sfarbenie, osobujú si dávať vyjadrenie, čo je pravá viera a čo nie a hodnotia Božiu prácu. Aké už len môže byť ich hodnotenie. Dar hovorenia v jazykoch, ktorý má v súčasnosti už každý desiaty na zemi, je stále hodnotený negatívne, naplnenie Svätého Ducha, Božia radosť sú dávané do spojitosti s hypnózou, ďalej používajú tajomné formulky ako psychická manipulácia a pod. V pravde sa napĺňa biblický výrok, že telesný človek nechápe veci ducha. Samozrejme, nevadí nám, keď niekto Božiu prácu nechápe, ale nemal by ju hodnotiť. Pre príklad nemusíme ísť ďaleko. Za podklad k negatívnemu hodnoteniu práce Cirkvi Kresťanské spoločenstvá Slovenska je posudok, v ktorom jeho autorka chápe cirkev nasledovne: „Cirkev je náboženská organizácia, ktorá podporuje štát, jeho ciele a programy spoločnosti.“ Nielenže ide o pomýlené chápanie z hľadiska práva, ale vyjadruje úplné nepochopenie Božej práce. Cirkev v žiadnom prípade nemôže byť takouto organizáciou. Hlavným cieľom cirkvi nie je podpora štátneho zriadenia (k tomu chcú donútiť cirkvi diktátorské režimy), ale cirkev je súčasťou neviditeľného Božieho kráľovstva a cieľom jej práce je záchrana ľudskej duše a jej umiestnenie vo večnosti v prítomnosti Všemohúceho Boha. Ak niekto nehľadí na tento cieľ a tvrdí, že je veriaci, potom sa veľmi nelíši od saducejov a apoštol Pavol o ňom hovorí, že je najbiednejším z ľudí: „Ak len v tomto živote nadejeme sa na Krista, vtedy sme biednejší od všetkých ľudí.“ (1. Korinťanom 15,19)

Treťou zložkou sú stráže – silové zložky. Silové zložky sú nevyhnutné k fungovaniu štátu a Biblia jasne definuje, aké je ich poslanie. Vláda má k dispozícii silu na to, aby boli potrestaní bezbožníci, ako sú vrahovia, mafiáni, podvodníci, násilníci a podobne. Naopak, tí ktorí chcú žiť v pokoji, pracovať a venovať sa rodine, a taktiež 

pobožnosti, majú byť od násilníkov chránení. Problém je, keď sú silové zložky a tajné služby zneužité proti veriacim. Nikto, ani štátna moc, nemá právo zabraňovať slobodnému vyjadreniu viery či už osobnej alebo spoločnej. Ako vidíme zo Skutkov, moc štátu bola viackrát zneužitá proti veriacim. Apoštol Jakub bol sťatý a Petra uvrhli do žalára. Vždy je snaha zlikvidovať vodcov. Ak by sa podarilo popraviť aj Petra, dejiny 

kresťanstva by sa vyvíjali inak. Preto Boh nadprirodzene Petra zachránil. Aj dnes sú vedené diskreditujúce kampane proti Božím služobníkom, ktorí stoja v čele Božej práce. Žiaľ, dochádza pri tom aj k zneužitiu štátnych orgánov, masmédií a pod.

O trochu neskôr bol ukameňovaný diakon Štefan a hlavným dôvodom ukameňovania bolo, že sa pri ňom prejavovali divy a zázraky – nadprirodzená Božia moc. Do procesu proti Štefanovi vstupuje ďalší fenomén a to sú falošní svedkovia. Vždy sa nájde niekto, kto je ochotný zo žiarlivosti a nenávisti svedčiť proti Božej práci, s chuťou vyrobí falošné svedectvo – posudok, ktorý neobsahuje právne akceptovateľné skutočnosti, ale iba zlomyseľné obvinenia.

Vinica alebo zeleninová záhrada

„A po tých udalostiach stalo sa toto. Nábot Jizreelský mal vinicu, ktorá bola v Jizreele vedľa paláca Achaba, kráľa Samárie. A Achab hovoril Nábotovi a riekol: Daj mi svoju vinicu a bude mi záhradou na zeleniny, lebo je blízko vedľa môjho domu, a dám ti za ňu lepšiu vinicu, ako je tá. Alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu peňazí, koľko je hodna. Ale Nábot riekol Achabovi: Od toho nech ma zachová Hospodin, aby som dal tebe dedičstvo svojich otcov! Vtedy prišiel Achab do svojho domu, namrzený a nahnevaný pre slovo, ktoré mu hovoril Nábot Jizreelský, vraj nedám ti dedičstva svojich otcov. A ľahnúc si na svoju posteľ odvrátil svoju tvár a nejedol chleba. V tom prišla k nemu Jezábeľ, jeho žena, a hovorila mu: Prečo je tvoj duch namrzený, a neješ chleba? A hovoril jej a povedal: Preto, lebo som hovoril Nábotovi Jizreelskému a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu inú vinicu. Ale on odpovedal: Nedám ti svojej vinice. Nato mu riekla Jezábeľ, jeho žena: A ty teraz vykonávaš kráľovskú moc nad Izraelom? Vstaň pojedz chlieb a buď dobrej vôle. Ja ti dám vinicu Nábota Jizreelského. A napísala list v mene Achabovom a zapečatila jeho pečaťou a poslala list starším a popredným, ktorí boli v jeho meste, a ktorí bývali s Nábotom. A v liste napísala nasledovne: Vyhláste pôst a posaďte Nábota na prvé miesto ľudu. A posaďte dvoch mužov, synov beliála, naproti nemu, ktorí budú svedčiť na neho povediac: Zlorečil si Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a ukameňujte, aby zomrel.“ (1 Kr 21,1-10) Nábotova vinica bola cenná, bola dedičstvom po otcoch, ktoré podľa zákona nebolo možné darovať ani predať, ani zmeniť. Vinica predstavuje cirkev – ani cirkev nemôže byť zmenená, čo do svojich cieľov a pôsobenia. Zeleninová záhrada vyzerá podobne ako vinica, ale je tu jeden zásadný rozdiel. Z cibule, cesnaku alebo karfiolu nie je možné vyrobiť víno. Zeleninová záhrada predstavuje prázdne náboženstvo, kde sa iba tlačí kapusta a kaleráby. Ide o prázdne myšlienky vychádzajúce zo zdeformovanej duše človeka, ku ktorým sa nepriznáva Svätý Duch. Aký obrovský rozdiel od strapca hrozna. Mladé víno vyvolá v človeku vzrušenie, eufóriu a radosť. Apoštol Pavol pripodobňuje víno k Svätého Duchu, čiže vinica je taká cirkev, v ktorej pôsobí Svätý Duch, je tam radosť, nadprirodzené javy ako je hovorenie v jazykoch, je tam sila k zmene ľudských životov. Hodnota Nábota bola v tom, že radšej zomrel, než by dovolil zmeniť vinicu na zeleninovú záhradu. Verím, bratia, že to je aj váš postoj, v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť, aby sa z cirkvi vytratil Svätý Duch. Keď Nábot nechcel ustúpiť, Jezábeľ s ním urobila krátky proces. Tento proces bol síce krátky, ale nebol spravodlivý. Aj tu vystupujú falošní svedkovia, nesmieme však zabudnúť, že na toto všetko sa Boh pozerá. Achab veľmi dobre vedel, že robí zle, a keď Boh k nemu poslal Eliáša, radšej sa pokoril.

Každý kto hľadá Božie kráľovstvo, sa stretne s nepochopením, pohŕdaním, odmietnutím

Každý má možnosť rozhodnúť sa, ku ktorej postave sa pripodobní – či bude ako Nábot chrániť hodnoty aj tvárou tvár kráľovi, či bude ako Jezábeľ, ktorá iniciovala a manipulovala súdny proces, alebo či bude ako Achab, ktorý vedel, že skutok Jezábeľ je zlý, ale kvôli strachu z nej a kvôli mamonu sa dal na zlú stranu. Samozrejme, každý má slobodné právo postaviť sa v živote do pozície falošného svedka. Vyber si.