Predstavujeme naše zbory

KRESŤANSKÉ SPOLOČENSTVO MILOSŤ LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

Historický kontext Božieho diela na Liptove

Božia práca na Liptove začala omnoho skôr, než sa sformovalo Kresťanské spoločenstvo. Už koncom 19. storočia boli na Liptove prví znovuzrodení veriaci, ktorí boli pokrstení biblickým krstom – ponorením do vody po svojom obrátení. Postupne vznikli na Liptove prvé baptistické zbory a skupiny, ktoré fungujú aj v súčasnosti. Po páde komunistického režimu, keď nastala väčšia sloboda pre kázanie Evanjelia, pribudli znovuzrodení kresťania aj medzi mladými evanjelikmi. Títo začali v rámci tradičnej cirkvi organizovať samostatné mládežnícke stretnutia. Avšak na Liptove a Orave neexistoval žiaden letnično-charizmatický zbor.

Počiatky zboru

Kresťanské spoločenstvo sa stalo prvým letnično-charizmatickým zborom v tejto oblasti. Zakladateľom a prvým pastorom zboru bol MUDr. Ivan Zuštiak. Po ukončení štúdií na medicíne v Košiciach sa presťahoval do L. Mikuláša, kde pracoval v miestnej nemocnici. Vtedy bol už znovuzrodený a pokrstený v Duchu Svätom. Ako členovia Evanjelickej cirkvi pracovali spolu s manželkou medzi mladými evanjelikmi. Cez nich sa obrátili viacerí ľudia, ktorí spolu s nimi nekompromisne nasledovali Pána. Samozrejme, po istom čase nastali rozpory s oficiálnou cirkvou, od ktorej sa táto charizmatická skupinka odčlenila a začali sa samostatne stretávať a organizovať vlastné bohoslužby. Neskôr sa k nim pridali aj bratia od baptistov, ktorí túžili po naplnení Duchom Svätým a po prebudeneckej atmosfére, ktorá nie je ohraničovaná náboženskými tradíciami. Medzi týmito bratmi prišiel aj Kamil Dzuriak, ktorý sa neskôr stal pastorom KS L. Hrádok. Ako totiž práca rástla, pribúdali noví ľudia aj z L. Hrádku a okolia. Z týchto sa neskôr sformoval samostatný zbor. Dnes prichádzajú do zboru v L. Mikuláši aj bratia zo širšieho okolia: z Ružomberka, Dolného Kubína, Tvrdošína i z Popradu. V tomto čase patrí k cirkvi približne 120 ľudí vrátane detí. (Okrem L. Hrádku.)

Už v začiatkoch Ivan Zuštiak spolupracoval s ďalšími pastormi novovznikajúcich charizmatických zborov na Slovensku – s Jaroslavom Křížom (B. Bystrica), Gabrielom Minárikom (Poprad) a Ľudom Karom (Nitra). Títo pastori ako aj vedúci iných menších skupín rozvíjali spoluprácu s Kresťanskými spoločenstvami v Čechách, ktoré viedol Dan Drápal. Neskôr sa tieto slovenské zbory, aj zbor v L. Mikuláši, stali súčasťou Kresťanských spoločenstiev Československa. Po rozdelení Československa vznikli Kresťanské spoločenstvá Slovenska, ktoré čoraz viac čerpali a nechali sa formovať službou pastora Šándora Németha zo Zboru viery v Budapešti. Po určitom čase došlo k pnutiam medzi týmito charizmatickými zbormi a jednotlivými služobníkmi. Zbor v L. Mikuláši a L. Hrádku začali bližšie spolupracovať s Jednotou bratskou v Čechách, ktorá ako najstaršia evanjelikálna cirkev s veľkou prebudeneckou históriou prežila v 90-tych rokoch tiež charizmatickú obnovu. Zbory na Liptove sa tak načas stali súčasťou Jednoty bratskej.

Nový pastor, nové obdobie

Ja som začal pastorovať zbor v roku 2004, po tom, čo náš pastor Ivan prežil povolanie zakladať zbor v bratislavskej Petržalke. K Bohu som sa obrátil ako 15-ročný chlapec. Moja rodina mala evanjelické pozadie, ale ja som bol dieťaťom svojej doby – ateista a materialista. Stará mama túžila, aby som ako evanjelik prešiel konfirmačným vyučovaním. V rámci toho som sa dostal k čítaniu Biblie. A keďže je Božie Slovo živé a mocné, pri čítaní Evanjelia Jána som zo srdca uveril v to, čo hovorí Biblia. Asi rok som sa snažil žiť životom, ktorý by sa Bohu páčil, ale márne, lebo napriek svojej viere v Krista som ešte nebol znovuzrodený a bol som otrokom hriechov, z ktorých som sa sám nevedel dostať. Toto všetko sa zmenilo, keď som sa v roku 1991 znovuzrodil na veľkom celoslovenskom stretnutí evanjelickej mládeže. Ihneď som začal kázať Evanjelium – či už v rodine alebo kamarátom. Niektorí z nich sa obrátili. Hoci sme určitý čas pobudli v evanjelickom tradičnom prostredí, dostali sme sa ku knihám D. Princea a K. E. Hagina. Za krátky čas sme v našej kresťanskej skupine na Štrbe, odkiaľ pochádzam, prežili naplnenie Duchom Svätým a odvtedy sme sa začali modliť za chorých a vyháňať démonov. Medzitým sme spoznali aj iných letnično-charizmatických kresťanov z KS a AC, vtedy som však už študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte s naivnou predstavou pracovať na charizmatickej obnove u evanjelikov. Tieto chybné predstavy o službe Bohu mi pomohol odstrániť pastor KS v Poprade Gabriel Minárik, ktorého som spoznal počas môjho štúdia na gymnáziu v Poprade. Jeho pomocou a osobným štúdiom Písma som došiel k názoru, že ak ja chcem činiť učeníkov, sám sa najprv učeníkom musím stať. A to skrze biblický vodný krst a začlenenie sa do živého prebudeneckého zboru. V tomto bode svojho života som povýšil Božie Slovo nad každú tradíciu a názory ľudí. Hoci som štúdium na teológii dokončil, už počas štúdia som sa stal súčasťou letnično-charizmatického kresťanstva. S mojou budúcou manželkou sme opustili Evanjelickú cirkev a pripojili sme sa k charizmatickému zboru v Liptovskom Mikuláši, lebo takto nás viedol Svätý Duch.

Ja som začal pracovať s mládežou a Ivka začala slúžiť vo chválach, časom sa stala vedúcou chvál. Pán nás požehnal dvoma úžasnými deťmi, dcérou Kristínou a synom Ondrejom, ktorí dnes majú 15 a 12 rokov. Neskôr som začal vyučovať na našej zborovej biblickej škole BTC Kairos a viesť misijnú skupinu. Po čase som začal pastorovi pomáhať pri pastorácii, a stal som sa najprv presbyterom, a neskôr pomocným pastorom. Boli to úžasné roky tréningu v Pánovej službe. Pastoračné rozhovory, misijné výjazdy, evanjelizácie a podobne. V zbore sme s Ivkou spoznali úžasných bratov a sestry a s mnohými z nich máme dodnes pevné priateľské vzťahy, ktoré si nesmierne vážime. Ako som už spomenul, v roku 1994 som sa stal hlavným pastorom zboru, a tak som vstúpil do ďalšej fázy služby. Spolu s pastorom Kamilom sme naďalej úzko spolupracovali s naším bývalým pastorom Ivanom Zuštiakom, ktorý pastoroval nový zbor v Petržalke. No neskôr sa naše cesty rozišli, nakoľko chcel Ivan naďalej zotrvať v JB, no my s Kamilom sme videli v tomto hnutí čoraz menej charizmatických dôrazov, na ktorých sme vyrastali. Silneli evanjelikálne dôrazy, s ktorými sme sa nevedeli zo srdca stotožniť, ba naopak sme ich nepokladali za zdravé a prospešné pre naše zbory na Liptove, za ktoré sme po Ivanovom odchode prijali zodpovednosť.

Pripojenie sa ku KS Milosť

Medzitým rástla a silnela práca KS Milosť v B. Bystrici a Pán pozdvihol službu pastora Jaroslava Kříža. No nielen pastori zo zborov, ktoré založil, ale aj pastori iných prebudeneckých zborov si začali uvedomovať, že je služobným darom od Boha pre Božie dielo na Slovensku i v Čechách. Začali sa usporadúvať veľké kresťanské konferencie KS Milosť, ktoré mali a majú dodnes obrovskú duchovnú silu. Určitý čas sme s pastorom Kamilom pozorovali toto hnutie. Nielenže nám bolo sympatické a veľmi blízke, ale zrazu sme vedeli, že k tomuto prebudeniu sa chceme pridať. Rovnako to videli aj vedúci v našich zboroch. Aj medzi veriacimi panovala v tejto veci vzácna zhoda a nové smerovanie prijali s radosťou a veľkým očakávaním.

Pre naše zbory to bol významný krok vpred. Uvedomil som si, že ak máme ako charizmatické hnutie opustiť underground a prekonať malocirkevné myslenie, musíme budovať spoločné dielo, ktoré má silu ovplyvniť celú spoločnosť. V jednote je naozaj sila. Ale táto jednota musí vzniknúť na základe pôsobenia Božieho Slova a Svätého Ducha, nie na základe kompromisov, ako k tomu dochádza vo falošnej ekumenickej jednote. Som presvedčený o tom, že každý veriaci potrebuje kvôli svojmu zdravému vývoju nielen silný osobný vzťah s Bohom, ale aj silný a zdravý zbor. A rovnako, ako každý veriaci potrebuje zbor, každý zbor potrebuje napojenie na Kristovo Telo skrze služobné dary – služobníkov, ktorých Pán povolal, aby budovali Cirkev. Podľa môjho názoru práve preto mnohé zbory na Slovensku a v Čechách nerastú, lebo sú poviazané denominačnými náboženskými obmedzeniami alebo, druhý extrém, tvoria nezávislé zbory, ktorých vedenie je natoľko pyšné, že si nechce priznať potrebu duchovného prielomu, ktorý vedia priniesť len tieto služobné dary. Nie každý pastor je totiž vrcholovým a prielomovým služobným darom, a preto potrebuje takéto duchovné napojenie. Niektorí toto povolanie majú, ale aj oni potrebujú týchto Bohom určených ľudí, aby dorástli do svojho povolania. Aj Józua potreboval Mojžiša, Dávid Samuela, Elizeus Eliáša, Timoteus a Títus zase Pavla. Obrovskou úlohou dnešných veriacich a hlavne vedúcich zborov je rozpoznať Božích vodcov pre túto hodinu a pre región, v ktorom žijú. Potom ich nasledovať a rešpektovať ich mandát, ktorý majú od Pána. Tam, kde sú ľudia pokorní, aby uznali tých, ktorých Pán povolal, len tam vie prísť Božie kráľovstvo v sile. Preto sme šťastní, že môžeme byť súčasťou KS Milosť, že senior pastor Jardo Kříž je aj naším pastorom a spoločne môžeme byť prepojení s maďarským Zborom viery a službou pastora Šándora Németha. Teším sa, že aj bratia z nášho zboru študujú na Akadémii sv. Pavla v Budapešti.

Nové zborové priestory

Dlhé roky sme sa stretávali v kultúrnom dome. Zlomovým bodom, čo sa týka úrovne bohoslužieb, bolo to, keď sme sa pred štyrmi rokmi presunuli do priestorov, ktoré máme v dlhodobom prenájme a mohli sme si ich zariadiť podľa vlastného vkusu. Teraz sa môžeme stretávať 24 hodín denne, 7 dní v týždni – v pekne zariadených priestoroch a príjemnej atmosfére. Okrem bohoslužobnej miestnosti a besiedky máme aj spoločenskú miestnosť s možnosťou občerstvenia. Tieto priestory využíva mládež, ale používame ich aj pri rôznych formách Evanjelizácie, napr. pri Alfa-kurzoch. Samozrejme, naším cieľom je vlastná budova, na ktorú už teraz cieľavedome zbierame peniaze, tak, že sa väčšina z nás rozhodla každý mesiac prispievať určitou čiastkou na toto dielo.

Rozvoj zboru a rozšírenie služby

V roku 2011 začal Pán rozširovať našu službu. Počas letnej biblickej školy zdieľal senior pastor víziu silných regionálnych centier v Prahe, Brne a Košiciach. Ako spomenul Košice, obaja sme s manželkou na seba pozreli a vedeli sme, že Pán nás práve povolal pracovať na východnom Slovensku. Nikdy predtým sme o službe v Košiciach neuvažovali. Boží oheň a vzrušenie od Pána však naplnili naše srdcia a už počas najbližšej prestávky som sa zhováral o tom s pastorom Jardom. Dozvedel som sa, že práve hľadal smerovanie, ako ďalej v Košiciach, lebo tam práve došlo k určitej situácii. Tú s ním riešili bratia z východu, ktorí sa tiež pred časom pridali k službe Milosti. Zároveň som vnímal od Pána, že je potrebné, aby som aj naďalej zostal pastorom zboru v Lipt. Mikuláši. Aj pastor Jardo, aj presbyteri na Liptove to vnímali rovnako. Aj bratia a sestry vyjadrili radosť z toho, že aj po presťahovaní do Košíc zostanem ich pastorom. Všetci sme mali vnútorné svedectvo, že sme uprostred Božej vôle. Temer po dvoch rokoch cestovania a budovania diela na východe sme sa s rodinou presťahovali do Košíc.

Keďže ma však Pán požehnal na Liptove dobrými a vernými spolupracovníkmi, mikulášsky zbor túto transformáciu prežil bez akýchkoľvek otrasov. Som vďačný Pánovi za skvelých a lojálnych presbyterov, na ktorých som mohol preniesť viaceré úlohy a zodpovednosti. Pastorujú, organizujú kázanie Evanjelia, modlitby a tiež aj praktické záležitosti. Som tiež rád, že v zbore vládne veľmi dobrá atmosféra a jednota medzi bratmi. Teším sa aj z toho, že väčšina z nich je ochotná slúžiť v zbore a urobiť, čo je potrebné.

Obzvlášť by som chcel vyzdvihnúť prácu s deťmi a mládežou, ktorú robia služobníci na vysokej úrovni a veľmi kreatívne. Túžime rodičom pomôcť preniesť zjavenie a charizmatickú silu aj do ďalších generácií, ktoré prídu po nás, lebo práve v tomto zlyhali viaceré prebudenia v minulosti. Moja úloha ako pastora je vedenie zboru, duchovný dozor a kázanie Slova na nedeľných bohoslužbách. Snažíme sa o to, aby každá služba v rámci zboru rástla, a aby povstali noví služobníci. Sme totiž presvedčení, že len s novými silnými vodcami vie prebudenie rásť a napredovať.