Sejba a žatva

Princípu sejby a žatvy sme sa venovali už viackrát, no ide o princíp taký dôležitý, že sa oplatí k nemu vracať.

Môžeme konštatovať, že to, v akom stave sa náš život nachádza v súčasnosti, je žatva toho, čo sme siali v minulosti – či už to bolo dobré, alebo zlé. Zvykneme hovoriť, že človek nechce žať zlé veci vo svojom živote, hoci na zlej sejbe v minulosti usilovne pracoval a chcel by zožať dobré veci, hoci dobré nezasieval. Zdôrazňujem, že princíp sejby a žatvy je železný, funguje – a Božie slovo nás na to na viacerých miestach upozorňuje.

Boh dal človeku v rajskej záhrade na jedenie ovocie rôznych stromov. Ale čo vlastne je ovocie? Je to obyčajne obal, ktorý v sebe ukrýva zrnká alebo semiačka. Napríklad, keď zjeme jablko, zistíme, že zostane „ohryzok“. Čo obsahuje tento „ohryzok“? Jadierka, z ktorých môžu vzísť ďalšie jablone. Vždy, keď človek je nejaké ovocie, má príležitosť zamyslieť sa, kde sa vzalo. Zjedli sme jablko, ktoré sa urodilo na jednej konkrétnej jabloni. Táto jabloň vyrástla z jadierka, ktoré bolo v jablku predchádzajúcej jablone… A takto by sme mohli pokračovať a došli by sme až k úplne prvej jabloni. Z akého semena však povstala prvá jabloň? Samozrejme, že zo semena Božieho slova – viditeľná jabloň povstala z vecí neviditeľných. A tu máme zodpovedanú otázku, čo bolo skôr – vajce alebo sliepka? Samozrejme, že sliepka. Ale ani tá by bez kohúta nestačila. To znamená, že Boh stvoril zároveň sliepku aj kohúta, čo dáva evolučnej teórii, podľa môjho názoru, celkom smrteľný úder.

Každý skutok je sejba

Akákoľvek ľudská činnosť, myšlienka, slovo alebo skutok má nejakú hodnotu – buď dobrú, alebo zlú. Čokoľvek, čo povieme alebo urobíme, má nejaký motív. Buď je to motivované láskou, alebo sú motívom procesy, ktoré prebiehajú v padlej ľudskej prirodzenosti. Keď človek urobí niečo nesprávne, myslí si, že tento skutok zostane ojedinelý a nemá žiadne dôsledky. Lenže má. Tento skutok predstavuje sejbu ďalších skutkov s tou istou hodnotou. Prvá cigareta, droga, pohárik, porno, sexuálna nečistota alebo smilstvo je sejba – tieto veci sa budú vracať znova a znova, posilňovať sa a formovať človeka. S prvou krádežou, klamstvom alebo bitkou to funguje úplne rovnako.

Ale pozor, existuje aj dobrá sejba – dobré skutky a dobré slová. Samozrejme, na prvom mieste sem patrí modlitba, oslava Boha a prijímanie Božieho slova. Patria sem však i skutky, ktoré vychádzajú z milosrdenstva, z dobrého srdca. Keď obdaruješ núdzneho, Boh ti to vráti. Keď pomôžeš niekomu, kto je v problémoch, pred Bohom to nezostane zabudnuté. Po prvé, formuje a posilňuje sa v tebe určitý spôsob života, po druhé, tento skutok pred Bohom nebude zabudnutý a v pravý čas budeš žať dobré.

Čokoľvek

„Nemýľte sa, Bohu sa nebude nikto posmievať. Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať.“ (Gal 6,7) Keďže Biblia hovorí čokoľvek, znamená to, že si máme dávať veľký pozor, čo chceme, aby vyrástlo. Všetko vyrastie, či už je to dobré, alebo zlé. Každé semeno dáva ovocie podľa svojho druhu: pšenica pšenicu, kukurica kukuricu, tŕnie tŕnie a zo semienka bodliaka vzíde bodliak. Plynie nám z toho jednoduché poučenie: treba si dávať pozor, čo sejeme. Sejme to, čo chceme zožať, a nesejme to, čo zožať nechceme. V Liste Galaťanom 6,8 je napísané: „Lebo ten, kto seje v svoje telo, z tela bude žať porušenie; a ten, kto seje v Ducha, z Ducha bude žať večný život.“ Slovo porušenie, ktoré sa bežne objavuje v prekladoch Biblie, je málo expresívne a nevystihuje presne, o čo vlastne ide. Grécke slovo fthora, ktoré je na tomto mieste použité, znamená skaza, záhuba, zánik, zavrhnutie, čiže, kto seje v telo, toho čaká smrť, záhuba a zatratenie.

Žatva je vždy väčšia ako sejba

Nikto neráta s tým, že keď zaseje zrnko pšenice, tak mu vyrastie klas s jedným zrniečkom. V každom klase je mnohonásobne viac zŕn, a to až toľko, že to vynahradí prípadné straty. „Kto seje vietor, bude žať búrku.“ (Hoz 8,7) Jákob oklamal svojho otca skrze odev a on sám bol potom oklamaný dvakrát. Prvýkrát, keď mu Lában namiesto Ráchel doviedol do stanu zahalenú Leu, druhýkrát, keď mu jeho synovia doniesli Jozefovu sukňu namočenú v zvieracej krvi. Okamžite dospel k názoru, že Jozefa roztrhala divá zver. Ak niečo malé ukradneš, prídeš o čosi väčšie, ak dáš niekomu facku, dostaneš bitku. A naopak, ak urobíš dobrý skutok, rozosievaš lásku, radosť, povzbudenie, ak napríklad svojich blížnych rád obdarúvaš, všetko sa ti vráti mnohonásobne viac a tvoj život bude prekvitať. Takže nezabudnime: čokoľvek sejeme, vráti sa nám. Každý skutok, myšlienka či slovo je sejba a vráti sa nám niekoľkonásobne.

Princíp sejby a žatvy porazí buď satana, alebo teba

Úplne na začiatku, keď Adam začal obrábať zem, Boh povedal, že zem mu bude rodiť tŕnie a bodľač. Proti sejbe pretrváva značný odpor. Vtáky zrno vyzobávajú, hlodavce ho žerú, prichádza sucho alebo povodeň, a aj tak tento princíp dokáže všetkému odolať a poraziť nepriateľa – a nakoniec sa žatva dostaví. Zoberme si, napríklad, aký odpor je proti ľudskému životu – koľko ľudí sa nenarodí kvôli interrupciám, koľko je samovoľných potratov, koľko je predčasných ľudských úmrtí v dôsledku chorôb, hladu alebo vojen. Napriek tomu sa ľudstvo rozmnožilo na úctyhodných sedem miliárd a populácia stále rastie.

Ak s vierou sejeme dobré, potom dobré budeme žať bez ohľadu na to, aký je odpor. Niektorí rezignujú na investovanie do dobrého, lebo vidia možné problémy. Zaiste, získanie vzdelania vyžaduje húževnatosť a prekonanie mnohých prekážok, podobne je to s financiami, so založením rodiny a, samozrejme, s budovaním cirkvi. Niektorí rezignovali a stratili vieru, že cirkvi môžu byť veľké, a to iba preto, lebo vidia, koľko má cirkev nepriateľov: je tu diabol, ktorý pokúša, pokúšajú ľudské žiadosti, pokúša nás televízia, internet a pod. Proti cirkvi sú tiež satanovi ľudia a cirkev sa musí vyrovnať s pôsobením starej ľudskej prirodzenosti, ktorá je náchylná na hriech, škriepky, vzbury… Ale aj tak tie cirkvi, ktoré nerezignovali na rast, rastú. Verím, že je to tak i s cirkvou, do ktorej chodí milý čitateľ. Ak nie, je dobré opustiť potápajúci sa čln.

Tak ako vie správna sejba zvíťaziť nad satanovým nepriateľstvom, tak zlá sejba vie zničiť ľudský život. Zoberte si nejaký záporný príklad človeka, ktorý je úplne poviazaný alkoholom, drogami alebo sexom, je zničený, chorý, rozpadla sa mu rodina, nemá kde bývať, kradne, klame, viackrát prešiel kriminálom, je ľuďom odporný a nevie si z tejto situácie pomôcť. Položme si otázku, či tento človek, keď bol mladý, niečo také plánoval. Plánoval by to iba tupec. Každý normálny človek má o svojom budúcom živote trochu ušľachtilejšiu predstavu. Takže, keď to neplánoval, čo ho dostalo do takého stavu, že ho ovládli sily silnejšie ako on, a aj keď zúfalo chce, skúša, sľubuje, prosí, aj tak nevie nájsť východisko? Vážení, verte alebo neverte, do tohto stavu ho dostal práve princíp sejby a žatvy.

Ak si niekto dá drogu, niečo ukradne alebo si pozrie porno, vie, že to nie je správne, ale je mu to príjemné. Každý si myslí, že keď zostane v týchto veciach, bude ich vedieť ovládať. Ale ajaj! Veci sa začínajú vymykať spod kontroly, drog, alkoholu, cigariet alebo sexu treba stále viac, častejšie a vo väčších dávkach. (Pri tejto téme úplne vynecháme pôsobenie démonov, cieľom článku je poukázať na princípy, ktoré formujú ľudský život.) Človek, ktorý sa dostáva do závislosti, si to začína uvedomovať, no jeho okolie nemusí ešte nič tušiť. Ak však nenastane radikálna zmena smeru, potom je len otázkou času, kedy posilňujúca sa sejba premôže a ovládne jeho vôľu a správanie. Potom počujeme nárek: „Prečo sa to stalo práve mne?!“ No preto, lebo v čase, keď ešte mal slobodnú vôľu rozhodnúť sa, rozhodol sa zle. „Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach, (…) Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal, odmietli ste každú moju radu a na moje výčitky ste nedbali, aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach, keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie.“ (Pr 1,20.25-27)

Sejeme kontinuálne

Siať treba kontinuálne znova a znova a nikdy neprestať. Siať sa musí bez ohľadu na to, aká bola predchádzajúca žatva. Či bol rok úspešný alebo neúspešný, nikdy nesmieme prestať. V 90. rokoch sme videli krach mnohých podnikateľov, ktorí po počiatočnom úspechu, ktorý sa dostavil vďaka usilovnému investovaniu do rozvoja biznisu, spomalili, chceli si užívať, do práce už neinvestovali toľko energie a čudovali sa, že sa nedostavila ani žatva. Ak sme mali úspešný rok, musíme zasiať viac; ak bol neúspešný, o to viac je sejba nutná.

Drahé semeno

Človek obyčajne rozmýšľa tak, že keď bude mať dostatok a hojnosť všetkého, potom bude s radosťou rozsievať. Teraz má však málo, potrebuje pokryť svoje potreby a nezostáva mu na to, aby zasial. Takto reagujú ľudia úplne bežne a neuvedomujú si, že práve v tom je fatálny omyl. Neuvedomujú si, že majú málo práve preto, lebo nikdy poriadne nespustili princíp sejby a žatvy. Pozrime sa, ako rozmýšľal praotec Izák: „V krajine nastal hlad, no iný ako ten predošlý za Abrahámových čias. Izák sa odsťahoval do Geráru k filištínskemu kráľovi Abimelechovi. Zjavil sa mu Hospodin a povedal: Nechoď do Egypta, zostaň v krajine, o ktorej ti poviem! Pobudni v tej krajine ako cudzinec. Ja budem s tebou a požehnám ťa. (…) Izák začal v tej krajine siať a v tom roku zožal stonásobne, lebo Hospodin ho požehnal.“ (Gen 26,1-3a.12) Písmo hovorí, že bol hlad, neúroda, to znamená, že každé vrece obilia malo obrovskú cenu. Ak by ho bol Izák predal, získal by veľký majetok a možnože ho mal tak akurát pre vlastnú potrebu. On sa však rozhodol obilie zasiať v dobe, keď ostatní hovorili, že zasievať nemôžu. Jeho rozhodnutie spôsobilo, že sa stal veľmi bohatým. Sejba totiž nie je jedna z možných alternatív – SIAŤ SA PROSTO MUSÍ.

Celý náš pozemský život je sejba

Často sa zamýšľame nad zmyslom života, ako ho vlastne prežiť. Máme sa riadiť dobrým svedomím, robiť dobre, alebo sa máme podvoliť skazeným žiadostiam a užívať si, pokiaľ to je možné? Odpoveďou je, že náš pomerne krátky život so všetkými úspechmi či neúspechmi, radosťami či strasťami je sejbou – a žatvou nie je nič menšie ako umiestnenie vo večnosti. Preto by sme mali byť uvážliví, nepremárniť šancu a zrak mať pevne upretý smerom k večnosti. „Tak aj vzkriesenie mŕtvych. Seje sa v porušenosti, vstane v neporušiteľnosti; seje sa v nečesti, vstane v sláve; seje sa v slabosti, vstane v moci; seje sa duševné telo zmyselné, vstane duchovné telo. (Ak) je duševné telo, je i duchovné telo. Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom.“ (1Kor 15,42-45)

Ešte je dobré pripomenúť si, čo nás od sejby odrádza. Hlavným dôvodom je, že človek chce požehnanie hneď, bez námahy, bez trpezlivosti a nechce podriadiť svoj život biblickým princípom, takže môžeme konštatovať, že hlavným dôvodom je NEVERA. Ďalším dôvodom je, že kým dosiahneme žatvu, musíme investovať veľa zdrojov a námahy. Písmo na to upozorňuje v Žalme 126,5: „Tí, ktorí sejú so slzami, budú žať s plesaním.“ Je lepšie najprv sa namáhať a potom sa smiať, ako keď by sme na konci mali plakať. Niekto nechce siať, lebo vidí množstvo problémov, ktoré sa postavia do cesty. „Ten, kto pozoruje na vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.“ (Kaz 11,4) Toto sa vo veľkej miere týka aj cirkvi. Je len málo znovuzrodeneckých zborov v Českej a Slovenskej republike, ktoré rastú. No my môžeme s radosťou konštatovať, že naše zbory rastú skoro všetky, stále vidíme, ako sa obracajú ľudia a stále krstíme. Je to preto, lebo veľa sejeme, veľa pracujeme a namáhame sa, rozširujeme evanjelium a veríme v žatvu i napriek množstvu prekážok, ktorými musíme prejsť.

Je ešte jeden dôvod, ktorý nás od sejby odrádza, a to, že určitý čas trvá, kým vidieť rozdiel medzi tými, ktorí sejú a ktorí nesejú. Napríklad, keď chce niekto získať nehnuteľnosti a prenajímať ich, najťažšie je získať prvý byt. Keď už však niekto má bytov päť, získať ďalší už také ťažké nie je. Časom sa rozdiel medzi tými, ktorí sejú a ktorí nesejú, stáva viditeľnejším. Preto nám Biblia radí, aby sme nepohŕdali dňom malých začiatkov (Zach 4,10).

Bratia, prajem všetkým nám, aby sme siali dobré a je isté, že dobrá žatva nás neminie.

Akákoľvek ľudská činnosť, myšlienka, slovo alebo skutok má nejakú hodnotu – buď dobrú, alebo zlú.