Stručný prehľad biblických pojmov - VIII. časť

VIII. časť: H

Habakuk

Habakuk bol jedným z „malých prorokov“, ktorý žil a prorokoval na konci 7. storočia pr. Kr. O Habakukovom pôvode nevieme takmer nič, existujú špekulácie, že by mohol byť synom Šunémčanky z 2Kr 4,16, ale s istotou môžeme povedať iba to, že jeho meno v preklade znamená „objatie“. Toto krátke proroctvo predstavuje dialóg proroka s Bohom. Habakuk sa Pána pýta, ako môže judský národ tak veľmi hrešiť a pritom zostať bez trestu. Boh mu odpovedá, že na Judské kráľovstvo pošle Chaldejcov (Babylončanov), ktorí budú nástrojom jeho trestu. Následne opisuje, aké silné a kruté sú chaldejské vojská. Prorok kladie ďalšiu otázku: Ak je Boh svätý, ako môže dovoliť, aby bol jeho ľud trestaný národom, ktorý je oveľa krutejší a bezbožnejší ako Judejci? Boh ho uisťuje, že nastane deň, kedy bude súdiť aj Chaldejcov. V tejto prorockej knihe Habakuk zdôrazňuje, že Boh je absolútne zvrchovaný a spravodlivý vo všetkom, čo koná. Napriek zlému, ktoré prichádza na Boží ľud, treba vedieť, že pyšným privodí ich pýcha skazu, ale spravodliví budú „žiť z viery“, alebo inak preložené, „pre svoju vernosť“ (Hab 2,4). Nasleduje päťnásobné „beda“ Chaldejcom a Habakukova modlitba zakončená víťazoslávnym chválospevom Bohu.

Habakukovo proroctvo môžeme datovať do rokov 606-605 pr. Kr. zrejme po slávnej bitke pri Karchemiši, ktorá potvrdila dominanciu Babylonskej ríše (Chaldejcov) a jej hrozbu pre Judské kráľovstvo.

Haggeus (Aggeus)

Haggeovo proroctvo je prvou z troch poexilových prorockých kníh (nasledujú Zachariáš a Malachiáš) a zároveň je druhou najkratšou knihou Starej zmluvy, ktorá má iba 38 veršov. Proroctvo je presne datované do druhého roku vlády perzského kráľa Dária, ktorým bol rok 520 pr. Kr.

Od návratu z babylonského zajatia, ktorý povolil kráľ Kýros, uplynulo už 18 rokov, no práce na obnove jeruzalemského chrámu boli dávno prerušené (Ezd 4,24). Hlavnou úlohou proroka Aggea bolo presvedčiť svojich súčasníkov k obnoveniu prác na stavbe chrámu. V tomto úsilí mu pomáhal prorok Zachariáš (Ezd 5,1).

Aggeus začína svoje proroctvo napomenutím navrátilcov za to, že prestali stavať Boží dom a sú plne zamestnaní prácou na svojich obkladaných domoch, zatiaľ čo Hospodinov chrám leží v ruinách (Ag 1,4). Prorok opakovane vyzýva ľud, aby sa zamysleli nad tým, ako žijú, pretože práve kvôli „ich cestám“ od nich Boh odobral svoje požehnanie. Vodcovia ľudu Zerubbábel a veľkňaz Jéšua poslúchli spolu s ľudom výzvu proroka a začali opäť stavať. Neskoršie sa vyskytol problém, že niektorí z navrátilcov, ktorí si pamätali pôvodný Šalamúnov chrám, podceňovali súčasné snahy o jeho znovuvybudovanie. Aggeus povzbudzuje vodcov aj ľud a zdôrazňuje, že „sláva tohto posledného domu bude väčšia ako toho prvého“ (Ag 2,9). Na záver svojich prorockých rečí Aggeus volá ľud k posväteniu a poslušnosti a vyzdvihuje Zerubbábela ako pokračovateľa mesiášskej línie, ktorá bude trvať až do apokalyptických čias.

Halelujah

Tento hebrejský výraz, ktorý sa často objavuje v biblických pasážach oslavujúcich Boha, nie je iba akýmsi „citoslovcom“, za ktoré ho mnohí zvyknú považovať, ale ide o hebrejský imperatív s významom „chváľte Hospodina (Jahveho)“. Toto zvolanie sa hojne vyskytuje v žalmoch, v knihe Zjavenie a od začiatku bolo súčasťou kresťanských bohoslužieb.

Heréza

Grécky výraz hairesis pôvodne znamenal „voľbu, výber“ a v starovekom Grécku predstavoval filozofickú školu alebo smer, ktorý sa človek rozhodol nasledovať. Apoštol Pavol herézami nazýva rôzne názorové strany vo vnútri cirkvi a hovorí, že iba čas ukáže, ktorá z nich mala pravdu (1Kor 11,19). Takéto delenie však považuje za prejav telesnosti (Ga 5,20). Človek, ktorý sa svojvoľne rozhodne vytvoriť a či nasledovať svoju vlastnú skupinu vo vnútri zboru, má byť po dvoch napomenutiach odmietnutý (Tt 3,10). Jediným miestom, kde Nová zmluva používa výraz heréza v zmysle falošného učenia, je 2Pt 2,1, kde sú odmietané skupiny založené v cirkvi učiteľmi popierajúcimi Krista.

Herodiáni

Herodiáni boli židovskou politickou skupinou, ktorá podporovala vládnucu dynastiu Herodesovcov. V evanjeliách vystupujú ako Ježišovi nepriatelia v Galilei a neskôr v Jeruzaleme (Mk 3,6; 12,13; Mt 22,16). Herodiáni vnímali obrovskú popularitu, ktorej sa tešil Mesiáš nasledovaný davmi, a zrejme ju považovali za politickú hrozbu pre vládnuci rod.

Hodina

V Písme hodina nepredstavuje 60 minútovú časovú jednotku, ktorú poznáme dnes. Doba denného svetla bola rozdelená na 12 rovnakých časových úsekov, ktorých dĺžka sa plynulo menila podľa práve prebiehajúceho ročného obdobia, kedy boli buď krátke alebo dlhé dni. Noc sa nedelila na hodiny, ale na hliadky. Židia delili noc na tri hliadky a Rimania na štyri, medzi ktoré sa rozdelil čas od západu do východu slnka. Slovo hodina v Biblii tiež označuje nejaký konkrétny časový okamih (Mt 8,13; Mk 14,41; Lk 22,53).

Hosanna

Pogréčtená podoba hebrejského zvolania, ktoré sa ozývalo pri Ježišovom slávnostnom príchode do Jeruzalema. Tento výraz hóša ná doslova znamená „Zachráň, prosím!“ Ide o citáciu Žalmu 118,25-26.

Hospodin

Zaužívaný preklad svätého Božieho mena JHVH, ktoré si z úcty k Bohu sami Židia zaužívali čítať ako Adónaj, Pán. Táto tradícia sa preniesla do gréckeho prekladu Starej zmluvy, zvaného Septuaginta, ktorá bola Bibliou prvej (grécky hovoriacej) kresťanskej cirkvi, a v ktorej bolo toto Božie meno prekladané ako Kyrios, Pán. Takto označuje Boha aj Nová zmluva. Slovo Hospodin je starým slovanským výrazom označujúcim Pána, a práve preto sa udomácnilo v slovenských aj českých prekladoch Písma. Cudzojazyčnými ekvivalentmi v biblických prekladoch sú napríklad nemecké Herr alebo anglické Lord. Niektoré moderné slovenské preklady od používania slova Hospodin už dnes upúšťajú a nahrádzajú ho pre nás prirodzenejším slovom Pán.

Hriech

Týmto výrazom všeobecne označujeme porušenie alebo porušovanie Božích morálnych noriem stanovených pre život človeka. Pôvodným biblickým pojmom označujúcim hriech je hebrejský výraz chattat, ktorého ekvivalentom je grécke slovo hamartia. Obidva tieto pojmy predstavujú minutie, či nezasiahnutie cieľa. Človek, ktorý hreší, stojí mimo Božiu vôľu pre svoj život, jeho životu chýba zmysel a privoláva na seba skazu v podobe smrti. Z novozmluvného hľadiska je hriech duchovno–morálnym stavom, do ktorého sa človek prirodzene narodí a z ktorého sa môže obrátiť iba prostredníctvom viery v Ježiša Krista sprevádzanej znovuzrodením a nasledovanej učeníckym životom v posvätení.