Svätá angažovanosť

Je ti to ľahostajné?

Človek je pomerne egoistický tvor. Samozrejme, vzťahuje sa to aj na kresťanov, aj keď dúfam, že v menšej miere. Človek je tvor zameraný sám na seba, poprípade na svoju rodinu. Stále rozmýšľa o tom: čo bude jesť, čo bude piť, aký je jeho status v spoločnosti, ako sa na neho pozerajú ľudia, atď. O obecné blaho má záujem iba do tej miery, do akej sa spoločenské zmeny dotknú jeho samotného. Keď sa stane kresťanom, dozaista dôjde k zmenám, prehodnotí svoj život a snaží sa z neho vylúčiť skutky, ktoré nie sú v harmónii s Božím slovom, pridá modlitbu, štúdium Biblie a účasť na zhromaždení. Často je však motívom jeho správania iba túžba po jeho osobnom požehnaní a pozdvihnutí. Myslím si, že Boh chce, aby sme sa na veci pozerali viac Jeho pohľadom. Božie srdce je neporovnateľne širšie, chce, aby každý človek vošiel do Božieho kráľovstva, túži po tom, aby sa Jeho deťom darilo dobre a rozširovali sa. Určite nechce, aby ľudia išli do pekla, nechce, aby cirkev zostala malá, biedna, bez vplyvu, plná hádok a hriechu. Položme si otázku:

Je nám stav Božieho diela ako celku ľahostajný, alebo nie? Nemal by byť.

Pozrime sa na Nehemiáša. „Odpovedali mi: Zvyšok tých, čo sa vrátili zo zajatia, je v tamojšej provincii vo veľkej núdzi a potupe. Hradby Jeruzalema sú zbúrané a jeho brány pohltil oheň. Keď som počul tie slová, sadol som si, plakal som a smútil niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred Bohom nebies. Vzdychal som: Ach, Hospodine, Bože nebies, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosť voči tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje prikázania. Nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka ...“ (Neh 1,3-6a) Nehemiáša správa o stave Izraela a Jeruzalema očividne zasiahla. Popritom on sám sa mal dobre, žil pohodlný život na kráľovskom dvore, vzdialený od všetkých útrap. Myslím si, že by sme sa mali zobudiť a vypočuť si správu o stave kresťanstva v našom regióne. Rozhodne by nás malo znepokojiť, že znovuzrodených kresťanov je tak málo, a ak sa niekto predsa len rozhodne hľadať Boha, zvyčajne padne do okultizmu, modlárstva, stredovekých povier, v lepšom prípade skončí v prázdnom náboženstve. Nemalo by nás nechať ľahostajnými to, že cirkev začína byť tolerantná k sexuálnemu správaniu, ktoré Biblia označuje ako hriech a spokojní by sme nemali byť ani s tým, že namiesto milovania Svätého Ducha sú neustále vytvárané predsudky voči jazykom, uzdravovaniu, duchovným darom a napĺňaniu Svätým Duchom. Môžeme si pri týchto konštatovaniach povzdychnúť a pomyslieť si, že snáď nás sa to až tak netýka. Môžeme ale urobiť to, čo Nehemiáš, so súčasným stavom sa neuspokojiť a rozhodnúť sa veci zmeniť.

Nehemiáš sa modlí

Správa o neutešenom stave Božieho diela Nehemiášom evidentne pohla. Výsledkom toho, že nezostal pasívny a nevšímavý, bola obnova hradieb a Jeruzalema a dodnes je príkladom statočného Božieho človeka, ktorý došiel pred Bohom dobrého hodnotenia. A teraz pozor: aj náš život je a bude hodnotený podľa toho, akú rolu hráme pri obnove Božieho diela, ako pracujeme na Božej vinici. To dodáva nášmu životu skutočnú hodnotu, rozmer veľkosti a môžeme rátať s trvalou podporou Všemohúceho.

Prvá vec, ktorú Nehemiáš urobil, bola, že sa začal pokorovať a modliť. Výsledkom toho bolo, že našiel milosť u kráľa, ten ho vyslal k vykonaniu Božieho diela, navyše dostal odporúčacie listy, ozbrojený sprievod a pokyny, aby Nehemiáša zabezpečili stavebným materiálom – drevom. Ak sa v nás nájde ochota k obnove cirkvi Pána Ježiša Krista, potom môžeme rátať s tým, že dostaneme aj vyslanie, poverenie. Veď Ježiš povedal: „Choďte!“ Na to, aby sme konali dobre a privádzali ľudí k Ježišovi, nepotrebujeme povolenie od žiadnej pozemskej organizácie, či už od politickej alebo cirkevnej. Máme vyslanie priamo od nášho Kráľa. Keď vykročíme, Boh sa postará aj o stavebný materiál, dá nám ľudí ako spolupracovníkov, pošle aj ľudí, ktorí sa majú obrátiť a stať sa pevnou súčasťou cirkvi. Boh nám dá tiež nebeský sprievod, silu Ducha Svätého a prítomnosť svätých Božích anjelov.

Práca

V knihe Nehemiáš je potom presný popis toho, ako stavba prebiehala. Išlo o tvrdú prácu, nielen o pekné reči. Židia stavali jeden vedľa druhého – bok po boku, tak aby nikde nezostala medzera. Tu vidíme, aké je dôležité, aby veriaci zachovávali jednotu a nedali sa rozbiť. Je pozoruhodné, že v knihe Nehemiáš sú podrobne zapísané mená ľudí, ktorí sa obnovy zúčastnili. Upozorňujem, že je to tak aj s nami, Boh sa osobne na každého pozerá, len ide o to, aké zápisy pribudnú k nášmu menu. Špeciálne je zaujímavý nasledujúci zápis: „Vedľa neho opravoval Šallúm, syn Hallochešov, knieža polovice okresu Jeruzalema, on i jeho dcéry.“ (Neh 3,12) Tu sa dostáva ocenenia aj práci žien. Je nám jasné, že bez žien nemôže byť žiadna obnova a prebudenie, naopak, ženy sa obrátia skôr a zvyčajne tvoria v cirkvi väčšinu. Ak niekto chce ženy diskriminovať a znevažovať ich prácu, robí tak na vlastnú škodu.

Pracovať v zbroji

„A tak sme pracovali na diele, a polovica ich držala kopije od skorého rána, ako vzišla zora, až dokiaľ nevyšli hviezdy. Toho času som tiež povedal ľudu: Každý aj so svojím sluhom nech nocuje vnútri v Jeruzaleme, a budú nám v noci strážou a vo dne budú konať prácu. A tak ani ja, ani moji bratia, ani moji služobníci, ani muži stráže, ktorí boli za mnou, nevyzliekali sme svojich šiat. Každý išiel so svojou zbraňou po vodu.“ (Neh 4,21-23) K usilovnej práci je treba pridať aj obranu toho, čo už je vybudované. Skôr či neskôr každý služobník na to príde. Nestačí iba pracovať a byť sústredený na dobro. Satan ešte stále robí problémy a používa svojich ľudí na to, aby útočil na Božie dielo (najvhodnejší sú bigotní veriaci, rôzni znalci a odpadlí kresťania). Preto k usilovnej práci treba pridať ostražitosť, modlitbu a duchovný boj a zase opačne, nestačí sa iba modliť, ale treba pracovať v jednej ruke s murárskym náčiním a v druhej držať zbroj.

Nie každý sa raduje

Je to takmer neuveriteľné, ale skúsenosť hovorí, že nie každý sa raduje, keď sa Božie dielo pohýna dopredu. Celou knihou Nehemiáš sa ťahá celkom podrobný popis ľudí, ktorí rôznymi prefíkanými ťahmi chceli dielo zastaviť. Spomeňme napríklad Tobiáša Ammonského a Sanballata Choronského, ktorí na zastavenie a skomplikovanie stavby používali finty, s ktorými sa stretávame dodnes – pohŕdanie, výsmech, žalovanie, písanie listov kráľovi, upodozrievanie zo zlých motívov, falošné prorokovanie atď, atď. Upozorňujem, že títo záškodníci neboli medzi Izraelcami nepopulárni, mnohí s nimi dokonca sympatizovali a pred Nehemiášom ich vychvaľovali. Nehemiáš však mal jasný postoj a to, že dielo sa nesmie zastaviť, lebo je to úloha od Boha a nikto nemá právo stavať sa proti Božím plánom. Nebyť Nehemiáša, zlý Tobiáš by mal v Izraeli celkom pekné postavenie, a nebyť toho, že sa Izrael pustil do práce, nikdy by nedošlo k odhaleniu skrytých motívov jeho srdca. Podobne aj dnes musíme dávať dobrý pozor, či pôsobenie myšlienok, názorov, postojov a skutkov jednotlivých ľudí prináša rast Božieho diela, či sa viac ľudí znovuzrodí a naplní Duchom Svätým, alebo nie. Ak však niekto pôsobí tak, že oslabuje Božie dielo, spochybňuje základné hodnoty ako sú znovuzrodenie a naplnenie Duchom Svätým, alebo ak niekto v cirkvi spôsobí rozbroje, roztrhnutie, oslabenie, je treba, aby nielen vedúci, ale aj bratia, ktorí poctivo slúžia Pánovi, zabránili týmto negatívnym vplyvom. Kniha Nehemiáš je veľkou školou, ako odhaliť tieto nástrahy a prekonať ich.

Práca sa podarila

Ježiš povedal, že pred cirkvou postavenou na skale neobstoja ani brány pekla. Preto je isté, že dielo, ktoré konáme v Pánovi, sa podarí. Rôzne inštitúcie prichádzajú a odchádzajú, ich vplyv sa mení, ale Pánova cirkev vytrvá až do konca. Rovnako je to aj s našimi skutkami. Mnohé z tých, ktoré sa nám zdajú významné tu na zemi, upadnú do zabudnutia, ale tie, ktoré vykonáme pre Pána a pre záchranu druhých ľudí, zostanú naveky. Tak ako o Nehemiášovi existujú večné zápisy, mali by sme túžiť po tom, aby takéto zápisy v Nebeskej Knihe boli aj o nás.