The Harvest of Grace – mission is possible!

The Harvest of Grace je organizácia, ktorá sa zaoberá evanjelizáciou sveta. Jej hlavnou náplňou je kázať evanjelium každému stvoreniu, a to či už na osobnej úrovni alebo prostredníctvom veľkých evanjelizačných kampaní.

Misia je jasná – zasiahnuť svet správou o vzkriesenom Ježišovi Kristovi, pričom kázané slovo je sprevádzané divmi a zázrakmi, ľudia sú spasení, zachránení, uzdravení, oslobodení od démonov a veľká radosť prichádza do ich životov. Toto je to, čo napĺňa naše srdcia a ženie nás dopredu.

Túto organizáciu sme založili vo februári v roku 2014. Keď píšem tieto riadky, Harvest oslavuje 7. narodeniny. Počas týchto uplynulých šiestich rokov sme sa veľa naučili. Prišli sme na to, ako veci robiť, a tiež čo nerobiť. Zorganizovali sme tisíce evanjelizácií, kázali tisíce kázní, viedli tisíce rozhovorov s ľuďmi a množstvo a množstvo ľudí sme videli spasených, zachránených, uzdravených a oslobodených. Veľmi sa teším, že počas posledného roku sme mali možnosť byť spoluorganizátormi veľkého festivalu s názvom One Way Fest, o ktorom som presvedčený, že to bol začiatok ešte väčších akcií, než sme doteraz videli a zažili. Som presvedčený, že je pred nami žatva posledných dní, a preto som vďačný za každú jednu skúsenosť, ktorú sme získali počas minulých šiestich rokov. Verím, že Boh si použije práve tých, ktorí sú pripravení a ktorí sú mu k dispozícii. A preto volám k Bohu spolu s Izaiášom: „Pane, tu som, pošli mňa.“ (Iz 6,8)

Tiež sa veľmi teším, že Boh dáva rôzne kreatívne nápady, ako kázať evanjelium. Doslova Boh dáva cestu tam, kde možno cesty niet, a preto viem, že nás ani brány pekla nezastavia a budeme vidieť tisíce a tisíce spasených duší.

Jeden takýto nápad nám Boh dal pred dvomi rokmi. Rozmýšľal som, ako čo najefektívnejšie môžeme kázať evanjelium. Vzhľadom na to, že čas sa kráti, je potrebné osloviť masy ľudí, aby čo najviac ľudí mohlo byť zachránených za čo najkratší čas. A Boh nám dal nápad. Zobrali sme pick-up a išli sme kázať z korby tohto auta. Vďaka tomuto „mobilnému pódiu“ sme mohli urobiť niekoľko evanjelizácií v jednom meste počas jedného dňa. Kázali sme na takých miestach, kam by sme sa s veľkým pódiom nedostali. Preto sme teraz naplánovali kúpiť veľký pick-up, ktorého súčasťou bude silná aparatúra a budeme môcť s ním ísť na veľké evanjelizačné ťaženie. Je to taký „nebeský bojový voz“. Ešte stále nás v tom môžete podporiť (IBAN: SK79 1100 0000 0026 2009 9741 – do poznámky prosím uviesť dar + foto auta).

A to nie je všetko! V našom pláne je počas tohto roku zorganizovať minimálne 50 veľkých evanjelizačných kampaní, ktoré som zatiaľ nazval pracovným názvom One Day Fest.

Žijeme v období, v akom žijeme, ale to nás nemôže zastaviť. Boh má riešenie do každej situácie a vie nás správne motivovať a viesť. A preto mi Boh dal Slovo na tento rok. Rád by som sa tu s ním s vami podelil:

„Aj ja, bratia, keď som prišiel k vám, neprišiel som vám ohlasovať Božie tajomstvo so vznešenosťou slova alebo múdrosti. Rozhodol som sa totiž, že medzi vami nebudem poznať nič iné okrem Ježiša Krista, a to ukrižovaného. Aj ja som bol medzi vami slabý, preniknutý veľkým strachom a chvením; moje slovo a moje ohlasovanie nespočívalo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1Kor 2,1–5) SEB

Čo teda máme robiť?

1. Kázať Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný a na tretí deň bol vzkriesený a je živý.
2. Nepozerajúc na to, ako sa človek cíti a čo prežíva.
3. Kázané Slovo bude sprevádzané Svätým Duchom.
4. A viera ľudí bude založená na Božej moci, a nie na ľudskej múdrosti.
5. Buď toho súčasťou aj ty!

Ako to všetko začalo?

Zhrnul by som to do troch míľnikov, ktorými som prešiel. Narodil som sa do ateistickej rodiny. Nebol som vychovávaný a ani vedený ku kresťanstvu ani ku žiadnej forme náboženstva. V kostole som bol (do môjho obrátenia) asi tak maximálne dvakrát. Môžem rovno povedať, že som Boha vôbec nehľadal. Možno tak intuitívne som vedel, že nad nami niekto alebo niečo je, no vôbec som to neriešil. Do mojich trinástich rokov som žil bežným životom mladého tínedžera. Vôbec som sa nevymykal priemeru. Zlom nastal v lete, v čase mojich trinástych narodenín, v letnom tábore na Štiavnických jazerách. V tomto tábore zomrelo jedno mladé, osemnásťročné dievča. Dostalo zápal mozgových blán a počas pár dní zomrelo. Jeden deň sa usmievala a bola celá šťastná zo života a o dva alebo tri dni tu už nebola. Vtedy som to pochopil: smrť nechodí po horách, ale po ľuďoch. Raz sa s ňou skôr či neskôr stretne každý človek. Začal som sa báť smrti. Lekári nevedeli (v tej dobe) príčinu smrti, a preto celý tábor držali v karanténe. Toto bol prvý míľnik môjho života. Vzhľadom na to, že som sa bál smrti, po prvýkrát som volal na Boha: „Bože, ak ma zachrániš a ja nezomriem, tak v Teba uverím a stanem sa buď lekárom alebo farárom, aby som mohol pomáhať ľuďom a zachraňovať ich životy.“ Tieto slová si pamätám tak, akoby som ich práve teraz po prvýkrát vyslovil. To bolo také moje prvé hmatanie tým správnym smerom. Po letných prázdninách som sa vrátil späť do školy. V tej dobe v škole hľadali nového učiteľa klavíra. Na toto miesto prišlo mladé dievča, ktoré skončilo práve vysokú školu. Táto dievčina patrila do skupiny, ktorú poznáme pod názvom reiki. Je to skupina, ktorá sa zaoberá ľudovým liečiteľstvom a bez môjho vedomia a povolenia sa začala takpovediac „modliť“, aj keď je to popravde povedané vysielanie energie za účelom „liečenia“. Aj keď som to nevedel, že to robia, vedel som, že sa niečo deje. Môj život sa menil. Začal som byť nervózny a podráždený. Dnes už viem, že to, čo robila táto skupina, bolo čarovanie, ktoré má za cieľ odrezať človeka od Božej prítomnosti. Na svojich stretnutiach praktizovali okultné praktiky, ako napríklad ten, kto viedol túto skupinu, mal schopnosť vidieť ľudí v plameni ohňa, a tak zistiť zdravotný stav daného človeka. Takto zistil, že aj ja som pre nich zaujímavý človek. Počas svojich stretnutí videli, že je pri mne veľká energia, ktorá ma drží a nechce pustiť. Začali sa teda snažiť o to, aby túto energiu odo mňa odrezali. No nepodarilo sa im to. Postupom času všetky tieto ich praktiky vyšli najavo a ja som sa o všetkom dozvedel. No musím sa priznať, že som sa opäť zľakol. Tejto skupine nezáležalo na mne a ani na mojej rodine. Chceli iba docieliť svoj plán. Jedna moja známa, ktorá bola toho všetkého svedkom, poznala istého kazateľa. Na jej otázku, čo sa dá s týmto stavom robiť a ako sa z toho vyjsť, dostala odpoveď, že jedinou cestou je prísť k Bohu. Len On má tú moc na oslobodenie. Po rozhovore s mojou známou som si povedal, že to vyskúšam. Jednu nedeľu som sa vybral do kostola, kde kázal tento kazateľ. Sadol som si úplne dozadu do kúta, hore na balkón, kde ma nikto nebude vidieť a počúval som. Nepamätám si, čo ten kazateľ hovoril, no pamätám si Božie slovo, ktoré prečítal. Čítal z listu Efezanom zo 6. kapitoly: „Ostatne, moji bratia, mocnejte v Pánovi a v sile jeho vlády. Oblečte si celú zbraň Božiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej. Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach. Preto vezmite na seba celú zbraň Božiu, aby ste mohli odolať v ten zlý deň a vykonajúc všetko stáť.“ (Ef 6,10–13)

Toto Slovo do mňa zarezalo a pochopil som, že nie je žiadna zlatá stredná cesta. Sú len dve cesty, jedna smerujúca do života a druhá do večného zatratenia, a že ja sa potrebujem postaviť na stranu silnejších a na stranu víťazov. Pochopil som, že potrebujem Boha ako svojho ochrancu, lebo stále prebieha jeden veľký neviditeľný boj, a že sú sily, ktoré ma ovplyvňujú, či to ja chcem, alebo nechcem. Pochopil som, že sám proti týmto silám nemám šancu, a preto potrebujem Boha, ktorý má všetku moc a je dobrý. V ten deň som uveril, že Boh skutočne žije, v ten deň som sa znovuzrodil a pocítil som úžasný pokoj, ktorý som predtým nemal. Bolo to úžasné. Všetok ten nepokoj zrazu odišiel. Avšak to nebolo ešte všetko. Toto bol len druhý míľnik môjho života.

Začal som navštevovať pravidelne tento zbor, kde som sa znovuzrodil. Začal som chodiť na služby Božie a pravidelne na mládež. Vzhľadom na to, že v tomto zbore nebola Božia moc, veľmi rýchlo ma začal diabol ťahať naspäť do sveta. Po mládeži sme začali chodiť na diskotéky. Začalo to veľmi nevinne. Išli sme si len zatancovať. S čím som však nepočítal, bolo, že som si na diskotéke našiel priateľku, s ktorou som padol do hriechov. Začali sme spolu žiť. Najhoršie bolo, že som vedel, že Boh je, a že ma vidí, aj keď hreším a uvedomoval som si to, že hreším vedome. No nevedel som sa z toho dostať von. Začal som znova kričať k Bohu, aby ma oslobodil. Po pár mesiacoch sa môj vzťah rozpadol. Rozhodol som sa, že sa opäť vrátim k Bohu a začnem sa ešte viac zaoberať Ním. V tom čase jeden známy začal navštevovať Kresťanské spoločenstvo Milosť. Začal ma pozývať na rôzne stretnutia s hosťom. Raz som sa teda rozhodol ísť. Prišiel som na zhromaždenie, kde boli zvučné piesne, ktoré mi ako mladému človeku vcelku imponovali. Potom sa začalo diať niečo, čomu som vôbec nerozumel. Ľudia sa začali napĺňať Svätým Duchom, padali pod Božou mocou, iní sa smiali, ďalší tancovali a ja som stál v strede toho zhromaždenia a rozmýšľal o tom, že kam som sa to dostal a ako sa odtiaľ rýchlo zasa dostanem. Nejako som to ustál. Po tom, ako skončili chvály, bohoslužba pokračovala kázaním Slova. Hosťom bol evanjelista Mark Zechin. Kázal o Bohu, ktorý je Bohom prielomu. To Slovo bolo ako pre mňa. Prvýkrát som počul kázať niekoho pod Božou mocou. Bolo to tak, ako keby priamo Boh hovoril ku mne, a to ma skutočne dostalo. Veľmi sa mi páčilo toto zhromaždenie, a preto som začal chodiť častejšie. Začal som sa čím ďalej, tým viac stretávať so Svätým Duchom. Začal som sa pýtať ľudí, ktorí mali s Ním skúsenosť, ako Ho lepšie poznať. Bolo mi vysvetlené, že je potrebné dať sa pokrstiť Svätým Duchom, tak som sa dal pokrstiť vo Svätom Duchu. Bratia na mňa položili ruky a ja som sa naplnil Svätým Duchom a začal som hovoriť v jazykoch. A to bol tretí míľnik môjho života. V ten večer som sa skutočne obrátil od môjho starého spôsobu života. Prišla do môjho života Osoba, ktorá mi dáva silu nehrešiť a dodáva mi silu odolávať hriechu. Je tomu už nejakých zhruba trinásť rokov, čo som sa obrátil a môžem povedať, že od tej doby, ako som sa naplnil Svätým Duchom, môj život dynamicky rastie. Boh ma požehnal skvelou manželkou Jankou a dvoma krásnymi deťmi Viktorkou a Filipkom. Som vďačný Bohu, že ma našiel a zachránil, lebo ja viem, že ja som Ho nehľadal a nechcel som Ho spoznať, ale On našiel mňa a zachránil ma. Od môjho prvého volania na Neho ma chytil do svojho náručia a doteraz nepustil a som presvedčený o tom, že ani nepustí. Dnes viem, že tá spomínaná veľká „energia“ nebol nik iný, než skutočný silný živý Boh, ktorý ma držal a nepustil, aj keď sa diabol všemožne snažil.

A ako som sa dostal ku kázaniu evanjelia?

Odkedy som sa obrátil k Bohu, hneď som sa naučil, že je dôležité pracovať pre Neho. A preto som sa hneď zapojil do práce. Najskôr to bola praktická práca (služba), neskôr som začal viesť misijnú skupinu. Som vďačný Bohu za tento čas, veľmi veľa som sa naučil. Pochopil som, že všetky veľké veci začínajú ako malé. Prestal som pohŕdať malými začiatkami. Ak je človek verný v mále, bude verný aj vo veľkom. Dôležitý bod je nevzdať sa, pokračovať až do víťazného konca. V tom čase som ešte nerozmýšľal o službe evanjelizácie. Musím sa priznať, že po niekoľkých neúspechoch v službe som bol donútený hľadať Boha viac. A tak som sa začal modliť a postiť, aby som zistil Božiu vôľu pre môj život. A vtedy Boh ku mne prehovoril. Nebol to taký ten počuteľný hlas, ale taký vo vnútri ducha. Boh povedal: rob evanjelizácie, lebo tie sú potrebné vždy. A tak som sa do toho pustil.

Som nesmierne šťastný, že Mu môžem slúžiť, a že môžem hovoriť evanjelium po celom svete, nech každý spozná skutočného, mocného a úžasného Boha, ktorým je Ježiš Kristus z Nazareta.