Je dobré, že si sa rozhodol prečítať si tento článok. Budeme sa zaoberať rastom cirkvi, čo je téma, samozrejme, nie nová, ale pre množstvo práce a rôzne starosti sa stane, že upadne do zabudnutia. Preto ju treba periodicky zobrať, oprášiť a znovu a znovu sa ňou zaoberať. Ešte stále je totiž doba milosti, ešte stále platí, že evanjelium je Božou mocou na spasenie tomu, kto verí, a ešte stále platí tvrdá pravda, že kto nebude zachránený, zahynie.
Pán Ježiš nám dal veľkú úlohu – získavať učeníkov, a to nie v malej miere, cirkev má získať celé národy. Každý znovuzrodený kresťan, ktorý je v prvej láske, túži, aby ľudia spoznali Ježiša a šírilo sa evanjelium. Keďže my chceme, aby počet učeníkov rástol a zároveň je to aj Božia vôľa (príkaz), musí byť normálne, že cirkvi rastú a multiplikujú sa, ak nerastú, niečo nie je v poriadku. V kresťanstve sa stretávame s názormi, že prebudenie je zvrchovaná Božia vôľa a cirkvi rastú iba tam, kde Boh chce. Je to veľký omyl, lebo Boh chce vždy a na každom mieste, aby počet učeníkov pribúdal. V prípade, že rast nie je, alebo je badať úbytok, nie je to normálne a znamená to, že sa treba zastaviť a zhodnotiť, či pracujeme správne.
Vďaka Bohu, naše cirkvi rastú, neustále sa krstia ľudia, no, prirodzene, očakávame, že sa celá práca zdynamizuje. To, že rastieme, je tým, že sa pridŕžame princípov, ktoré sme vypozorovali v Biblii. Samozrejme, všetci rozumní Boží služobníci chcú, aby ich cirkvi rástli, a niekedy sa pokoria a odvážia sa spýtať, čo majú robiť, aby rástli tiež. Ochotne zdieľame všetky tajomstvá, ktoré sme sa naučili, no stretávame sa s veľmi zaujímavým javom, a to, že takmer nikto týmto princípom neverí a nekoná podľa nich. Preto skôr, ako začneš nariekať, že tvoja cirkev nerastie, prejdi si nasledujúce body a porozmýšľaj, či sa podľa nich správate. Upozorňujem, že nestačí konať iba podľa niektorých týchto bodov ani podľa väčšiny z nich, ale treba konať podľa všetkých.
Ľudia sa potknú už pri prvej myšlienke, keď začneme hovoriť o tom, že ich ciele sú zle nastavené. Pokiaľ získavanie učeníkov nie je hlavným cieľom, okolo ktorého sa všetko točí, potom môžeme na rast zabudnúť. Hlavnou príčinou, prečo sa ľudia v tejto fáze potknú, je, že náplň ich práce sama osebe nie je zlá, ciele majú ušľachtilé a dobré, ale majú zle zoradené priority. Pozrime sa teraz na niekoľko príkladov činností, ktoré sa v cirkvi obvykle stanú dominantnými namiesto získavania učeníkov.
1. Podpora Izraela – milujeme Izrael a stojíme za ním, účinnú podporu mu však môže vyjadriť len veľká cirkev. Zbor, ktorý našiel zmysel svojej existencie v podpore Izraela, sa scvrkne, stane sa undergroundovým, čo, pravdaže, Izraelu veľmi nepomôže. Väčšia cirkev podporí Izrael oveľa viac. Napríklad, z našej cirkvi každoročne putuje do Izraela viac ľudí ako s hociktorou cestovnou kanceláriou.
2. Práca s deťmi – krúžky, tábory, škôlky a školy sú nepochybne vynikajúca vec. Celý vtip je v tom, že najprv treba tieto deti mať. Napríklad, založenie školy si môžu dovoliť iba veľké cirkvi, lebo inak zbor splynie so školou. Možno zažije dočasný rast tým, že sa pričlenia pedagogickí pracovníci s rodinami, ak sa však neobnoví vízia rastu, je problém. Naopak, v rastúcej cirkvi pribúdajú deti a tento fakt nás núti k tomu, aby sme sa o ne kvalitne postarali.
3. Vzťahy – Existuje názor, že nás nemusí byť veľa, hlavne, že sa máme radi. Ak nás však nebude veľa, tak sa čoskoro mať radi prestaneme. Na každú posádku ponorky si brúsia zuby démoni. V zdravej cirkvi vzťahy formuje Svätý Duch vtedy, keď napĺňame Božiu vôľu. Dokonca, každý posun dopredu znamená preskupenie vzťahov – niektoré sa posilnia, niektoré sa oslabia, niektoré skončia. Tvrdenie, že v malom zbore je viac lásky, je lož, a to riadna.
Našli by sme ešte množstvo činností, ktoré v prípade, že sa dostanú na prvé miesto, zabránia rastu. Na najnižšom stupni rebríčka je prorocká družina, dosť čudné je vnútorné uzdravovanie, ale môže to byť aj dôraz na chvály. Rozumejme si dobre, nehovoríme o tom, že zbory sa nemôžu líšiť v dôrazoch, hovoríme o dominantných cieľoch, o tom, v čom cirkvi našli zmysel svojej existencie. Dobrým príkladom je cirkev Hillsong, ktorá je známa chválami. Svoje hudobné obdarovanie použili pri rozširovaní cirkvi a dnes je to jedno z najdynamickejšie rozvíjajúcich sa hnutí po celom svete.
1. Viera – Ak služobníci v rast neveria, ani žiadny nebude. Krízy, ťažké situácie a časy stagnácie ich ochromia a stanú sa neistými. Preto sa treba neustále posilňovať vo viere a pripomínať si jednoduché fakty. Jedným z nich je aj to, že Boh je Bohom rastu. Rast vidíme ako princíp od začiatku až do konca Biblie – všetko, čo je živé, rastie a rozmnožuje sa. Preto veríme v rast a hovoríme o ňom, aj keď rast nevidíme. Teda rastieme, aj keď nerastieme. Viera rastie z Božieho slova. Pri čítaní Biblie si treba všimnúť, akým úžasným spôsobom Boh rozmnožuje svoj ľud. Rozmnožil Adama, Noacha, veľké potomstvo zasľúbil Abrahámovi, z malého izraelského kmeňa vyrástol mnohomiliónový národ a podobne je to aj s cirkvou. Je dobré prejsť si Skutky apoštolov a všímať si, ako cirkev dynamicky rástla kamkoľvek učeníci prišli. Keď sa takto zaoberáme Božím slovom, vytvorí sa v našom srdci viera.
2. Vízia – Víziu musia mať hlavne vedúci. Musia sa nechať inšpirovať veľkými zbormi a veriacim víziu zrozumiteľne komunikovať. Treba zdieľať, čo ideme robiť v budúcnosti, aké sú ciele, kde budeme zakladať zbory atď. Iba vtedy ľudia chcú byť pri tom. Naopak, „kdo nemá vizi, má krizi“ (česky). Keď v cirkvi chýbajú ciele, potom prešľapuje na mieste a venuje sa tomu, čo momentálne považuje za dôležité. Iba vízia pomôže určiť, čo skutočne dôležité je a čo nie.
3. Kázanie Slova – Podľa princípov sejby a žatvy sa musíme snažiť rozosiať semeno Božieho slova do čo najväčšieho množstva sŕdc. Treba povzbudzovať veriacich, aby svedčili, treba robiť kampane, veľa cestovať a rozniesť Božie slovo po krajine. Učeníci videli ako riešenie všetkých problémov nasledovné: „A tak teraz, ó, Pane, pohliadni na ich hrozby a daj svojim sluhom prosto a s celou smelosťou hovoriť tvoje slovo, kým ty vystrieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa diali divy a zázraky skrze meno tvojho svätého služobníka Ježiša.“ (Sk 4,29-30) Je však potrebné nielen kázať evanjelium, na základe ktorého sú ľudia spasení, ale aj následne kvalitne vyučovať Božie slovo, aby sa tak naprávali všetky oblasti ľudských životov. Kázanie Božieho slova má vysokú prioritu a kázať v cirkvi majú iba tí, ktorí majú povolanie od Boha. Ak je správne podávaná výživa Božieho slova, cirkev rastie.
4. Úroveň bohoslužby – Keď vidíme, ako nepekne vyzerajú undergroundové zbory, hneď nám je jasné, že niečo nie je v poriadku. Málokto si to uvedomuje, ale Boh je najvyšší estét, najlepší hudobník a je tiež Bohom poriadku. Je to smutné, ale veriaci si bežne myslia, že vyjadrením kresťanských hodnôt je, keď je všetko skromné, staré, nekvalitné, polorozpadnuté alebo nepekné a, naopak, cirkvi, ktoré majú bohoslužbu na vysokej úrovni, považujú za svetské. Samozrejme, keby bolo veľké prenasledovanie, budeme sa schádzať v katakombách, ale keďže nie je, nebudeme.
Bohoslužba ako taká zažila v posledných troch rokoch atak, ktorý sa nám podarilo úspešne odraziť. Hnutie Last reformation (ktoré sa ukázalo ako celkom neživotaschopné) prišlo s tvrdením, že bohoslužby vymysleli ľudia – katolícky klér a protestanti tento model iba prijali. Rozmýšľajte: všade na svete Svätý Duch vyformoval bohoslužby, ktoré sú si veľmi podobné bez ohľadu na historické, spoločenské a náboženské korene. Všade sa kresťania stretnú v určitý čas, na určitom mieste, všade prebehne výklad Božieho slova, chvála, modlitba, zbierka a všade sa vytvorí ľud spojený zvláštnym putom.
5. Modlitba – Bez modlitby to nejde, a preto sa musíme opakovane povzbudzovať k modlitbám osobným, rodinným aj celocirkevným. Vždy, keď cirkev zažíva prebudenie, prichádzajú veriaci na modlitby v hojnom počte a modlia sa s vierou, silno, účinne. Je prirodzené, že základ modlitby tvoria prosby. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme sa modlili neodbytne (nestudato) a vytrvalo. Zvláštnou kategóriou modlitby je duchovný boj – zväzovanie a rozväzovanie. V tejto oblasti treba mať mimoriadnu disciplínu, lebo duchovný boj je pomerne málo vzrušujúci a výsledky sa dajú len ťažko odmerať, no aj tak ho treba konať.
6. Úroveň pomazania – Toto je dôležitý bod. Nie je náhoda, že celosvetovo expanduje charizmaticko-letničné hnutie, špeciálne tie zbory, ktoré sú otvorené pre tzv. Torontské požehnanie, ktoré je známe tým, že ľudia na zhromaždeniach padajú, smejú sa, správajú sa extaticky a vyzerajú ako opití. Áno, tieto cirkvi rastú aj napriek kritike, ktorej musia čeliť. Roky sa stretávame s nerozumnými postojmi a náboženskými klamstvami ohľadom osoby Svätého Ducha, napríklad, že duchovné dary vymizli; jazyky môžu byť od diabla (áno, pokiaľ by sme na zhromaždeniach uctievali diabla); Svätého Ducha netreba oslovovať, netreba oňho prosiť; celú plnosť sme prijali pri vodnom krste. Toto je iba zopár klamstiev, ktoré sa v mysliach ľudí neustálym opakovaním stali pravdou. Keď im poukážete na Božie slovo, čítajú ho, ako keby išlo o klamstvo. Takže, nech si každý dobre premyslí túto oblasť, lebo Ducha Svätého posiela Ježiš a Svätý Duch Ježiša oslavuje. Ten istý Duch nás tiež uschopňuje a páli plevy, ako sú depresie, závislosti, pochybnosti, zlé predstavy o Bohu atď.
7. Úroveň posvätenia – Musíme dávať pozor, aby si cirkev udržiavala dobrú úroveň posvätenia. Väčší nárok na posvätenie je na vedúcich, menší na novoobrátených, lebo sú iba na začiatku procesu. Musíme si dávať pozor, aby sme neboli ani zákonnícki, ani svetskí.
Existujú však oblasti, v ktorých je namieste byť nekompromisní, a to sú okultizmus, modlárstvo a sexuálne hriechy – cudzoložstvá. Zbory, ktoré v boji proti týmto hriechom rezignujú, čaká úpadok.
Niekedy je posvätenie a slobodu možné získať iba vtedy, keď praktizujeme vyznanie hriechov a službu oslobodenia.
8. Zakladanie ďalších zborov – Rast nemôžeme očakávať, keď sa budeme sústreďovať iba na jednom mieste. Boh nám nedal iba naše mestá, ale poslal nás do celého sveta. Preto by každá cirkev, bez ohľadu na veľkosť, mala od samého začiatku zvestovať Božie slovo na viacerých miestach. Viac robotníkov sa tak zapojí do žatvy, čoho skvelým dôsledkom bude, že vyrastú noví služobníci, rozoseje sa viac Božieho slova a podľa logiky Písma bude väčšia žatva – rast.
9. Atmosféra – Keď je semeno zasiate do dobrej pôdy a zavlažené, je dôležité, aby vyšlo slnko a začalo hriať. Srdečná atmosféra v cirkvi plná lásky je nevyhnutná pre to, aby sa dielu darilo. Boh nemá rád frflošov a skeptikov – buďme radšej ľudia plní viery, milosti, radosti a dielo sa podarí. Treba vytvoriť prostredie, v ktorom to kritici nebudú mať ľahké, lebo ich nikto nebude počúvať. Nikto nemá právo kaziť atmosféru v cirkvi, nikto nemá právo brať druhým ľuďom radosť a trápiť ich.
10. Financie – Existuje zvláštna spojitosť medzi rastom zboru a peniazmi – lepšie povedané, štedrosťou veriacich. Keď sa táto oblasť neoslobodí, cirkev neexpanduje nielen preto, že si to nemôže práve z dôvodu financií dovoliť. Ale musíme si uvedomiť, že Boh vo svojom charaktere je darca, lebo Boh dal svojho Syna. Čím sme väčšími darcami, tým viac preukazujeme Pánov charakter. Nie je dobré, ak sa vedúci v cirkvi hanbia hovoriť o peniazoch. Biblia otvorene vyzdvihuje štedrosť Izraelcov v Starom zákone i štedrosť cirkvi v Novom zákone.
11. Izrael – Na Izrael a Jeruzalem Pán vždy pozeral so zvláštnym zreteľom, preto podporovať Izrael a navštevovať Jeruzalem nám pomáha správne nastaviť duchovný kompas a Pán nám pomáha zoradiť priority v živote cirkvi. Nie je možné, aby cirkev, v ktorej je prítomný antisemitizmus, bola milá pre Bohom.
12. Milosrdenstvo – Keď sa apoštol Pavol stretol s vedením cirkvi v Jeruzaleme, pripomenuli mu, aby nezabúdal na chudobných. Cirkev, ktorá je milosrdná, je zapojená do programov, ktoré pomáhajú tým najnúdznejším, má Božiu priazeň. „Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.“ (Pr 19,17)
13. Pracovitosť – Čím sú služobníci pracovitejší, tým väčší rast uvidia. Zdá sa, že v cirkvi ide o myšlienku revolučnú. Ak má kazateľ jednu kázeň v nedeľu a okrem toho jednu biblickú alebo modlitby a niekoľko pastoračných rozhovorov, je to málo. Cirkev musí žiť vo vysokom tempe, vo vysokom nasadení – musí byť dynamická. Iba vtedy môžeme očakávať, že Svätý Duch bude pracovať. Ak sa zvoľní tempo, zbor sa zameria na problémy vo vnútri, posilnia sa škriepky a vzbury.
Zrejme by sme našli ešte viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú rast zboru, ale vymenovali sme aspoň tie najpodstatnejšie. Ak sa vedúci a celý zbor budú podľa týchto princípov správať, cirkvi budú rásť.
Teraz sa pozrime na najčastejšie prekážky, ktoré sa stavajú do cesty rastu zboru:
1. Hriech – Rozdiel medzi cirkvou a svetom je, že od cirkvi žiada jej Pán posvätenie. Posvätenie znamená oddelenie sa od obecného. Svet je obecný, v jeho fungovaní je priamo zaintegrovaný hriech a každý, kto bude žiť podľa princípov tohto sveta, zaiste nebude spĺňať požiadavky svätosti. Tým nechceme povedať, že všetko, čo sa deje vo svete, je zlé. Keď sme sa však znovuzrodili, rozhodli sme sa pre úzku cestu, tzn., že nie všetko, čo je dobré pre svet (široká cesta), môžeme robiť aj my. Preto cirkev nutne musí byť iná ako svet. Pokiaľ Božie slovo niečo zakazuje, alebo, naopak, odporúča, potom to musíme rešpektovať. Preto vedúci služobníci musia neustále povzbudzovať veriacich v boji proti hriechu. Ježiš hovorí, že v posledných časoch bude rozmnožená neprávosť, čo znamená nebezpečenstvo pre cirkev. Cirkev nesmie, podľa „princípu varenej žaby“, z latky na posvätenie uberať. Dominantnými oblasťami, v ktorých už mnohé zbory prehrávajú, sú okultizmus a hlavne sexuálne hriechy. Biblia sa o sexuálnych hriechoch vyjadruje jasne a zrozumiteľne a tieto výroky platia aj v dnešnej dobe. Akékoľvek sexuálne správanie má miesto iba v manželskej zmluve uzavretej medzi mužom a ženou.
2. Zákonníctvo – Často sa stáva, že v mene boja za svätosť a pravovernosť sa do zboru votrie zákonníctvo. A to vôbec nie je ľahká vec, lebo sa s ním ťažko bojuje. Zákonníci v podstate mnohokrát presadzujú správne veci, ale nerobia to správnym spôsobom a v správny čas. Ježiš upozorňuje, že zákonníci cedia komára a pregĺgajú ťavu. Poukazovanie na veci menšieho významu alebo na pasáže Písma, ktorých aplikácia nie je jednoznačná (umývanie nôh, šatky alebo spôsob Pánovej večere…), vyvolajú v cirkvi nepokoj. Pod heslom „Pánovi to najlepšie“ vedia to najlepšie pokaziť. Tým najlepším je láska, ktorú zákonníctvo zo zboru spoľahlivo vyháňa – a namiesto nej príde stagnácia, nepriateľstvá a úpadok cirkvi.
3. Dlžoby – Je zaujímavé, koľko nepokoja v cirkvi vyvolajú financie. Preto každý rastúci zbor musí o tejto oblasti vyučovať. Keď chýba vyučovanie, ako financie získať a do čoho investovať, prichádzajú problémy. Ľudia namiesto toho, aby skrze rozumnú sejbu a žatvu financie získavali, si peniaze požičiavajú. Keď si peniaze požičajú v banke a nevracajú ich, finančné inštitúcie majú páky na to, ako ich získať späť. Ťažšie sa riešia financie v cirkvi. Ak si niekto požičia a nevracia, spolieha sa na to, že brat sa s ním nebude súdiť a peniaze nebude vymáhať. Biblia však hovorí, že „kto si požičiava a nevracia, je bezbožník“ (Ž 37,21). Keď sa požičané peniaze nevrátia, zvyčajne to nie je problém iba medzi dvomi ľuďmi, ale tiež medzi celými rodinami. Preto aj medzi veriacimi je veľmi rozumné, ak sa požičanie peňazí alebo vykonanie prác dohodne pred svedkami, zrozumiteľne, najlepšie písomnou formou. Bude tak menej problémov.
4. Vzbury – Vzbury sú veľkou témou Biblie. „Lebo vzbura je taký hriech ako čarodejníctvo a svojvôľa ako modlárstvo a bohovia.“ (1Sam 15,23) Je to preto, lebo človek je vzbúrený voči Bohu. Pravdaže, kresťan nepovie, že je vzbúrený voči Bohu. Vzbura sa prejaví v postoji voči ľuďom – voči autoritám, ako sú rodičia, učiteľ, tréner, šéf v práci a, samozrejme, pastor. Preto sa druhá doska Desatora začína výrokom: „Cti otca svojho a matku svoju,“ aby sa človek naučil nebúriť sa. Keďže vzbura je čarovanie, ide o skrytý postoj, a o vzbúrenom človeku môžeme povedať, že je to človek ťažký. Akosi cítime, že si musíme dávať pozor, aby sme sa s ním nedostali do názorového konfliktu. Pokiaľ je po jeho vôli, celkom sa s ním dá vyjsť, problém však nastáva pri akejkoľvek názorovej nezhode. Vtedy sa objaví akási tvrdá stena, objaví sa tvrdohlavosť, svojvôľa a bojovanie. Vzbura je nákazlivá a chce to veľkú múdrosť, silu a zjavenie poraziť ju. Najväčším problémom je, že vzbúrenci sú schopní ľudia, ktorí majú nesporne dobré stránky, sú pracovití a zaviazaní. Často k nim patria chváliči alebo vedúci skupín. Čím je takýto človek obdarovanejší, tým väčší je problém. Veď popravde, koho strhne k nasledovaniu napríklad bezdomovec. Iba tie zbory, ktoré vedia identifikovať vzbury a vysporiadať sa s nimi, budú napredovať.
5. Mágia – Bez porazenia mágie nie je víťazstvo. Skrze čarovanie a mágiu sa diabol snaží uplatniť svoj vplyv dokonca aj v cirkvi a manipulovať mysle, city a žiadosti veriacich. Ide o veľmi širokú tému a súčasťou zborovej praxe musí byť boj proti mágii – zväzovanie a rozväzovanie, vyučovanie a oslobodenie od démonov, eventuálne od kliatob.
– Čierna mágia sa snaží otvorene uškodiť. Deje sa tak cez preklínanie, v ktorom je obsiahnuté prianie zlého, ale stretávame sa aj s technikami prenosu negatívnych energií cez predmety (woodoo).
– Biela mágia nemá otvorene zlé ciele, niekedy sa tvári neutrálne (veštenie, horoskopy), niekedy sa dokonca snaží pomôcť. Patrí sem celá oblasť naturálnej medicíny. Problém bielej mágie je, že zdroj je ten istý, ako pri čiernej, ale vyviesť veriacich z bielej mágie je náročnejšie, lebo sa nezdá nebezpečná. Výsledkom je však hmla, nejasné duchovné videnie, neschopnosť rozlíšiť a neschopnosť správne sa rozhodnúť. Často život aj inteligentných ľudí, ktorí sú zatiahnutí do bielej mágie, je v troskách.
– Zelená mágia hlása návrat k prírode. Zaiste, človek má za prírodu zodpovednosť, lenže netreba sa navrátiť k prírode, ale k Bohu. Z prírody získavame vzduch, užívame si slnko, získavame jedlo, energiu, ale v prírode nie je milosť na odpustenie hriechov. Ak sa ľudia navracajú k Bohu, má to pozitívny vplyv aj na prírodu a, naopak, ak hrešia, zem ich trestá tŕním, bodľačím, povodňami atď.
– Červená mágia používa ľudské telo nesprávnym spôsobom, veľkým problémom je pornografia a pravdepodobne v posledných časoch zažijeme oveľa väčšiu mieru prostitúcie.
6. Protireformačné prvky – Ak chceme rast cirkvi, musíme sa čo najviac páčiť Pánovi. Musíme zachovávať Jeho slovo a kázať čisté evanjelium. Evanjelium musí obsahovať základné pravdy o Mesiášovi, ako sú Jeho preexistencia, pôsobenie v Starej zmluve, narodenie z Panny, dokonalý život, zástupná obeť na kríži, zmŕtvychvstanie a vystúpenie k Otcovi. Nesmieme opomenúť ďalší fakt Biblie, a to, že Ježiš je ten, ktorý krstí Svätým Duchom. Skrze vieru v takto vykresleného Ježiša môžu ľudia získať spasenie. Trvajme na tom, že človek môže byť spasený iba vierou a že je to Božia milosť. Je pravda, že spasenie nezískame na základe skutkov, ale spasenie skrze zlé skutky môžeme stratiť. Keďže spasenie nie je skrze skutky, musíme sa strániť evanjelia, kde pre spasenie sú podstatné rôzne rituály, sviatosti a obrady. Hlásime sa k reformácii, ktorá káže spasenie z viery. Cirkvi, ktoré spasenie skrze obrady a sviatosti tolerujú a neobhajujú čisté evanjelium, sa nebudú rozvíjať, hoci by pracovali intenzívne a na profesionálnej úrovni.
7. Zloženie zboru – Niekedy je dôvodom stagnácie zloženie zboru. Všimnime si, koho Ježiš povolal do služby: Boli to predovšetkým životaschopní, pracovití muži, ktorí mali svoje rodiny. Tieto normálne fungujúce rodiny musia tvoriť základ zboru. Ak je základ zdravý, cirkev dokáže účinne vplývať aj na rizikové skupiny, ako sú narkomani alebo recidivisti, a vie podať ruku chorým, starým alebo núdznym ľuďom. Zdravý zbor vie tiež v rozumnej miere prijať do svojich radov veriacich zo zborov, ktoré sa rozpadli.
Zopakujme si: Rast cirkvi je Božia vôľa vždy a na každom mieste. Vyučovanie, že niekde cirkev nerastie, pretože to nie je Božia vôľa pre daný región a daný čas, je falošné. Ďalej si pamätajme, že cirkev rastie iba tam, kde sa pracuje dobre, tam, kde sa pridŕžajú princípov, ktoré sa naučili z Biblie a od cirkví, ktoré majú neporovnateľne lepší výsledok. Ak sú splnené všetky podmienky pre rast, cirkev rásť bude, ak nebudú splnené, rásť nebude.
Nový zbor v Belfaste | | | Logos 8 / 2021 | | | Redakcia | | | Zo života cirkvi |
Ako nám môže byť dobre, aj keď je zle? | | | Logos 12 / 2022 | | | Daniel Šobr | | | Vyučovanie |
Kálebovo tajomstvo | | | Logos 4 / 2019 | | | Daniel Šobr | | | Vyučovanie |
Nie cynizmu | | | Logos 3 / 2017 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Božia práca v okolí Banskej Bystrice | | | Logos 8 / 2017 | | | Redakcia | | | Predstavujeme |