Vášeň pre ľudí

Rozhovor s Guillermom Preinom

Pastor Prein, prichádzate k nám z Argentíny, preto by som sa vás rád opýtal na argentínske prebudenie. Ako sa to všetko začalo a čo bolo kľúčom k prebudeniu v Argentíne a aká bola vaša úloha v ňom?

Pre mňa bola kľúčom k duchovnému prebudeniu zlomená spoločnosť. Ľudia v Argentíne z prílišnej národnej hrdosti hovorili: „Boh je Argentínčan.“ Po zvrhnutí demokratickej vlády v polovici sedemdesiatych rokov, uprostred nepokojného obdobia, nastúpila vojenská vláda, ktorej politika viedla k zadĺženiu krajiny. Porušovanie ľudských práv umožnilo nárast sociálnej nespravodlivosti. So zničenou ekonomikou a zatvorenými výrobnými závodmi sa začalo nové desaťročie. V roku 1982 šokovala celý národ nečakaná správa: boli sme vo vojne proti Veľkej Británii, aby sme vybojovali Malvínske ostrovy (Falklandské ostrovy – pozn. prekl.). Sociálna nespokojnosť síce znamenala niekoľkomesačné prímerie, ale potom opäť prevládla v myslení a v srdciach ľudí národná hrdosť. Vojna sa však skončila porážkou a bolesť ničila ľud. Ekonomická katastrofa spoločne so sklamaním, ktoré prevládlo v dôsledku nenaplneného očakávania, že znovu získame obsadené ostrovy, vyvolali reakciu národa. Prišla demokratická obroda, ktorá zobudila ilúzie, no tie rýchlo zmizli. Ťažké bremeno zadĺženosti a náklady súvisiace s vojenským dobrodružstvom zabrzdili novú vládu, takže ľudia v zúfalstve obrátili svoje oči k nebu a hľadali Boha.

Evanjelikálna cirkev, ktorá sa v rokoch ľahostajnosti verne venovala evanjelizácii, zdvojnásobila svoje úsilie. Keď je všetko stratené, aktivuje sa v srdciach viera, a v týchto chvíľach otvorenosti ľudia prijali do svojich sŕdc posolstvo o spáse. Zázraky na seba nenechali dlho čakať, takže mnoho ľudí začalo prichádzať k Pánovi. Roky 1980 – 1990 boli nádherným obdobím šírenia evanjelia a vyliatia Božej moci, ktorá zaplavila ulice na vidieku aj v mestách po celej krajine. Toto prebudenie je známe pod názvom argentínske prebudenie.

Stručne povedané: zlomený ľud spoznal Boha uprostred svojej bolesti, prostredníctvom usilovnej práce cirkví a vášnivej služby, ktorá hlásala lásku a moc Ježiša Krista.

Na konci 70. rokov pripravoval Duch Svätý svoj ľud na duchovné obrodenie, ktoré malo prísť, a povolával mladých ľudí – novoobrátených – ktorí svoj život naplno zasvätili Pánovi a nastúpili do biblických škôl a aktívnej služby. Bez akýchkoľvek predsudkov verili v dielo, ktoré Boh môže urobiť, a stáli na čele šírenia evanjelia a pastorskej služby. Ja som súčasťou tej generácie.

Uprostred intenzívnych duchovných bojov počas obdobia ľahostajnosti, ktoré sa práve končilo, pokračovali v šírení jasného Božieho slova a vtedy vzniklo Kresťanské centrum Nový život (Centro Cristiano Nueva Vida – CCNV). Od samotného začiatku sa evanjelizačná a pastorská vízia premenila na vášeň. Pre našu cirkev bolo charakteristické porozumenie pre sociálnu prácu, čo nám umožnilo zapustiť v spoločnosti hlboké korene. V letničných spoločenstvách to bol krok vpred: porozumieť celkovej vášni pre ľudí.

Uplynuli roky náročnej práce a dnes máme v zbore niekoľko desiatok tisíc ľudí.

Usilovná práca na evanjelizáciách nám umožňuje každý týždeň usporadúvať krsty a intenzívna pastoračná starostlivosť podporuje neustály rast.

Naše motto je „Vášeň pre ľudí“ a svoje úsilie rozširujeme za hranice nášho spoločenstva. Významne rozvíjame sociálnu prácu so sirotami a bezdomovcami na okraji spoločnosti, tiež pracujeme v oblasti liečenia drogovo závislých. Máme programy prevencie a pomoci, ktoré sa týkajú problematiky domáceho násilia, AIDS a pohlavne prenosných chorôb.

V oblasti školstva naša práca zahŕňa aktivity od odstraňovania negramotnosti v chudobných a vidieckych oblastiach po proces smerujúci k založeniu univerzity, ktorý práve prebieha.

Skupiny našich bratov a sestier evanjelizujú v nemocniciach a vo väzniciach a k tomu sa pridáva aj pastoračná starostlivosť. Naše hlboké letničné presvedčenie nám umožňuje vidieť zázraky trvalého vyslobodenia, uzdravenia, oslobodenia a prosperity, a popritom všetkom neprestávame pomáhať tým, ktorí to potrebujú a majú nedostatok.

Otvárame dvere spoločenstva tým, že rozvíjame programy ako napríklad Late (Liberando Argentina con Trabajo y Educación – oslobodenie Argentíny prácou a vzdelávaním), v ktorých bratia a sestry, susedia a priatelia, ktorí majú povolanie slúžiť blížnym, študujú sociálne otázky a pripravujú projekty na riešenie týchto problémov.

V oblasti ľudských práv máme Hnutie Nezabiješ (Moviendo No Matarás). Existuje návrh projektu, ktorý sa intenzívne venuje boju proti nelegálnemu „obchodu s bielym mäsom“, sociálnej nespravodlivosti a problematike zabudnutých oblastí, ako je napríklad téma pôvodných obyvateľov (domorodcov) a ľudí postihnutých znečistením životného prostredia, ktoré ničí ekológiu. Na základe evanjelikálneho presvedčenia o tom, že mier je založený na spravodlivosti, sa podieľame na podpore všetkých, ktorí trpia, a usilujeme sa o zákaz násilia v spoločnosti, ekonomike, vzdelávaní a tiež o zákaz fyzického násilia.

V oblasti kultúry máme dve divadlá, nakladateľstvo, hudobné vydavateľstvo, audiovizuálnu produkciu a sme súčasťou generácie s novou argentínskou identitou.

Odborná pomoc profesionálov v spoločenstve zahŕňa tak témy právne ako aj poradenstvo a vyučovanie určené pre bratov a sestry, ktorí sú motivovaní Božím slovom a túžia rozvíjať projekty v oblasti podnikania a obchodu. To pomáha situácii na trhu práce a poskytuje príležitosti pre nezamestnaných.

La Mutual de la Gente del Centro Cristiano Nueva Vida (Vzájomnosť ľudí Kresťanského centra Nový život) je ďalším nástrojom na pomoc v spoločnosti a ekonomike nášho ľudu. Prostredníctvom tejto iniciatívy sa hľadajú možnosti zníženia nákladov na stravovanie, zdravotníctvo a základné životné potreby.

Je veľmi obtiažne hovoriť o všetkých stránkach života CCNV, pretože sme veľké a aktívne spoločenstvo, v ktorom sa každý z nás rozvíja celkom slobodne a to spôsobuje, že je čoraz väčší počet programov a projektov.

Všetko toto nás však neodvádza od horlivosti v evanjelizácii a pastoračnej službe, ktoré sa rozvíjajú prostredníctvom rôznych skupinových a zborových programov, kampaní a rozmanitých typov činností umožňujúcich zasiahnutie jednotlivcov a starostlivosť o nich s láskou Ježiša Krista, ktorú má k našim ľuďom. Evanjelium žijeme a zdieľame prirodzene. Sme rodina, spoločenstvo, ktoré sa integruje do spoločnosti a prenáša do nej život pochádzajúci od Ducha Svätého.

Od roku 1989 sme priniesli dôrazné proroctvá v politických a ekonomických otázkach, tie sa presne naplnili v búrlivých rokoch dejín Argentíny. Táto angažovanosť s ohľadom na celkovú ekonomickú nezávislosť krajiny – nedostali sme žiadnu výhodu zo strany vlád a politikov – rozšírila prácu CCNV.

Naša nezištná spolupráca so všetkými inštitúciami aj jednotlivcami nám získala rešpekt celej spoločnosti.

V uplynulých desiatich rokoch sme tiež pomáhali rozvoju ďalších zborov. V Argentíne a v ďalších krajinách štyroch kontinentov spolupracujeme na raste našich sesterských cirkví, s ktorými nemáme žiadnu inštitucionálnu väzbu. Inšpiruje nás iba to, že im pomáhame a sme pre nich požehnaním. V posledných rokoch, keď niektorí naši pastori poslušne prijali výzvu, začali sme zakladať cirkvi a misijné stanice po celom území Argentíny, v Uruguaji, Španielsku, Francúzsku a v Taliansku.

Naším tajomstvom je jasná vízia, ku ktorej pridávame intenzívnu a nepretržitú prácu mnohých ľudí, v ktorých srdciach bije obrovská vášeň pre duše. Nie je to individuálna práca, ale dielo veľkého tímu.

Moja ďalšia otázka sa týka súčasnej situácie v Argentíne. Je Argentína kresťanskou krajinou? Do akej miery je argentínska spoločnosť zasiahnutá evanjeliom? Koľko je tam kresťanov a aký je vo vašej krajine väčšinový svetonázor?

Nie, Argentína nie je kresťanskou krajinou. Nemyslím si, že existuje nejaká krajina na svete, ktorú môžeme považovať za kresťanskú. Kultúry môžu mať protestantské korene, ale rozmanitosť a zloženie moderných spoločností nám bráni v tom, aby sme mohli na základe najlepšieho svedomia takéto označenie potvrdiť.

Podľa oficiálnych štatistík kresťania v evanjelikálnych cirkvách v Argentíne tvoria 10% populácie. Toto číslo pravdepodobne prekračuje počet rímskych katolíkov, pretože aj keď sa ich v štatistikách uvádza 74%, tých, ktorí sa prakticky zapájajú do náboženského života, je iba 7%, čo znamená, že ich skutočný počet je iba niečo málo cez 5%, ostatní sú nominálni členovia. Okrem toho existuje mnoho ostatných náboženstiev.

Naša krajina je ako ktorákoľvek iná krajina, má rovnaké problémy, ktoré sú na celom svete. Ekonomika určuje pravidlá, ovplyvňuje ľudí a ich potreby. Pokrivenosť a korupcia na jednej strane je v rozpore s úsilím a ideálmi na strane druhej. V Argentíne, rovnako ako kdekoľvek inde, existuje mnoho rôznych skutočností na jednom území.

Musíme rozmýšľať o Božích plánoch, ktoré sa zakladajú na tom, že Pán pozná ľudské srdcia. Pred 12 rokmi na zhromaždení pred 7000 ľuďmi sme prorokovali človeku, ktorý vyhral minulé voľby, a hovorili sme mu, že sa stane prezidentom krajiny. Mnohí ľudia zle interpretujú tieto udalosti a veria tomu, že keď dôjde k naplneniu proroctva, príde na národ požehnanie, že je to predpokladom budúcej dobrej vlády. Toto nie je pravda. Je zrejmé, že týmto upozornením je daná pravdepodobnosť úspechu, ktorú mu Boh dal pri tej príležitosti a ktorá bola veľmi zreteľná. Jeho rozhodnutia a lojalita tak spečatia jeho osud zlyhania či úspechu.

Verím, že my, ako Argentínčania, musíme ukončiť paternalizmus (systém vládnutia, riadenia vyznačujúci sa centralizmom, direktívnosťou a ochranným postojom – pozn. prekl.) a ľudia sa musia naučiť brániť si svoje práva. Bude to ťažký proces, ale nevyhnutný pre to, aby sme boli schopní naplniť každú túžbu Ježiša Krista pre našich ľudí.

Uprostred tejto skutočnosti sa cirkev musí venovať pastoračnej službe, musí byť hlasom volajúceho na púšti, ktorý sa zameriava na celú spoločnosť, na vedúcich i na ich nasledovníkov, ktorí potom jasne rozhodnú, či danú autoritu a starostlivosť vedúceho prijmú či odmietnu. Na tomto raste musíme spolupracovať. Naším cieľom je byť pastiermi a sprevádzať ľudí v procese ich rastu.

Argentína a celá Južná Amerika sú bohaté, sú plné zdrojov, ale rozdeľovanie tohto bohatstva je veľmi nespravodlivé. To sa musí zmeniť pre dobro všetkých, a okrem toho cirkev musí byť podporovaná veriacimi, ktorí žehnajú ostatným tým, že uvoľnia svoje zdroje pre plný rozvoj Božieho diela a získanie celej krajiny prostredníctvom misií. Je to víťazstvo, pre ktoré sa musíme oslobodiť od lakomstva a konzumu. To nás premení v nositeľov zmien pre naše krajiny a podnieti v nás záujem pre naplnenie veľkého poslania. Máme nápady, máme projekty a Pán má veľmi mocné zázraky, nie iba uzdravenia a vyslobodenia, ale tiež zázraky v oblasti ekonomiky a sociálnej sféry. Je to nádherné, postupujeme k veľkému víťazstvu, aj keď vieme, že nás čakajú boje.

Táto moja otázka sa týka vašej návštevy na Slovensku. Ako sa vám páčilo na konferencii a ako ste vnímali konferenčnú atmosféru?

Cítil som sa ako doma. To je najvýstižnejší spôsob, ako môžem vyjadriť svoj pocit. Keď som zažíval pohyb Ducha Svätého, cítil som sa slobodný. Ste milujúci ľud, vášnivý v hľadaní Ježiša a zasvätený evanjelizácii. Ľudia viery. Bolo úžasné spoznať vášho pastora a vedieť, že sme v spoločenstve a jednote ducha.

Verím, že ste na správnej ceste a že s vami Pán učiní veľké veci, lebo máte otvorenú víziu, vďaka ktorej s vami Pán bude môcť robiť všetko, čo si len bude priať.

Žijeme v nebezpečných dňoch, v posledných dňoch. Musíme byť veľmi citliví, aby sme počuli Ježišov hlas, rozpoznali ho a mohli robiť rozhodnutia. Sú dni, v ktorých musíme byť pripravení, lebo Boh urobí to, čo oko nevidelo, ucho nepočulo a čo si človek nevie ani predstaviť.

A ešte posledná otázka. Máte na srdci niečo špeciálne, čo by ste chceli odkázať čitateľom časopisu Logos?

Bol som veľmi zasiahnutý slovom, ktoré mi pre vás v tomto čase Pán ukázal. Verím, že by ste mali dovoliť Duchu Svätému, aby vo vás prebudil sny, dal vám svoje myšlienky, plány a projekty a zároveň čas potešenia, pretože, keď sa zobudíte, ON je s vami, aby vás hýčkal a sny premenil na skutočnosť.

„Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet. Keby som ich mal spočítať, bolo by ich ako piesku. Len čo sa zobudím, som s tebou.“ (Žalm 139,16-18; SEP)

Otázky kládol: Daniel Šobr
Preklad: Veronika Bordovská

_____________________________________________________________________________________________

Svědectví o uzdravení

Rád bych se s vámi podělil s mojí zkušeností s uzdravením, které jsem přijal na konferenci v Banské Bystrici.

Asi tak před půl rokem jsem dělal něco u dcery Nikoly. Když jsem sestupoval ze žebříku, špatně jsem došlápl. Nastala obrovská bolest v kotníku. Hned jsem se začal modlit, abych ho neměl zlomený. Díky Bohu nebyl, ale určitá bolest v kotníku stále zůstávala. Kdykoliv jsem nohu nějak vybočil, projela mi jí pichlavá bolest.

V pátek byla u mojí mamky její známá, která si ve čtvrtek vymkla také kotník, a tak jsme se o tom bavili. Hned z nich vyšlo: „Jo, to my známe, to máš napořád a toho se už nezbavíš.“ Ihned jsem moc těch slov za rohem odmítl.

Když jsme jeli na konferenci, byl velký tlak, abych toho moc neočekával. Ale poslouchali jsme po cestě povzbuzující kázání a nějaké očekávání přece přišlo. Když se pastor Prein modlil, očekával jsem úplně jiné uzdravení. Když ale řekl hned na začátku, že je tady někdo, kdo potřebuje uzdravit pravý kotník, tak jsem si uvědomil ke svému údivu, že jsem to vlastně já, o kom hovoří. Vůbec jsem to nečekal, ale chopil jsem se příležitosti a uzdravení jsem přijal. Pak jsem tomu moc nevěnoval pozornost a soustředil se na jiné potřeby a na úžasnou Boží milost, a na to, jak nás Pán bezpodmínečně miluje a jakou musí mít s námi trpělivost. A kotník už nebolí…

Ať vás Bůh žehná.
Jarek Kotrnec, Církev víry Brno