V tomto článku sa pokúsim jednoduchým spôsobom objasniť udalosť, ktorá sa týka výlučne Cirkvi. Prečo sa zaoberať biblickým proroctvom? Niekto môže povedať, že to nie je dôležité. Biblia si to nemyslí. Takmer jedna tretina Božieho slova je proroctvo (27 percent). Boh sám asi miluje proroctvo, keď ho dal tak veľa napísať do svojho Slova. Bolo by hlúpe nevenovať sa takej veľkej časti Písma. Z 333 proroctiev o Kristovi len 109 sa naplnilo v Jeho prvom príchode a až 224 ešte čaká na naplnenie v Jeho druhom príchode. Židia sledujú proroctvá aj dnes a tušia, že čoskoro príde Spasiteľ. Inak tomu nebolo ani v dobe Ježiša: Šimon a Anna dychtivo očakávali Mesiáša, lebo aj oni sa venovali proroctvu (Lk 2,25). Špeciálne požehnanie patrí tým, ktorí sa zaoberajú biblickým proroctvom (Zj 1,3): objektom proroctva je sám Pán Ježiš a proroctvo je tiež evanjelizačný nástroj, pretože v proroctve sa Boh dokazuje zvrchovaným Pánom a potvrdzuje pravdivosť Božieho slova.
Táto téma je všeobecne prijatou teológiou. Najbližšia veľká udalosť, ktorá sa týka skutočných veriacich, je vytrhnutie. Ježiš osobne sľúbil, že príde a zoberie nás k sebe (Jn 14,3). Vychvátenie je prienikom dvoch udalostí: premenenie živých svätých a vzkriesenie svätých mŕtvych. Je to prvá fáza Ježišovho druhého príchodu. Uskutoční sa v momente, rýchlosťou žmurknutia oka.
Okrem tohto veľkého vytrhnutia Biblia zaznamenáva šesť predchádzajúcich vytrhnutí: Enoch (Gn 5,24), Eliáš (2Kr 2,1), Iz (6,1-3), Ježiš (Zj 12,5), Filip (Sk 8,39-40) a Pavol (2Kor 12,2-4). Siedme vytrhnutie bude vytrhnutie kresťanov.
Z pohľadu načasovania existujú tri hlavné a dva sekundárne názory na vytrhnutie. Všetci veria vo vytrhnutie pred Božím hnevom. Otázkou je, kde sa Boží hnev v rámci Veľkého súženia nachádza.
Toto je najpravdepodobnejší scenár a drží sa ho väčšina klasických vykladačov biblického proroctva, o ktorom tvrdia, že je jediný obhájiteľný v kontexte Biblie. Je pozitivistický a vychádza z doslovného chápania Písma. Táto teória predtribulačného vytrhnutia vyučuje, že vytrhnutie pravých veriacich nastane v nejaký nešpecifikovaný čas pred Súžením, ktoré začne nástupom Antikrista. Zvyšné dva pohľady vychádzajú viac z alegorického výkladu Božieho slova, a preto môžu byť mylné, hoci tomu nasledovnému môžeme venovať určitú pozornosť.
Druhý, menej pravdepodobný scenár, vychádza z toho, že v prvej polovici sedemročného súženia nie je ešte na svet vyliaty Boží hnev (v tomto čase existuje mierová zmluva s Izraelom). Je menej pozitívny a predpokladá, že kresťania pôjdu cez prvú polovicu sedemročného obdobia súženia.
Zástancovia tejto teórie spájajú poslednú trúbu z 1Kor 15,52 so siedmou trúbou zo Zj 11,15. Predtribulacionisti (veriaci vo vytrhnutie pred súžením) namietajú, že prvý prípad trúby je Božou milosťou pre Cirkev ukončujúci obdobie Cirkvi, zatiaľ čo trúba z 11. kapitoly Zjavenia je trúba pre skazený svet a prináša súd. Slovo „posledná“ treba preto chápať vo vzťahu s kontextom Cirkvi.
Posledný scenár je najmenej pravdepodobný a najmenej biblický. Aj jeho zástancovia veria v nadprirodzenú ochranu svätých pred Božím hnevom.
V podrobnom opise druhého fyzického príchodu Ježiša, v Zjavení Jána 19,11-21, sa vytrhnutie či vzkriesenie nenachádzajú, čo túto teóriu vylučuje. Podobne, Boží hnev nie je vyliaty iba na konci Veľkého súženia, ale už najneskôr od šiestej pečate v Zj 6,12-17. Navyše, tento hnev bude katastrofický a devastačný pre celú planétu, a preto by bolo ťažké, aby sa to nedotklo aj prípadných veriacich. Napokon, ak by Boh zachoval kresťanov v súžení, načo potom vôbec vytrhnutie a tá veľmi krátka návšteva v nebi?
Túto teóriu vyučujú tie cirkvi, ktoré Bibliu vykladajú v prvom rade alegoricky a nerozumejú rozdielu medzi Izraelom a Cirkvou, čiže učia tzv. teológiu náhrady.
Okrem troch hlavných, existujú aj dve vedľajšie teórie. Prvou je čiastočné, resp. viacnásobné vytrhnutie (nie všetci veriaci pôjdu prvým vlakom) a druhým je vytrhnutie pred hnevom (5 ½ roka).
Písmo síce zasľubuje, že kresťania budú prechádzať rôznymi súženiami, ale existuje rozdiel medzi súženiami a Súžením, t. j. konkrétnou udalosťou. Dr. Walvoord napísal viac než sto dôvodov v prospech vytrhnutia pred Súžením. Nasledovných sedem téz sumarizuje jeho žiak a dnešný učiteľ biblického proroctva Mark Hitchcock.
Od štvrtej do sedemnástej kapitoly chýba Cirkev. Cirkev je hojne spomenutá v prvých troch kapitolách, a potom je Ján vynesený do budúcnosti a díva sa na udalosti, kde Cirkev nie je spomenutá. Až po Súžení, v kapitole 22. Medzi štvrtou a sedemnástou kapitolou sa už nehovorí o Cirkvi, ale o svätých. Svätí sú v tomto prípade Židia a ľudia obrátení v čase Veľkého súženia, ale netvoria Cirkev. Jeden výklad o dvadsiatich štyroch starších je taký, že predstavujú Cirkev. Títo presbyteri sú v čase Veľkého súženia v nebi. A napokon, Cirkev sa v 19. kapitole vracia z prípravy dolu na Zem, čo predpokladá čas prípravy strávený v nebi.
Vytrhnutie nie je to isté ako návrat. Vytrhnutie je príchod po Cirkev (Jn 14,3; 1Tes 4,16), kedy sa Cirkev stretne s Kristom v povetrí a návrat je príchod Krista s Cirkvou ako nevestou (Zach 14,4-5; 1Tes 3,13; Mt 24,30), aby vykonal súd na svojich nepriateľoch. Vytrhnutie je okamžité, môže sa udiať kedykoľvek a je bez predchádzajúcich znamení. Druhý príchod však bude predchádzať množstvo znamení, neudeje sa v okamihu a bude sa naň dívať celý svet (Mt 24,7; Zj 1,7). Danielov sedemdesiaty týždeň musí preto spadať medzi tieto dve fázy druhého príchodu.
Ježiš povedal, že v tomto svete budeme mať súženie (Jn 16,33). Ak by tomu tak nebolo, neboli by ani mučeníci, prenasledovanie pre Krista a kresťania by nemuseli zápasiť s denno-dennými ťažkosťami. Ale toto je niečo úplne iné, ako to, čo Boh vyleje na túto spurnú planétu.
Najväčší význam spasenia, toho, čo Kristus vydobyl na kríži, je záchrana pred Božím hnevom, ktorý by sme si inak zaslúžili (Ef 2,3-5; 1Tes 5,9). Boh nebude súdiť spravodlivých spolu s nespravodlivými. Tiež si treba uvedomiť, že všetkých devätnásť súdov v Zjavení 6 až 18 sú Božím hnevom. Už Starý zákon opisuje, že hlad, meč, mor a divá zver, t. j. prvé štyri pečate, sú Božím súdom a kliatbou (Jer 14,12).
J. F. Strombeck píše: „Človek je donútený sa opýtať, ako by mohol Baránok Boží zomrieť a vstať z mŕtvych, aby zachránil Cirkev z hnevu, a potom jej umožnil prechádzať cez ten hnev, ktorý vyleje na tých, ktorí Ho odmietnu? Taká nekonzistentnosť môže existovať v uvažovaní človeka, ale nie v skutkoch Syna Božieho.“
Apoštol Pavol píše o vytrhnutí pred tým konkrétnym (určitý člen) hnevom: „Lebo oni sami zvestujú o nás, aký bol náš príchod k vám, a ako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúžili Bohu, živému a pravdivému, a očakávali jeho Syna z nebies, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša, ktorý nás vytrhuje od prichádzajúceho hnevu [tés orgés].“ (1Tes 1,9-10)
Medzi vytrhnutím a druhým príchodom existuje určitý čas. V tomto čase sa všetci veriaci postavia pred súdnu stolicu Kristovu a Cirkev ako nevesta musí prejsť prípravou. Okrem toho, počas miléniovej vlády budú vo svojich fyzických smrteľných telách na zemi veriaci, ktorí uverili v čase Veľkého súženia a prežili ho (Iz 65,20-25; Zj 20,1-6). Na začiatku miléniovej vlády nastane rozdelenie pohanov do dvoch skupín: na veriacich a neveriacich (Mt 25,31-46). Tieto príklady preto vyvracajú posttribulačnú teóriu.
2. list Tesaloničanom hovorí o tom, že pred nastúpením Antikrista musí byť odstránený ten, čo potláča neprávosť. Kto zdržuje tohto muža neprávosti? V histórii cirkvi sa ponúklo mnoho odpovedí na túto otázku. V každom prípade, ten alebo to (použité sú oba rody: on aj ono), čo zdržuje nástup muža neprávosti, musí byť dostatočne silný na to, aby to mohol robiť a musí byť odstrániteľný. Tento popis spadá na osobu Svätého Ducha (Gn 6,3; Gal 5,16-17). Ako Boží Duch prišiel na zem v čase Letníc, tak z nej odíde v čase vytrhnutia.
Časová blízkosť alebo lepšie povedané neodvratnosť je ďalším dobrým dôvodom pre vytrhnutie pred Súžením. Pán je blízko (Fil 4,5) a máme Ho trpezlivo očakávať (Žd 9,28; Jk 5,7-9). Táto doktrína hovorí, že Kristus môže prísť kedykoľvek a bez varovania.
Vytrhnutie pred súžením má povzbudiť a priniesť nádej pre veriacich. Nemáme sa báť ani strachovať (Jn 14,1-3). Ak by sme mali prechádzať cez Veľké súženie, je sa čoho báť. „...očakávajúc blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“ (Tit 2,13)
„Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie [apostasia], a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia...“ (2Tes 2,3) Je možné, že slovo odpadnutie v Novom zákone nesie ešte iný význam? Hoci dnes vidíme západnú cirkev robiť morálne kompromisy, ešte to nemusí znamenať, že odpadnutie Cirkvi je znamením pred nástupom Antikrista. Grécke slovo apostasion, ktoré sa v tomto texte prekladá ako odpadnutie, je tiež preložené ako odmietnutie alebo rozvod. Vieme, že Cirkev bude svetom odmietnutá a svet prijme náhradu, podobne ako odmietli Krista a prijali Barabáša. Apostasion vychádza z koreňa afistémi, ktorý znamená odstrániť alebo odísť. Je teda možné to vykladať tak, že najprv bude Cirkev odňatá zo sveta a až potom môže nastúpiť človek hriechu.
Viaceré príbehy zaznamenané v Starom zákone fascinujúcim spôsobom opisujú model vytrhnutia.
O Enochovi veľa napísané nie je – iba toľko, že chodil s Bohom, a potom ho Boh vytrhol z tohto sveta. Iné zdroje tvrdia, že bol kazateľom spravodlivosti uprostred prevráteného sveta. Vytrhnutie nastalo istý čas pred súžením, ktoré prišlo na svet. Aj kresťania potrebujú chodiť s Bohom.
Podobne, aj Eliáš chodil s Bohom a Boh ho zobral živého do neba.
Enochov otec, Matuzalém, zomrel v ten rok, čo prišla potopa. Jeho meno znamená: „Keď zomrie, bude zoslané,“ čím sa evidentne myslí potopa a je to predzvesť toho, že skončí obdobie Cirkvi.
Ježiš povedal, že na konci bude ako za dní Noacha. Noach je príkladom zachovania čiastky Izraela počas Súženia na zemi (ochrana svätých vo Veľkom súžení).
Neviestka Rachab bola, podobne ako cirkev, vštepená do olivy (Izraela). Bývalá hriešnica, ktorá sa rozhodla milovať Boha Izraela, bola s rodinou vyvedená predtým, ako vypálili Jericho (Joz 6).
Izák (typ Ježiša) chýba v pasáži Písma hneď potom, čo ho Abrahám dal ako obeť Bohu. Získal späť svoj život, no počujeme o ňom až o dve kapitoly. Kde je vtedy Izák? Je pri studni Lahai-roi. Izák sa objaví v 24. kapitole Genesis, stretáva sa so svojou nevestou Rebekou a berie si ju ako manželku do svojho stanu.
Keď sa mlátil jačmeň (typ súženia), Rút sa nachádzala pri nohách Boáza, svojho výkupníka (3. kapitola). Pohanka Rút predstavuje v mnohých ohľadoch pro-izraelskú cirkev.
Patriarcha Jozef si vzal pohanskú manželku predtým, ako začal 7-ročný hlad (Gn 41,45). Celý svet, aj Jozefovi bratia, prechádzajú cez toto súženie a nakoniec sa jeho bratia (Izrael) obrátia k Jozefovi pre riešenie.
Daniel, ktorý je tri razy nazvaný ako „veľmi milovaný“, chýba v peci v tretej kapitole. Sú tam iba jeho priatelia, ktorí sú však nadprirodzene chránení. Nabuchodonozor, typ antikrista, požadoval, aby sa mu všetci klaňali.
Pokračovať by sme mohli o Lótovi a deštrukcii Sodomy, o Šalamúnovej piesni, ale aj o príkladoch z Novej zmluvy, ako je sedem cirkevných zborov zo Zjavenia Jána.
„Tvoji mŕtvi ožijú, moje mŕtve telo, vstanú. Prebuďte sa, plesajte vy, ktorí bývate v prachu! Lebo tvoja rosa je rosou svetiel, a zem vyvrhne mŕtvych. Poď, môj ľud, vojdi do svojich komôr, zatvor svoje dvere za sebou; skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev. Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta navštíviť neprávosť obyvateľov zeme, na každom z nich. Vtedy odkryje zem svoju krv a nebude viacej prikrývať svojich pobitých.“ (Iz 26,19-21)
Dr. Roy Hicks, ktorému dal odporúčanie na jeho knihu Kenneth Hagin, už v roku 1982 v nej napísal, že Cirkev nebude zaskočená. Častokrát sa cituje Matúš 24,36, ktorý je v kontexte posledných dní a súdu na Židovskom národe. 1. list Tesaloničanom 5,4 hovorí, že svet bude zaskočený, lebo je v tme, ale Cirkev nebude obeťou zlodeja, lebo je vo svetle.
Biblia nás vyzýva, aby sme boli pripravení na vytrhnutie, lebo môže prísť už dnes. Okolnosti dní, v ktorých sa nachádzame, naznačujú, že táto udalosť je veľmi blízko. Nemôžeme si dovoliť spať ani žiť v kompromisoch. Povzbudzuje nás k tomu príbeh o desiatich pannách. Môže sa stať, že až päťdesiat percent tých, ktorí poznajú Božie slovo, ktorí vedia o Kristovi a Jeho milosti, nebudú niesť Jeho svetlo a nebudú vytrhnutí? To nech sa radšej nestane. „Tak bude aj za príchodu Syna človeka. Vtedy budú dvaja na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Dve budú mlieť v mlyne; jedna bude vzatá a druhá zanechaná. Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán. Ale to vedzte, že keby hospodár vedel, v ktorú stráž príde zlodej, bdel by a nedal by podkopať svoj dom. Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka. Ktože je teda tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď príde jeho pán, nájde tak robiť. Amen vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom.“ (Mt 24,39-47)
Naše srdcia by nemali byť zaťažené pôžitkami, neodpustením (zlým nakladaním s bratmi a sestrami), strachom (starosťami) a hriechmi. Sme pripravení?
Použité zdroje:
Mark Hitchcock, The End, 2012
Roy Hicks, Another Look at the Raputre, 1982
Chuck Missler, The Rapture, 2014
Udialo sa v cirkvi | | | Logos 5 / 2019 | | | Redakcia | | | Zo života cirkvi |
Ako je to so Svätým Duchom | | | Logos 12 / 2018 | | | Jaroslav Kříž | | | Vyučovanie |
Cirkev na križovatke | | | Logos 4 / 2019 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Prázdniny, ako sa patrí | | | Logos 9 / 2019 | | | Martina Šafaříková | | | Zo života cirkvi |
Septembrová konferencia s pastorom Henrym Madavom | | | Logos 10 / 2019 | | | Daniel Šobr | | | Zo života cirkvi |