Vyvrcholenie dejín ľudstva

Rozhovor so Sándorom Némethom
I. časť

„Z chaosu „Arabskej jari“ sa začína odvíjať taká situácia, oproti ktorej je bezmocný aj Západ. Ba čo viac, elita Západu ani nerozumie, čo sa s nami v týchto dňoch deje,“ povedal Sándor Németh niekoľko týždňov pred vlnou teroristických útokov v Paríži. Hovorili sme o Európe, cirkvi, kresťanstve, globálnej kultúre, o svetových vládach aj o budúcnosti Izraela. Ďalej sme hovorili o všetkých tých výzvach, na ktoré musíme nájsť v tomto čase správne odpovede ako nasledovníci Ježiša Krista, ako duchovní vedúci, veriaci, rodičia aj študenti, aby sme vošli víťazne do Pánovho Dňa.

P. Morvay:
V našom poslednom rozhovore v máji (2015) si viackrát spomínal, že biblické proroctvá sú kľúčom k porozumeniu budúcnosti. Taktiež si spomínal, že proroctvá sú semená, ktoré ak prijmeme a necháme ich poliať Duchom Svätým, pomôžu nám pochopiť, kam vlastne smerujeme, a v akom konkrétnom období žijeme. Odvtedy už prešlo pol roka. Zaujíma nás, čo ti Duch Svätý ukázal špeciálne ohľadom proroctiev?

Po prvé, blízkosť príchodu začiatku eschatonu (posledného času). V uplynulom období sme sa zaoberali sabatovým rokom a tetrádou. V súvislosti s tým boli vyslovené názory, ktoré tieto jesenné udalosti dávali do súvislosti s koncom veku. Iní zase tieto znamenia vôbec neberú do úvahy. Som presvedčený, že sme na prahu začiatku eschatonu, ktorý neobsahuje len naplnenie proroctiev, ktoré hovoria o ukončení tohto veku, ale aj udalosti, ktoré pripravia pôdu pre posledných sedem rokov.

Eschaton má v Písme viacero významov. Aj Ježiš Kristus je Eschatos – Adam (posledný človek), ktorého vzkriesením už začal eschaton, čiže (posledný) čas, ktorého znamením je vyliatie Ducha Svätého, život a služba cirkvi. Okrem toho sa tento výraz týka aj vyvrcholenia epochy pozemskej cirkvi a cieľov, ktoré jej určil Boh. Ďalej sa to týka posledných Božích skutkov uzatvárajúcich túto epochu, ako aj udalostí, ktoré naplnia proroctvá. Eschaton sa naplní zjavením Pána tu na zemi. Jeho príchod uzavrie túto epochu, a takisto otvorí nový aión (obdobie), ktorého bude znovu eschatonom. Význam tetrád a sabatového roku a pozornosť, akú vzbudili, si vysvetľujem tým, že účinkujúci svetovej histórie – národy, cirkev a Izrael – sa dostali do cieľovej roviny.

Zjavenie proroka Joela ohľadom zatmenia slnka a mesiaca nie je možné zosúladiť s koncom dnešného sveta, pretože správne vysvetlenie týchto udalostí povedal apoštol Peter počas Letníc. Apoštol v tejto slávnej reči dával do súvislosti toto proroctvo s obdobím Ducha Svätého (cirkvi). Ukončenie epochy cirkvi nie je totožné s ukončením epochy tohto sveta. Obdobie, ktoré sa nazýva obdobím milosti, bude mať dvojaký charakter: na jednej strane bohaté vyliatie milosti Pánovej, ktoré je sprevádzané zjavením toho, že „kto bude volať meno Pánovo na pomoc, bude zachránený“, a na strane druhej budú prebiehať vojny, konflikty, ktoré vyústia do tretej svetovej vojny (Armagedonu). Podľa mňa sme vošli do obdobia týchto dvojakých udalostí.

T. Ruff:
Čiže do obdobia, „… predtým ako príde deň Pánov“?

Áno, presne tak! To však nie je v priamom časovom spojení s koncom tejto epochy, skôr to znamená príchod eschatonu. V eschatone, ako sme o tom už predtým písali, nie sú obsiahnuté len udalosti posledných siedmich rokov (šavua), ale viacero udalostí, ako napríklad útok koalície Góga a Magóga na Izrael. Jedna z najdôležitejších geopolitických udalostí týchto dní je príchod ruských vojenských síl na juh, ako aj zásah do sýrskej občianskej vojny, čím sa dostali udalosti opísané v Ezechielovi 38-39 na dosah ruky. Prorok píše o tom, že tieto udalosti nastanú počas obdobia aliyah (zhromaždenie Izraela), to však nie je totožné s vojnou Góga a Magóga v knihe Zjavenia Jána. Tento konflikt uzavrie zarážajúci vojenský zázrak, ktorý od základov zmení svetový poriadok a kultúru. No presné určenie účinkujúcich kvôli archaickým názvom z proroctva činí presné identifikovanie moderných národov nesmierne náročným aj pre odborníkov. Je veľmi pravdepodobné, že časť mien je možné dávať do súvislosti s Ruskom, no z tejto vojny nevieme vynechať ani Turecko. Je však isté, že medzi účinkujúcimi sú Peržania (Irán), Líbijci, ako aj vojaci z mnohých afrických krajín. Z vojny v Sýrii, ako aj z konfliktu medzi Islamským štátom a svetom môže nastať čokoľvek. Nevieme vylúčiť ani to, že militantní sunniti a šíiti, ktorí dnes voči sebe bojujú na život a na smrť, sa v budúcnosti spoja, aby zničili Izrael. Budúce pôsobenie Ruska na Blízkom východe nezávisí len od ruského vedenia. Možno mal Putin dobré zámery, keď zasiahol do udalostí, no výrazy, ktoré používa Ezechiel, poukazujú na to, že „prídu veci na tvoje srdce, a vymyslíš zlú vec“, čiže pôvodný zámer vytvorenia mierovej dohody nahradí získanie koristi. Následkom dnešných konfliktov môže byť aj to, že sa zmenia hranice Blízkeho východu, čo spôsobí, že mier bude pre túto oblasť ešte vzdialenejší. Takže, žiaľ, v dohľadnej dobe na Blízkom východe mier nenastane. Písmo hovorí o tom, že tretia svetová vojna vznikne v oblasti rieky Eufrat.

„No to ešte nebude koniec“

T. Ruff:
V rámci cirkvi sú predsa len skupiny, vetvy, ktoré vysvetľujú dnešné udalosti ako udalosti konca. Čo si o tom myslíš?

Podľa mňa je to falošná interpretácia.

T. Ruff:
Pýtam sa preto, lebo kresťan, ktorý s tvojím názorom nesúhlasí, snáď ani neverí vo veľké vyliatie milosti, no očakáva len na ukončenie.

Táto mylná predstava v plnej miere neberie do úvahy príchod Eliáša, ako aj dvoch prorokov, o ktorých hovorí Stará i Nová zmluva, na základe čoho Pán obnoví prorocký úrad. No to sa môže udiať len vtedy, keď sa na cirkev a na Izrael vyleje väčšia sláva. Na základe toho príde charizmatické obdobie (zázrakov), ktoré pozdvihne duchovno-morálnu kvalitu Božieho ľudu na najvyššiu biblickú úroveň, v ktorej čistým spôsobom funguje duch zjavenia. Prorokov Mojžišovho, respektíve Eliášovho kalibru, Boh povolá suverénne a pomaže ich, no aj tieto dve historické osobnosti budú mať svojich duchovných podporovateľov. Týchto dvoch prorokov apokalypsy Boh vyzdvihne z Izraela. Ich hlavným sídlom bude Jeruzalem, no zvesť o ich osobe, skutkoch a posol­stve zasiahne celý svet.

Ich účinkovanie bude spojené s politickými ako aj náboženskými predpokladmi, ktoré dnes ešte neexistujú, ako napríklad to, že na Chrámovej hore musí byť židovský Chrám, kde sa môžu modliť a uctievať Boha aj židia. Okrem iného štatút Jeruzalema bude svet považovať za vyriešený, čo je v rozpore s dnešnou situáciou. Tieto udalosti predpokladajú základné zmeny okolností v Izraeli ako aj geopolitickej situácie a uskutočnenie týchto zmien si vyžaduje veľmi veľa času.

Božia vôľa ohľadom moderného Izraela je, aby sa stal biblickým národom, ktorý žije v zmluvnom vzťahu s Bohom. Momentálne svetové zriadenie, no v prvom rade dominantné veľmoci, ako aj arabsko-islamský svet vymedzujú židovskému štátu taký úzky manévrovací priestor, čo v plnej miere zabraňuje tomu, aby sa stal Božím národom cestou evolúcie. Vo všeobecnosti vo svetovom poriadku spôsobujú deštrukcie civilizácií buď svetové vojny, ktoré si normálni ľudia neprajú, alebo Boží suverénny zásah. Dnes stoja v ceste realizácii Božieho plánu s Izraelom zo strany ľudského zriadenia podobné prekážky, aké predstavoval pre starozmluvný Izrael Egypt. Vodcovia západných veľmocí podporujú len Izrael spred roku 1967: malý štát, ktorý nie je schopný sebaobrany, je multinacionálny, multikultúrny a je len symbolickým židovským štátom, ktorého bezpečnosť musia garantovať veľmoci. Svet spolu s USA, ako aj veľká časť židovstva sa dnes doslova stavajú na odpor myšlienke vzniku biblického židovského národa.

Pozitívnu zmenu v politickom, kultúrnom a náboženskom systéme sveta by vedela spôsobiť viditeľne pôsobiaca Božia moc, ktorá sa prejavila pri Exode, ako aj v živote Ježiša Krista. No k tomu Boh potrebuje aj ľudské telo. Práve táto potreba je príčinou toho, že Boh v posledných časoch povolá prorokov podobného kalibru ako v Starej zmluve, čo, samo­zrejme, pozdvihne na vyššiu duchovnú úroveň cirkev i kresťanstvo.

Na druhej strane je zrejmé aj to, že ani jedna z cirkevných formácií, ktoré sa vytvorili počas dejín kresťanstva, nedokáže odzrkadliť šírku, hĺbku a výšku spektra pravdy v takej miere ako raná apoštolská cirkev. Nejde len o to, že sa tieto denominačné náboženské praktiky a rituály odtrhli od pôvodneho kresťanstva, ale stoja priamo proti nemu. Viac sa pridržiavajú svojich náboženských a denominačných tradícií, ako by sa usilovali o návrat k pravdám evanjelia a apoštolského vyznania viery.

Základom prebudenia a cirkevnej reformy je raná apoštolská cirkev. Život a služba veriacich v dnešnej dobe by mali byť v jednote s duchovnou a morálnou úrovňou ranej cirkvi. To je cieľom vyliatia Ducha Svätého. Božia vôľa sa nezmenila. Hovoríme o stelesnení Slova, čo sa v plnej miere uskutočnilo v tele z mäsa a krvi Ježiša Krista, o čom hovoria Evanjeliá, Skutky apoštolov, ako aj listy, v ktorých sa píše o tom, že Slovo sa stelesnilo aj v učeníkoch, preto sú aj oni Kristovci.

Už v prvých riadkoch a kapitolách knihy Skutkov apoštolov je na základe Lukášovho rozprávania zrejmé, že zázraky z Evanjelií budú pokračovať tak, ako Duch Svätý konal skrze apoštolov a učeníkov po Letniciach. Skutky sú nedokončenou knihou, keďže učenia Evanjelií, zázraky, znamenia musia pokračovať v ďalších Kristovských generáciách, až po ukončenie epochy. Našou úlohou je, aby sme sa aj my stali vhodnými na pokračovanie a na ochranu apoštolského dedičstva.

Toto je zmyslom a cieľom obnovy cirkvi založenej na Slove, ktorej stoja v ceste minimálne také prekážky a bariéry, ktoré bránia aj tomu, aby sa Izrael stal biblickým národom.

Veriaci by si mali dnes žiadať od Boha, aby vylial na cirkev Svätého Ducha s väčšou silou, mocou a múdrosťou tak, aby sme dokázali naplniť Veľké poslanie, respektíve, aby sa eschatologická cirkev dokázala postaviť pred Pána Ježiša v sláve.

Myslím si, že Pán chce povzniesť na úroveň apoštolskej cirkvi nielen jedincov, ale aj celé spoločenstvá. Bude to sprevádzané rozsiahlou reformou kresťanského sveta, môžu to bezpochyby sprevádzať aj schizmy, napríklad cesta tradicionalistov a liberálov sa oddelí od duchovných kresťanov, čo však nebude znamenať krízu, ale potrebné očistenie kresťanského sveta. Rímsko-katolícka cirkev má mnoho tvárí, no v prvom rade vidíme v jej radoch dva protichodné procesy. Zaviazaní katolíci sa snažia priblížiť k evanjeliu, na druhej strane však vrcholové vedenie dáva dogmám nové vysvetlenia, ktoré jednoznačne vedú členov ich cirkvi bližšie k sekularizácii. Na­priek tomu, že apostázia prebieha v otvorenej, ako aj v skrytej forme, v protiklade s tým viacej ľudí sa obracia k viere evanjelia.

Biblia prirovnáva ukončenie veku (epochy) k žatve. Viacero veršov v Písme sa v súvislosti so sejbou a žatvou odvoláva na skorý a neskorý dážď. Skorý dážď je požehnaním pre zasiate semeno. Je to okrem iného aj symbolom požehnaného obdobia po obeti zmierenia Ježiša Krista a po Jeho vzkriesení, čo sa už aj naplnilo v apoštolskej cirkvi. Neskorý dážď zase znamená nebeské požehnanie pre žitné polia v poslednej fáze rastu pred žatvou. Tento prirodzený obraz symbolizuje dary milosti, ktoré Pán vyleje na eschatologickú cirkev. Žijeme v neskoršom období kresťanstva, a čím sme bližšie k určenému času návratu Pána, veriaci, ktorí žijú a pracujú v Duchu a pravde, budú mať účasť na čoraz väčšej Božej milosti. Žijeme pred nesmierne kreatívnym a inšpirujúcim obdobím. Štrukturálna reforma cirkvi má slúžiť eschatologickému cieľu.

Nesmierna kritika proti Duchu

T. Ruff:
Dážď, ako to vidíme aj v tomto období, často prichádza vo viacerých vlnách. Keby si si to v Duchu voľne predstavil, ako by vyzeral charakter pomazania, ktoré je pred nami: aké zmeny vidíš prichádzať v budúcnosti?

Vždy beriem do úvahy biblickú mieru. Sme nasledovníkmi Ježiša Krista. Svätý Duch je Duchom pravdy. On chce osláviť Ježiša Krista a v súlade s tým chce aj nás voviesť do Jeho troch kompetencií (kráľovskej, kňazskej a prorockej).

Na základe Biblie hlásanie evanjelia budú sprevádzať znamenia a zázraky, preto nemôžeme zostať na prirodzenej úrovni, ale náš kresťanský život a služba musia prebiehať na nadprirodzenej úrovni. Ježišovo počatie, služba a vzkriesenie, ako aj Jeho príchod, to všetko sú zázraky. Skrze Neho prišlo do viditeľného sveta to, čo je neviditeľné, čiže nebo zostúpilo na zem.

Aj Svätý Duch je nadprirodzenou bytosťou, pochádza od Otca. Toho istého Ducha, skrze ktorého Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych, sme aj my prijali. Svätý Duch zohral v Ježišových zázrakoch a znameniach kľúčovú úlohu. On je Božia ruka tu na zemi, skrze ktorú koná. On je ten, ktorý mení a formuje náš charakter na kristovský, činí nás schopnými služby Novej zmluvy. Cirkev musí túžiť po pomazaní a moci Ducha Svätého.

Existuje aj osobné pomazanie: v predošlom storočí sme videli v letnično-charizmatickom hnutí skutočne pomazaných ľudí, ktorých služba mala celosvetový vplyv. No potrebné je aj spoločné pomazanie, skrze ktoré celá cirkev v jednote dokáže vykonávať dobré skutky, ktoré Boh vopred pripravil. Temné sily, ktoré držia svet pod útlakom, nie je možné potlačiť prirodzenou silou. Je k tomu potrebná Božia moc.

Bolo by to veľkým krokom vpred, keby sa v súvislosti s naplnením sa Duchom Svätým vytvoril v cirkvi konsenzus. V apoštolskej cirkvi nebolo spornou témou, či je hovorenie jazykmi alebo akékoľvek iné vyliatie Božej moci od Boha. Takéto spory sú deštruktívne a ničia schopnosť cirkvi riešiť problémy a konať.

V predošlých rokoch odznela desivá kritika v súvislosti s pohybom Ducha Svätého, ktorý bol sprevádzaný fyzicko-duševnými prejavmi. Táto kritika v mnohých veriacich spôsobila strach a vzdialila ich od charizmatických zážitkov a skúseností. Kritika obsahovala aj skutočné zložky, keďže v prebudení nazývanom „štvrtou vlnou“ boli aj rôzne zneužívania, no častokrát kritici propagovali ako alternatívu charizmatickému kresťanstvu náboženský život na psychickej úrovni, o ktorom sa už mnohonásobne počas histórie potvrdilo, že kresťanstvo a cirkev nedokáže udržať pri živote. Mám taký dojem, že Duch Svätý sa vo viacerých zboroch z rôznych dôvodov urazil, no obrátením sa je možné tieto dôvody odstrániť.

Kritikom odporúčam byť tolerantnými a to, aby pochopili: po postkresťanskom, ba dokonca apostatickom období nie je ľahké získať späť stratené prostriedky, a tie používať čisto, na Božiu slávu. Je k tomu potrebná milosť.

Som si však istý v tom, že ten, ktorý v nás započal dobrú prácu, aj ju dokončí. Čiže: „Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilováva.“ (Rim 9,16) Prebudenie a obnova záleží od Božej milosti. Vidím, že mnohí sú hladní a smädní po bohatšom vyliatí Božej milosti.

K tomu, aby sa človek dostal pod Božie pomazanie, je potrebné, aby sa po znovuzrodení obnovila aj naša myseľ, a aby sme si uvedomili zmenu, ktorú v nás spôsobila spásonosná práca Ježiša Nazaretského. Verme v to, že Ježiš Kristus vošiel do nás, a že v nás žije: proces stelesnenia Slova prebieha aj v nás a je potrebné, aby sme sa tomuto veľkolepému faktu odhodlali tak, aby Pánova pravda, múdrosť a moc sa v nás dokázala bez prekážok prejaviť a formovať nás podľa Boha. Potrebujeme aj obnovu identity. Musíme vedieť, kto sme v Kristovi. To nám nediktujú naše pocity, ale objasňuje nám to Božie slovo.

V záujme prebudenia fungujú po celom svete modlitebné a pôstne reťazce a som presvedčený, že na tieto hľadania a prosby príde z neba odpoveď od Pána v príhodnom čase a aj na cirkev zostúpi pomazanie Eliáša, ktoré obráti srdce synov na otcov a srdce otcov na synov, čím sa veriaci pripravia na prevzatie slávy Pánovej. Dúfam, že telo Kristovo bude čoraz viac v budúcnosti žiť a chodiť na nadprirodzenej úrovni.

Rozruch v americkom kresťanstve

G. Gavra:
Hovorili sme o tom, že jedna časť kresťanstva smeruje k svetu a čoraz viac sa mu pripodobňuje, a druhá časť sa čoraz viac približuje k biblickým základom. Od vydania posledného čísla Nový Exodus (teologický mesačník zboru Viery – pozn. prekl.) prebehol dosť vážny spor na americkom najvyššom súde ohľadom rozhodnutia v súvislosti s manželstvami homosexuálov. V akej miere sa zmenilo alebo sa mení postavenie kresťanstva v Spojených štátoch: stali sa kresťania v Amerike menšinou, respektíve uzavrie sa pravá cirkev v Spojených štátoch do seba kvôli zmenám, ktoré prebiehajú v spoločnosti?

Najmä medzi kresťanskými vodcami sú takí, ktorí si uvedomujú vplyv, ktorý majú tieto zmeny na kresťanstvo, ale mnohí si tieto zmeny ešte neuvedomujú. Doposiaľ si kresťania mysleli, že majú v Amerike väčšinové postavenie, no v predošlých rokoch si museli uvedomiť, že reprezentujú menšinu. Ťažkosti a problémy s tým súvisiace nerozoznávajú v plnej miere, pretože svoju vlasť považujú za kresťanský národ. Dopočul som sa, že mnohí stratili optimizmus a začali byť v súvislosti so svojou vlasťou ako aj so svetom pesimistickí. No mnohí považujú za potrebné, aby sa aj americkí kresťania pripravili na prenasledovanie. Vývoj budúcnosti kresťanstva v Amerike sledujem s určitými obavami, keďže v tele Kristovom majú dominantnú úlohu. Ich postavenie a situácia má vplyv na osudy kresťanov a zborov aj na iných kontinentoch. Považujem za veľký problém to, že aj v Spojených štátoch začína kultúrna sféra potláčať kresťanstvo, keďže takmer všetky zložky tejto modernej kultúry sú v rozpore s biblickým svetonázorom. Avšak mnoho mojich amerických kresťanských priateľov a známych dôveruje tomu, že sa im podarí získať späť viacero stratených pozícií, ak sa voľby prezidenta vyvinú pre nich pozitívne. Boli by znovu schopní vplývať na americkú spoločnosť, čím by získali späť pôvodnú autoritu.

No ja osobne nevidím až tak optimisticky procesy, ktoré prebiehajú vo svete, pretože si myslím, že vôľa ľudí má na ne čoraz menší vplyv. Udalosti sa vytvárajú do detailov premyslenou koncepciou – cieľavedomým riadením. Nemyslím tým len na otázku homosexuálnych manželstiev, no určite by sa vyvíjala situácia kresťanstva lepšie, keby proti homosexuálnemu hnutiu vznikol masový odpor. Nemyslím si, že je možné zvrátiť vo svete prebiehajúci proces rozpadu tradičného manželstva, ale, samozrejme, tento model zostáva v rámci kresťanstva aj naďalej funkčný.

Súčasná situácia kresťanstvo oslabila aj v iných oblastiach. Preto je možné cítiť určité zneistenie, rozruch, nesprávne reakcie na problémy v rámci kresťanského sveta. Hlavným bojiskom konfliktu a kultúrneho boja medzi dnešnou kultúrou a žido-kresťanským zjavením sú práve Spojené štáty. Keďže väčšina ľudí na svete považuje za smerodajný americký spôsob života, inými slovami povedané chcú žiť zábavným a pohodlným životom, tieto problémy sa stávajú čoraz viac globálne, keďže aj mnoho neamerických kresťanov chce nasledovať svetskú americkú kultúru bojujúcu proti židovsko-kresťanskému zjaveniu, a to viac ako evanjelium a zákon. Našich amerických bratov vieme podporovať len tak, keď sa vzdáme tejto nesprávnej orientácie a budeme považovať za výzvu to, čo oslabuje ich spoločenskú situáciu. Považujem za problematické aj to, že v predošlých desaťročiach sa vytvorili také naddenominačné služby (ministries) a inštitúcie, ktoré používajú telo Kristovo ako nástroj toho, aby si maximalizovali svoje zisky a aby si v celosvetovom rozsahu zachovali svoj vplyv. V tomto nebiblickom systéme si získavajú svojich nasledovníkov rôzne ministries, a robia ich „daňovými poplatníkmi“ pod zámienkou „partnerstva“. Tieto majú veľmi škodlivý vplyv na miestne zbory, no najmä spôsobujú frustráciu miestnym pastorom. Ovocie ich úsilia v mnohých prípadoch zožnú tieto nadcirkevné inštitúcie, pre ktoré je budovanie miestnych zborov prinajlepšom len prioritou na tretej úrovni.

Neistotu a rozruch je možné vnímať aj vo vzťahu voči Izraelu. Niektorí sa snažia o to, aby teológiu náhrady (učenie o tom, že kresťanská cirkev v plnosti nahradila židovský národ – pozn. prekl.) obliekli do novej terminológie a tak ju popularizovali, čím sa snažia, aby vyučovanie o obnove Izraela vyzeralo ako zastaraná doktrína. Tieto udalosti signalizujú stratu duchovného poznania – no aj naďalej veríme v Ježiša Krista, ktorý činí zázraky, ktoré sa aj budú diať, a tak prejdeme aj cez tieto kontroverzné veci.

P. Morvay:
Počas toho, ako v Amerike prebiehajú procesy, ktoré si opísal, mnoho kresťanov na Blízkom východe obetuje za vieru aj svoj život. Môžeme v tomto veľkom rozdelení, ktoré sprevádza kresťanský svet, dosiahnuť taký konsenzus, v dôsledku ktorého predsa len povstane jednotná, obnovená cirkev oblečená do slávy?

Základy tohto je potrebné dosiahnuť na miestnej úrovni. Totiž, ak sa lokálne realizujú v živote veriacich základné biblické pravdy, ako napríklad obrátenie sa a znovuzrodenie na základe Slova, sedem základných predpokladov jednoty cirkvi, ďalej pravdy koinónie a diakonie evanjelia, takto budujúc cirkev zdola nahor sa dostaneme čoraz bližšie k jednote. Globálny kapitalizmus síce ničí národné štáty a aj ich základy, ktorými sú rodiny, no pre evanjelizáciu národov vytvoril vhodnejšie podmienky. Technologická revolúcia spôsobila to, že celý svet sa stal jednou dedinou, čo napomáha nielen svetovému šíreniu klamstva, ale aj rýchlemu šíreniu pravdy. Čoraz viac sa dozvedáme o kresťanoch, ktorí boli dlhé stáročia pod útlakom, prenasledovaním, dozvedáme sa o martýroch, čo prispieva k tomu, aby sme vo svojej orientácii vedeli dosiahnuť rovnováhu. Myslím konkrétne na to, že sa už nestotožňujeme len s kresťanmi, ktorí žijú v blahobytných spoločnostiach, ale aj s trpiacou cirkvou. Boh využíva dnešné dni a okolnosti na to, aby sa obnovené zbory a spoločenstvá na biblických základoch navzájom našli, a aby v sebe spoznali Božiu prácu, čo spôsobuje vytvorenie medzinárodného bratstva na základe plného evanjelia. Svetový medzinárodný systém nám otvára priestor na to, aby sme spoznali, že existujú aj iné spoločenstvá a služby, a aby sme si navzájom poskytli bratskú, priateľskú pravicu, aby sme sa navzájom podporili a poskytli si aj vzájomnú ochranu.

Zdroj: Új Exodus, december 2015
Preklad: Martin Meliško