Vyvrcholenie dejín ľudstva II.

Rozhovor so Sándorom Némethom
II. časť

KONŠPIRAČNÉ TEÓRIE

T. Ruff:
Avšak odvolával si sa aj na to, že udalosti vo svete sa nevyvíjajú v každom prípade iba spontánne. Nedávno sa na internete objavil maďarský preklad Torontských protokolov, ktoré zrejme zaujmú aj pozornosť kresťanov. Čo si o tom myslíš, považuješ to za dôveryhodné, respektíve vo všeobecnosti – ako má kresťan pristupovať k takýmto publikáciám, ktoré sú mnohokrát považované za konšpiračné teórie?

Kresťania často pristupujú k osudu sveta dvojakým spôsobom. Jedna skupina vychádza z konečných udalostí, a tak sa snaží spätne vysvetľovať udalosti, ktoré momentálne prebiehajú. Je fakt, že proroctvá skutočne hovoria o konci sveta a je dôležité mať pred očami konečné rozuzlenie udalostí, keď sa zaoberáme aktuálnym trendom. No často robíme chybu, keď konkrétne udalosti dávame do súvislosti s konečným vyvrcholením. Svet sa nakoniec nejakým spôsobom skutočne zjednotí, no ja neverím v tak­zvanú jednotnú svetovú vládu. Na základe knihy proroka Daniela a Zjavenia Jána vládu nad svetom získa v prvom rade desať krajín, a okrem nich bude ďalšia veľmoc, ktorá z tých desiatich tri integruje do seba a z nej sa stane ôsma vládnuca krajina. O tomto „rohu“ čiže moci hovorí proroctvo, že bude bojovať proti ostatku Izraela a že ho porazí. „Siedmi“ na základe Zjavenia Jána odovzdajú svoju moc tejto ôsmej moci. Čiže na základe Písma to vyzerá tak, že globálna svetová diktatúra bude založená na systéme federácie. V protiklade s tým historické ríše vznikli viac-menej použitím vojenskej moci – skrze dobývanie území.

Eschatologickú jednotu sveta nezaložia šedé eminencie, ale taký geniálny „anti-Jozef“ a anti-Daniel“, ktorý svojou hospodárskou politikou a diabolskou múdrosťou v politike omámi celý svet svojou nadprirodzenou a diabolskou schopnosťou, ba, dokonca, stane sa superhrdinom. Je možné, že šedé eminencie pripravujú pôdu pre jeho príchod, či už to robia vedome, alebo nevedome.

Staré historické ríše často charakterizovala aj etnická dominancia. V Babylone mali najväčší vplyv Chaldejci, v Médsko-perzskej ríši to boli tiež jej menodarci, podobne ako aj v ríši Alexandra Macedónskeho. V následných helenistických štátoch to boli Gréci, respektíve etniká patriace ku gréckej kultúre.

Avšak štvrtú ríšu už Biblia nazýva zákernou, hrôzostrašnou a nesmierne silnou. Je to silne eklektické zobrazenie. Ide o prevrátenú ríšu zla, zákernú moc, v ktorej nedominuje konkrétne etnikum, ale skôr má charakter synkretizmu – multinacionálny a multikulturálny charakter – toto bude konečný výsledok sekularizovaného ľudstva. Táto ríša vznikne sčasti spontánne, no takisto bude mať na ňu vplyv tajomstvo zla, ktoré ľudské dejiny ukrývajú už od čias Nimroda. V Biblii sa hovorí o budovaní Babylonskej veže, no táto udalosť sa spomína aj v mytológii iných národov. V tej dobe tiež prebiehala technologická revolúcia – inak by nedokázali vybudovať vežu, ktorej sa začudoval aj samotný Boh.

V 5. Knihe Mojžišovej, v 32. kapitole sa nachádza tvrdenie (7. a 8. verš), ktoré jasne naznačuje, že Boh určil prirodzený vývoj svetového poriadku už pred Babylonom. Tento poriadok mal štyri základné zložky: Po prvé – národom dal dedičstvo, po druhé – oddelil ich od seba, po tretie – určil im hranice, po štvrté – určil presný čas ich trvania. Tieto štyri princípy mali byť uplatňované v záujme zachovania Bohom stanoveného svetového poriadku.

Babylon je teda symbolom vzbury voči týmto štyrom princípom: Pod vedením Nimroda chcelo vtedajšie ľudstvo vybudovať iný svet, ktorý kategoricky odmietal vládu Boha nad svetom. Inými slovami povedané, budovanie veže prebiehalo podľa luciferiánskeho plánu. Toto je praveké semienko tajomstva Babylona, ktoré neskôr doplnili mnohé ďalšie myšlienky. Tým pádom má koncepcia boja proti Bohu už takmer päťtisíc ročnú históriu. Počas neskorého stredoveku vznikli tajné spolky a organizácie, ktoré si predsavzali realizovať túto koncepciu, ale podobné tajné spolky boli už aj pred slobodomurármi a iluminátmi, napríklad alchymisti a rozenkruciáni, templári, ktorí študovali a skúmali okultné spisy, a to, ako by bolo možné vybudovať svet, založený na tejto vede. Takže myšlienka o svetovom poriadku bola súčasťou histórie od praveku (napr. egyptskí čarodejníci alebo „veda Chaldejov“). Archeologický výskum od polovice 19. storočia viedol k objaveniu mnohých dokumentov, ktoré sa v prvom rade dostali do rúk odborníkov. Takým je napríklad Egyptská kniha mŕtvych, ktorej štúdium prinieslo nový nádych hnutiam, ktoré sa zaoberali takýmito otázkami. Cieľom pokusov nacistických a komunisticko-socialistických hnutí bolo založiť svet bez Božieho zákona, no môžeme sem zaradiť aj globálny kapitalizmus, ktorý sa tiež snaží odstrániť rozdiely medzi národmi, vziať im ich vlastné dedičstvo a zrušiť hranice.

Po šesťdesiatročnej životnej skúsenosti neviem jednoducho prijať, že svetové udalosti sa dejú len tak spontánne, alebo na základe historických zákonitostí, respektíve, že udalosti riadia politici, ktorých si volí národ. Už dlho aktívne sledujem pozemské udalosti, a aj keď konšpiračné teórie vnímam ako nedôveryhodné, považujem za reálne, že tajné služby, finančné a hospodárske elity, vplyvné skupiny pôsobiace v pozadí, ako napríklad skupina Bilderberg, ilumináti alebo Trilaterálna komisia majú väčší vplyv na vývoj udalostí ako zvolení politici či samotný národ.

T. Ruff:
Toto „tvrdé jadro“ existuje len na úrovni nadprirodzených bytostí, alebo sú aj medzi ľuďmi takí, ktorí tento systém v plnej miere poznajú?

Na to odpoveď nepoznám. Som si vedomý toho, že tento svet je pod útlakom temných duchovných bytostí, s ktorými je možné spojiť sa skrze okultizmus, no tieto temné nadprirodzené bytosti aj samotné vedia iniciovať vzťah s ľuďmi. Zvlášť vo východných náboženstvách je prijímané vedenie „duchovnými majstrami“, ktorými sú duchovné bytosti hľadajúce vhodných ľudí, aby im odovzdali informácie a plány súvisiace s týmto svetom. Tieto duchovné bytosti nazývajú v určitej literatúre aj pomenovaním „kristus“, ktorý však, samozrejme, nemá nič spoločné s Ježišom Kristom. Mám na mysli napríklad Helenu Blavatskú a ostatných, ktorí boli počas 20. storočia médiami s veľkým vplyvom. Mnohé z ich koncepcií, týkajúce sa nového sveta, sa objavili aj v politických programoch, ktoré mali vplyv na národy a masy ľudí a tento ich vplyv pretrváva až dodnes.

T. Ruff:
No čo im vadí na národoch, prečo si dali za cieľ zničiť suverenitu národov a štátov?

Svet bol pôvodne rozdelený na národné spoločenstvá. Rozdelenie národov je presne taká Božia intervencia, ktorej morálnym cieľom bolo, aby hriech, smrť a zlo, ktoré k tomuto zásahu viedli, vládli na zemi len v obmedzenej sfére. Cieľom bolo oslabiť moc zla, čiže aj Boh tu použil voči zlu pravidlo „rozdeľ a panuj“. Ďalším cieľom rozdelenia bolo aj to, aby v jednotlivých národoch vznikli také biblické hnutia, ktoré by nasmerovali národy späť k zmluve medzi Bohom a Noachom a ktoré by bojovali proti hriechu a zabraňovali jeho rozmnoženiu na zemi. Inak povedané, Boh nechcel, aby boj medzi dobrom a zlom, svetlom a temnotou prebiehal na globálnej úrovni, ale aby sa ľudstvo zúčastnilo tohto boja na Božej strane v rámci národných hraníc. Pred potopou neexistovali národy, ľudstvo bolo jednotné, hovorilo jedným jazykom, čo spôsobilo rýchle šírenie a realizáciu zla, a napokon aj rozpad pravekého sveta. Následne Boh vytvoril taký svetový poriadok, ktorý v dôsledku rozdelenia spomaľuje vyvrcholenie zla na zemi. Nie náhodou sa aj samotné vykúpenie uskutočnilo v rámci národných hraníc. Univerzálne a absolútne pravdy, týkajúce sa všetkých, sa prejavili v rámci národnej identity a následne spôsobili vznik národnej a medzinárodnej cirkvi, ktorej úlohou je v celosvetovom meradle zabrzdiť tajomstvo zla a tiež hlásať a reprezentovať evanjelium Božieho kráľovstva.

V predošlých desaťročiach nabrala evanjelizácia národov novú intenzitu. Biblia bola preložená do mnohých nových jazykov, v krajinách, v ktorých doteraz nikdy nebola úspešná kresťanská misia, vznikli zbory a kresťania získali aj politický vplyv. V protikresťanských kruhoch spôsobil rozruch najmä vplyv amerických evanjelikálnych kresťanov na politiku USA. Následkom tohto procesu sa začali vo svete posilňovať ľudsko-právne, politické a kultúrne hnutia a procesy, ktorých cieľom je zatlačiť do úzadia židovsko-kresťanské zjavenie a spôsobiť jeho úplný zánik. Základom rodiny, národa a tiež cirkvi je zjavenie, ktoré zabraňuje realizácii predstáv Nového veku (New Age). Tento systém, založený na okultizme, považuje Boha Biblie za nepriateľa ľudstva a slobody, a naopak, Lucifera považuje za činiteľa dobra, ktorý ľudí obdarúva slobodou, vedomosťami a veľkosťou. V tomto svetonázore sme my kresťania tmou, nositeľmi bludov a útlaku, od ktorých je potrebné oslobodiť sa, rovnako ako aj od vymývania mozgov a manipulácie a chrániť pred nami aj mládež, ba dokonca celú spoločnosť.

Vo všetkých sférach pozemského života prebieha konflikt antagonistických systémov, v pozadí čoho prebieha vojna nadprirodzených svetov, ktoré medzi sebou bojujú. Boj medzi národmi a ríšami považujem tiež za súčasť tohto nadprirodzeného konfliktu, ktorý sa prejavuje v prirodzenej politickej sfére. Proti budovaniu veľmocí bol vždy národný odpor, ktorého silu určovala kvalita náboženskej a kultúrnej identity národa. Zničením židovsko-kresťanského zjavenia, ako aj spoločenstiev, ktoré sú na ňom založené, bude možné aj v Európe ľahšie realizovať centralizáciu a federáciu, keďže ľahšie sa ovládajú takí jedinci, ktorých identita prestala byť založená na hodnotách a sú demoralizovaní, ako občania, ktorí majú silné morálne, duchovné a svetonázorové presvedčenie.

Boh chce ponechať rozdelenie ľudstva na národy až po súd národov. Na základe Biblie vieme, že sú obdobia, kedy večný Boh dovolí, ba dokonca podporuje vznik ríš. To však neznamená, že by imperialistické mocenské štruktúry boli lepšie ako národné zriadenia, ba dokonca môžeme povedať, že Pána dejín vedie vôľa trestať, keď svetovým impériám dovolí, aby obrali národy o ich suverenitu, sebaurčenie, kultúru, ba dokonca aj o ich zem. Impériá slúžia na súdenie národov a tiež na ich napomínanie, ale po tom, ako splnia svoje historické poslanie, ony samotné sa dostanú pod Boží súd a po ich páde nastane obnova národov. Toto bol tiež prvotný dôvod pádu starozmluvného Izraela, ako aj Judey, toto bol prvotný historický dôvod rozptýlenia a vyhnanstva Židov. Pokiaľ Izrael verne nasledoval slová Zmluvy, bol schopný vlastniť zem a zachovať si suverenitu svojho národa, ba dokonca bol hlavnou prekážkou vzniku svetových ríš na zemi. Podľa Biblie svetové ríše vznikli až v období, ktoré sa nazýva časom národov, po tom, ako šekina (Božia prítomnosť prebývajúca v najsvätejšej svätyni Šalamúnovho chrámu – pozn. redakcie) opustila Jeruzalem – Izrael a Judea sa ako národ rozpadli, stratili svoju zem a tiež chrám. Neúspech starozmluvného židovstva mal negatívny dopad aj na osud ostatných národov v tej oblasti (Aramejci, Moabiti, Ammoniti, Filištínci, Egypťania atď.). Je pozoruhodné, že po druhej svetovej vojne získalo nezávislosť mnoho takých národov, ktoré mali za sebou niekoľko storočné, ba dokonca tisícročné obdobie kolonizácie.

Na národné spoločenstvá sa dnes vyvíja enormný nátlak, aby sa vzdali suverenity, práva samourčenia, aby svoje hranice otvorili pred rôznymi etnikami a náboženstvami. Národné centrá moci považujú národnú suverenitu ako aj hranice za taký problém, ktorý odjakživa spôsobuje vojny a utrpenia ľudstva. Globalisti často stotožňujú patriotizmus s nacionalizmom a ten zasa s nacizmom, aby poukázali na vlastenectvo, ako na niečo, čo je neprijateľné. Je historický fakt, že rozpory a boje v súvislosti s národnou suverenitou a hranicami spôsobili krvavé vojny a hlboké zranenia a utrpenie tým etnikám, ktorých sa to v priebehu histórie týkalo. No aj napriek tomu nie je národná identita pôvodcom všetkého zla ľudstva. Aj nedávno sme počuli prejavy o tom, že národná identita a hranice sú zbytočné, že dejiny ľudstva už pokročili ďalej, národné zmýšľanie by malo byť zmenené na globálne vedomie a hranice je potrebné otvoriť pre voľný pohyb a obchod. Podľa mňa tieto snahy ohrozujú najmä existenciu malých národov.

Súbežne s týmito udalosťami prebiehajú tiež zmeny v oblasti kultúry, a to najmä v západnom svete. Deti a mládež sa snažia čím skôr oddeliť od vlastných rodín a voľným pohybom, cestovaním alebo presťahovaním odtrhávajú masy ľudí od národných spoločenstiev. Konzumná kultúra určená na naplnenie ľudských túžob zasa oberá ľudí o ich nábožensko-morálnu identitu. Toto nie je teória sprisahania, ale realita všedných dní, s ktorou sa stretávame neustále. Proroctvo apoštola Pavla sa týka nášho veku: „Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chlúbiví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, bez lásky, nezmierliví, pomluvační, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobrého, zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha, ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli. A tých sa stráň.“ (2Tim 3,1-4) Dennodenne zažívame, že ľudia kladú svoje osobné záujmy nadovšetko, kvôli čomu sa rozpadá tradičná štruktúra rodín, cirkvi a tiež národov. Je ťažké uveriť tomu, že by za touto deštrukciou nebolo vedomé konanie. Podľa nás je táto snaha zmeniť tradičné zriadenia vzburou voči Bohu. Pre zachovanie zodpovednosti sú tradičné formy spoločnosti nepostrádateľné, preto by aj kresťania mali zdôrazňovať, podporovať a ochraňovať pravdy o národoch, ktoré vznikli skrze zjavenie. Stojíme v ceste každého takého hnutia, ktoré sa snaží urobiť svet viac medzinárodným, či už ide o komunizmus, nacizmus alebo kalifát. Ba, dokonca, v potrebe brániť sa pred globálnym kapitalizmom sú na tom národy a kresťanstvo rovnako.

Budovanie spoločnosti založenej na zábave a pohodlí nie je teória, ale skutočnosť. Tento staroveký model realizovali najmä v Rímskej ríši, a jeho cieľom bolo vytvoriť potulujúcej sa mestskej chudobe také spôsoby trávenia času, ktoré by uspokojovali jej rôzne prirodzené i neprirodzené túžby. Názov tohto programu je známy ako „panem et circenses“ (chlieb a hry). Boli na to vybudované celé inštitúcie, ktoré pútali pozornosť širokej verejnosti a následne jej spôsobili závislosť. Politickým cieľom tohto bolo zabrániť vzburám v meste. K tomuto účelu slúžili divadlá, arény, konské dostihy a športové udalosti, ktoré priťahovali masy ľudí. Naša moderná kultúra tiež ponúka bohaté možnosti zábavných programov v oblasti stravovania, sexuality a iných telesných pôžitkov takmer pre každú vekovú kategóriu. Už dávno sa vie, že keď ľudia strávia štyri či päť hodín pozeraním komerčných televíznych staníc, nezostane im veľa času a energie lámať si hlavu nad revolú­ciou. Ba, dokonca, omámení závislosťou od pohodlia a zábavy sami sa zrieknu ľudských práv v prospech štátnej moci alebo službu poskytujúcej inštitúcii. Následkom toho sa najdôležitejšie právomoci dostávajú do rúk úzkej skupiny ľudí. Klasické diela sú oberané o ich pôvodný obsah – prepracujú ich tak, aby boli prijateľné pre masy ľudí a zjednodušenými gýčmi neutralizujú ich schopnosť meniť charakter a budovať. Vymýšľajú moderné rozprávky, fiktívne mytológie vo forme filmových produkcií, ktoré nemajú nič spoločné s realitou – obsahujú veľké nič a vedú ľudí do ešte väčšej prázdnoty, poviažu ich myseľ tak, aby im nezostala ani sila, ani čas hľadať Boha či udržiavať kvalitné vzťahy. S obavami pozorujem, že aj v školstve je degradované klasické humanitné vzdelanie, jeho vyučovanie sa zatláča do úzadia, a na jeho úkor sa vyzdvihuje vzdelanie v oblasti techniky a informatiky. Technické vzdelanie fetišizuje technické výdobytky a spôsobuje vzďaľovanie sa od hodnôt, materializuje ľudskosť – oberá ju o osobnú hodnotu.

Fetišmi moderného sveta sú smartfóny, iPady, roboty s umelou inteligenciou a iné hračky. Tábor ich fanúšikov sa dennodenne rozširuje o milióny ľudí. Funkcia týchto postmoderných modiel je podobná funkcii totemov a fetišov. V minulých rokoch sme sa počas pastoračnej činnosti stretli s tým, že závislosť od počítačov ničí osobnosť, spôsobuje podobné príznaky ako závislosť od drog, ba, dokonca, snáď nikdy predtým na zemi nežilo toľko mladých závislých od porna ako vďaka internetu. Za zničenie budúcnosti mladých sú zodpovední všetci tí, ktorí robia ľahko dostupnú pornografiu, sexuálne vzťahy, alkohol, drogy a potraty už aj pre tých najmenších, pre generáciu Z. Kamkoľvek cestujem, vidím, že takmer všade sa nosí rovnaké oblečenie, tie isté okuliare, jedia sa tie isté jedlá, počúva tá istá hudbu, používa sa rovnaké náčinie na to, aby si ľudia udržali svoju telesnú líniu. Chlapci i dievčatá na celom svete posilňujú a behajú – z čoho vyplýva jedna vec, že nič iné nie je pre nich dôležitejšie ako ľudské telo. Potom sa nečudujme, že je okolo nás toľko mužov a žien trpiacich závislosťou od kultúrnych produktov, ktorých jediným cieľom je užiť si každú minútu svojho života na zemi. Táto zmäkčilá civilizácia je odsúdená na istú porážku moslimskou kultúrou, ktorá považuje za kľúčové žiť aj zomrieť za hodnoty, ktoré sú pre ňu dôležité. Podľa mňa za dnešnú populárnu kultúru sa neoplatí ani žiť, ani zomrieť, čoho sú si vedomí aj tí, ktorí ju konzumujú. Práve preto takmer všetko obklopuje cynizmus a nihilizmus, ktoré aj v rámci kresťanského sveta spôsobujú značné škody. Veľká časť kresťanov sa nezaväzuje voči hodnotám, ktoré sama vyznáva. Aj toto zohráva úlohu v tom, že v západných krajinách sa mnoho mladých ľudí obracia na moslimskú vieru, pretože v nej vidia hodnotu, za ktorú sa oplatí žiť, bojovať, ba dokonca aj zomrieť. Samozrejme, ani zďaleka nesúhlasím s učením islamu, no považujem za dôležité, aby bol všeobecne reformovaný kresťanský rebríček hodnôt, čo sa však môže podariť len vtedy, keď ľudia, ktorí sa považujú za kresťanov, začnú zaviazane nasledovať biblické pravdy viery a spoločnosť bude namiesto cynizmu pristupovať k obnove takéhoto typu reformácie.

Zdroj: Új Exodus, december 2015
Preklad: Martin Meliško