Zostávame letniční

Celkom nepochybne žijeme v antikristovskej dobe. Možnože niekomu sa tento výrok zdá príliš nafúknutý, príliš sektársky, ale je to tak. Mohli by sme vymenovať celý rad argumentov, ktoré toto tvrdenie podporujú, no tých, ktorí majú na očiach hmlu, sa aj tak nedá presvedčiť a tým, ktorí vidia triezvo, je to jasné. Preto spomeniem iba niektoré aktuálne udalosti a trendy. Prvým je migrácia, pri ktorej národy v rozpore s Božím úmyslom opúšťajú svoje hranice: „... a učinil z jednej krvi všetok národ ľudí, aby bývali na celej tvári zeme, určiac vopred odriadené časy a medze ich bývania, aby hľadali Pána, ak by ho snáď len nejako nahmatali a našli, hoci nie je ďaleko od niktorého z nás.“ (Sk 17,26-27) Veľkí európski štátnici migráciu podporujú a budúcnosť a požehnanie vidia v tzv. multi-etnickej Európe. Potlačenie národných štátov však nemôže byť požehnaním, lebo národy sú od Boha. Prečo? Aby znova nedošlo k diktátu Babylonskej veže, ale aby každý národ cez hľadanie Pána došiel k požehnaniu. Druhým faktorom, ktorý stojí za povšimnutie, je prítomnosť ruskej armády na Blízkom východe. Čo z toho bude? Ešte jeden jav spomeniem, lebo sa nás týka takmer existenčne. Je to cielené zneváženie kresťanských hodnôt, špeciálne biblického modelu rodiny, kedy muž a žena uzavrú životnú zmluvu a založia si rodinu. V tomto zmysle treba oceniť organizácie, ako je Aliancia za rodinu a jej podobné, ako aj každú cirkev, ktorá biblický model bráni.

Dejiny hriechu a dejiny spasenia

Vidíme, že dejiny hriechu vstupujú do záverečnej fázy, hoci ešte nevidíme jej úplný vrchol. Ten príde spolu s dospievaním mládeže, ktorá je úplne závislá od mobilov, tabletov a notebookov. Posilňovanie hriechov by nás vlastne nemalo prekvapiť, veď Biblia o tom hovorí celkom otvorene, len tomu akosi nechceme veriť. Keďže vidíme, že sa napĺňajú negatívne scenáre, musíme si nutne pravdivo odpovedať na otázku, čo čaká veriacich a cirkvi v čase pred druhým príchodom Pána Ježiša Krista. Tu treba podčiarknuť, že príchod Pána Ježiša Krista je biblický fakt, nejde ani o poveru, ani o „zbožné prianie“ kresťanov. Aká bude cirkev posledných časov? Bude slabá, alebo naopak, povstanú cirkvi a zbory, ktoré sa odovzdanosťou, múdrosťou, zjavením a silou budú podobať cirkvi prvých storočí? Podľa Biblie je druhá odpoveď správna.

Biblické podobenstvá

„A stalo sa, keď sa zástup na neho valil a počúval slovo Božie, a on stál vedľa Genezaretského jazera a videl dve lode, ktoré stáli na kraji jazera, z ktorých rybári boli zišli a prali siete, že vstúpil do jednej z tých lodí, ktorá bola Šimonova, a poprosil ho, žeby odtiahol trochu od zeme. A sadnúc si učil zástupy z lode. A keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Zatiahni na hlbinu, a spustite svoje siete na lov. A Šimon odpovedal a riekol mu: Pane, celú noc sme pracovali a nechytili sme ničoho, ale na tvoje slovo spustím sieť. A keď to urobili, zahrnuli veliké množstvo rýb, takže sa trhala ich sieť. A zakývali na súdruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A prišli a naplnili obe lode, takže sa norili.“ (Lk 5,1-7) Tento príbeh nehovorí len o ekonomickom zázraku. Hovorí o úspešnom rybolove, t. j. o úspešnom získavaní Pánových učeníkov. Keď Pán Ježiš povedal Šimonovi Petrovi, aby išiel loviť, veľmi sa mu nechcelo. Bola za ním trpká skúsenosť z lovov predchádzajúcich. Tvrdo pracovali, no výsledok bol biedny. Všimnite si, že Peter hovorí, že lovili v noci – a nič. Na Ježišove slová však predsa len išli loviť znova a, hľa, lov bol úspešný. Dokonca, veľmi úspešný – loď bola plná. Znamená to, že tí, ktorí sa rozhodnú znova loviť, bez ohľadu na predchádzajúce biedne výsledky, sa nakoniec úlovku dočkajú. Symbolická je aj druhá loď, ktorá predstavuje Izrael. Keď sa naplnila loď prvá – začala sa napĺňať aj tá, ktorá bola obďaleč. Dnes už nikto nemôže poprieť, že Izrael znovu vyplával na scénu svetových dejín.

Taktiež v piatej kapitole Jakubovej epištoly nájdeme zaujímavé podobenstvo, ktoré hovorí o žatve posledných dní: „A tedy pozhovejte, bratia, až do príchodu Pánovho. Hľa, roľník očakáva vzácny plod zeme a čaká naň trpezlivo, až dostane včasný a pozdný dážď. Pozhovejte aj vy, upevnite svoje srdcia, lebo sa priblížil príchod Pánov.“ (Jk 5,7-8)V predchádzajúcich veršoch Jakub hovorí o jednom jave, ktorý súvisí s obdobím pred Pánovým príchodom. Je to ohromné bohatstvo, ktoré bude možné zhromaždiť. Nikdy v minulosti nebolo možné rozprávkovo zbohatnúť za pár rokov. Dnes to možné je. Zlou správou však zostáva, že bohatí budú bohatnúť a chudobní chudobnieť. Keď Jakub hovorí o plode zeme, zaiste nemá na mysli poľnohospodárske plodiny, ale množstvo vzácnych ľudí vykúpených Kristovou krvou. Jakub dáva plody zeme (žatva, prebudenie) do súvislosti s včasným a neskorým dažďom. Hovorí o Svätom Duchu, ktorý pôsobil v ranej cirkvi a pôsobí aj v cirkvi posledných čias.

Prorok Joel tiež hovorí o tom, že nakoniec bude žatva. V prvej kapitole priznáva mnohé sklamania spojené s očakávaním úrody. Stále sa niečo udialo a nepriateľ úrodu skazil. Tak aj v priebehu dejín sa objavili reformné hnutia, ktoré začali s veľkou nádejou. Zbožnosť týchto skupín ľudí bola na mimoriadne vysokej úrovni, ale aj tak namiesto očakávanej expanzie došlo k útlmu a sklamaniu. Preto aj v súčasnosti sú mnohí skeptici, podobne ako Peter sa nechcú pustiť do rybolovu a cirkvi neočakávajú dobrú budúcnosť. Dokonca si myslím, že mnohí kritici očakávajú po predchádzajúcich dejinných skúsenostiach, že sa charizmaticko-letničné hnutie unaví a nakoniec sa rozpadne. Máme však právo povedať, že nie, že tentoraz je to iné. Joel totiž ďalej hovorí: „A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravodlivosti, a zošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv. Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom. A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás. A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť naveky. (…) A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia.“ (Joel 2,23-26,28) Opäť je tu reč o jarnom a pozdnom daždi. Jarný dážď prišiel na Letnice a apoštol Peter cituje práve túto pasáž z proroka Joela. Pozdný dážď prišiel po dlhých stáročiach sucha asi pred sto rokmi a nezadržateľne naberá na intenzite. Vzhľadom na uvedené pasáže z Písma môžeme konštatovať, že cirkev posledných dní má šancu – pod podmienkou, že zostane svätodušná, letničná, charizmatická.

Ozaj bude dosť Ducha Svätého?

Pozrime sa na udalosť v Káne Galilejskej. „A na tretí deň bola svadba v Galilejskej Káne, a bola tam matka Ježišova. A pozvaný bol na svadbu i Ježiš i jeho učeníci. A keď nedostačovalo víno, povedala matka Ježišova jemu: Nemajú vína. A Ježiš jej povedal: Čo mám s tebou, ženo? Ešte neprišla moja hodina. Potom povedala jeho matka posluhovačom: Keby vám povedal čokoľvek, urobte! A stálo tam, podľa židovského očisťovania, šesť kamenných nádob na vodu, do ktorých sa zmestilo po dvoch mierach alebo po troch. A Ježiš im povedal: Naplňte nádoby vodou! A naplnili ich až po vrch. A potom im povedal: Teraz naberajte a zaneste starejšiemu. A zaniesli. A ako ochutnal starejší vodu, ktorá sa bola obrátila na víno (a nevedel odkiaľ je, ale posluhovia, ktorí brali vodu, vedeli), zavolal starejší ženícha a povedal mu: Každý človek kladie na stôl najprv dobré víno, a keď sa hostia napijú, potom to podlejšie; ale ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ (Jn 2,1-10) Podľa Biblie je u Boha tisíc rokov ako jeden deň. Prvý deň bolo dobré víno a na tretí deň Ježiš spôsobil, že tiež bolo dobré víno. Je pravda, že medzitým víno došlo – cirkev po stáročia trpela suchotami.

Čo máme robiť my

Najdôležitejšie je OTVORENÉ SRDCE – po Svätom Duchu musíme túžiť. Biblia dokonca hovorí, aby sme prosili: „Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia!“ (Lk 11,13) Cirkev musí byť pripravená prijať Svätého Ducha, všetky formy, akými On pôsobí: treba prijímať duchovné dary, ovocie, vedenie Svätým Duchom, potešovanie atď. Vždy, keď sa vyleje Svätý Duch, je to iné, ako si ľudia predstavujú. Na Letnice sa ľudia posmievali, že učeníci sú opití, a aj dnes počujeme, že pri naplnení Svätým Duchom ľudia strácajú dôstojnosť, keď sa uvoľnia emócie, smejú sa, plačú alebo padajú. Nesmieme týmto kritickým hlasom načúvať, lebo by sme sa dostali do rovnakej situácie ako kresťania v Galácii, ktorí dobre s pomocou Svätého Ducha začali svoje kresťanstvo, ale skončili bez Neho – v zákoníctve, neláske, snažiac sa kresťanský život žiť bez Božej moci.

Ďalším faktorom, ktorý sa podieľa na tom, aby bolo víno, je správny VZŤAH K BOŽIEMU SLOVU. V Káne Galilejskej mali učeníci za úlohu naplniť nádoby, ktoré sa tam nachádzali, vodou až po okraj. Ak chceme víno, ak chceme zažiť nadprirodzené pôsobenie Ducha Svätého, musíme pracovať so Slovom, musíme Slovu preukázať úctu. Nie je možné čisté Božie slovo zmiešať s obradmi, modlami, lebo inak výsledkom nebude Božia prítomnosť, ale čudná ezoterická atmosféra, bez sily, bez radosti, bez dynamizmu. Preto Kresťanské spoločenstvá kladú veľký dôraz na kázanie a študovanie Slova. Iba tak môžeme legálne očakávať pokropenie neskorého dažďa. Je smutné sledovať, ako znovuzrodenecké cirkvi prestávajú klásť dôraz na Božie slovo – skracujú sa kázne, aj celá bohoslužba, ktorá je vo väčšine prípadov aj tak iba raz do týždňa. Nemyslime si, že stačí prísť s nejakou prevratnou myšlienkou, vytrhnúc jeden verš z celého kontextu Biblie. Neexistuje skratka. Naša teológia musí byť systematická. Ak niekto chce vykladať jednotlivé verše, musí výklad neustále dávať do súvislosti s inými miestami v Písme. Nie je možné čakať víno, ak sú nádoby naplnené vodou len do polovice, a potom, keďže pravé víno nie je, robiť náboženské podvody – falošné videnia, proroctvá, symbolické úkony, prorocké chvály atď.

Ďalším dôležitým predpokladom pre to, aby sme zažili vyliatie Ducha Svätého, je UCTIEVANIE, CHVÁLA A MODLITBA. Chvála musí byť z celého srdca a musí byť expresívna. Chvály, ktoré zostanú pod ezoterickým útlakom, neprinesú slobodu účastníkom zhromaždenia, preto v Biblii nájdeme expresívne hudobné nástroje: bubny, píšťaly a strunové nástroje. Opäť by sme sa mohli pozrieť na spôsob, ako Boha oslavujú židia. Iste, oni tancujú, tešia sa liturgicky bez Svätého Ducha, ale majú snahu o to, aby Boh ich oslavy prijal. Je nádherné, keď sa v charizmatických zboroch uvoľní atmosféra, ľudia sa radujú a túto radosť vedia prejaviť aj ústami a telom.

Milovaní bratia, preto zostávame letniční. Nezídeme z tejto cesty. Ak zostaneme kristocentrickí a spiritocentrickí, zostaneme aj víťazní a podľa Ježišových slov nás ani brány pekiel nezadržia. Veľa sa modlite v jazykoch.