Ako donášať úrodu

Samozrejme, na prvom mieste je kvalita nášho vzťahu s Bohom, ale tá by sa mala premietnuť do všetkých oblastí nášho života. Môžeme zažívať viac pokoja, viac radosti, zdravia, môžeme mať kvalitnejšiu rodinu, vzťahy a v službe očakávať viac uzdravení, divov a hlavne veľké zástupy učeníkov. Toto všetko je zaiste Božia vôľa, ale pozrime sa, či nám niečo ne-bráni v tom, aby sme v nej napredovali. V súvislosti s týmto nemôžeme obísť podobenstvo o rozsievačovi, lebo práve v ňom sa dozvedáme, že by sme mali donášať hojnú úrodu ako i to, čo tomu zabraňuje. „A keď sa schádzal veliký zástup, a tí z jednotlivých miest prichádzali k nemu, povedal v podobenstve: Vyšiel rozsievač rozosiať svoje semeno. A v tom, ako rozsieval, niektoré padlo vedľa cesty a zašliapalo sa, a zožrali ho nebeskí vtáci. A iné padlo na skalu a vzíduc uschlo, pretože nemalo vlahy. A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho. A opäť iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný úžitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši na to, aby počul, nech počuje! A jeho učeníci sa ho pýtali a vraveli: Jaké je to podobenstvo? A on povedal: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadiac nevideli a čujúc nerozumeli. A podobenstvo je toto: Semä je slovo Božie. A tí vedľa cesty sú, ktorí čujú, ale potom prichádza diabol a vyníma slovo z ich srdca, aby uveriac neboli spasení. A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a v čase pokušenia odpádajú. A zase to, ktoré padlo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohatstvom a rozkošmi života a nedonášajú úžitku. A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podržujú slovo a donášajú úžitok v trpezlivosti.“ (Lk 8,4–15)

Prvým dvom typom pôdy sa budeme venovať iba zbežne. „Popri ceste“ je hlina tvrdá, udupaná, takže semeno, skôr než stihne zakoreniť, je vyzobané. A skutočne sa zdá, akoby po niektorých ľuďoch Božie slovo skĺzlo a nechápu vôbec nič. Príčinou tohto stavu často býva okultizmus a ak sa to má zmeniť, treba sa za nich modliť. „Skalnatá pôda“ sú tí, ktorí Božie slovo prijmú, porozumejú mu, ale ich vzťah s Bohom je plytký. Takíto ľudia ľahko niečo začnú, ale nedokončia. Pri donášaní úrody však nemôžeme byť povrchní. Platí to vo všetkých oblastiach života. Povrchný človek nevie mať kvalitnú rodinu, často strieda zamestnania, nedokončí školu a, samozrejme, nedonáša ovocie ani v službe Bohu. Keď príde pokušenie, ťažkosti alebo posmech, cúvne.

Tretí typ pôdy

Teraz sa venujme tretiemu typu pôdy, lebo práve ten je charakteristický pre bežných členov cirkvi. Skôr, než sa začneme zaoberať otázkou, prečo niektorí veriaci aj po dlhých rokoch prinášajú malú úrodu alebo vôbec žiadnu, povedzme si niečo o semene Božieho slova. Božie slovo, na rozdiel od ostatných semien, je bezchybné a má stopercentnú klíčivosť. Znamená to, že ak nie je úroda, nikdy to nie je preto, že by zlyhalo semeno. V tejto pravde sa musíme neustále posilňovať, musíme veriť, že Boh nie je klamár a že všetko, čo povedal, je prosto a jednoducho pravda. Pre to, aby sme mali silnú vieru, je tento fakt základom. Keď sme povedali, že tretí typ pôdy nájdeme v cirkvi najčastejšie, mali sme na mysli nasledovné: ide o ľudí, ktorí pracujú s Božím slovom, navštevujú cirkev, čítajú Bibliu, počúvajú kázne a modlia sa. Existujú však tri hlavné dôvody, prečo proces sejby a žatvy v ich prípade má chabé výsledky. Tieto tri dôvody sú: žiadostivosť, zvod bohatstva a starosti.

Žiadostivosť 

Nesmieme dovoliť telu, aby v ňom pôsobili skazené žiadosti. Satan zneužíva prirodzené ľudské potreby ako jedlo, pitie alebo sex na to, aby nás zvádzali na hriech. Obžerstvo, opilstvo, drogy, sexuálne zvody na nás číhajú na každom kroku. Pokiaľ tieto žiadostivosti posilňujeme (chodíme tam, kam by sme nemali, alebo pozeráme, čo by sme nemali…), sejeme do tela a dobré semeno Božieho slova je dusené. Ak žiadostivosti prevládajú, úroda nie je.

Zvod bohatstva 

Áno, je pravda, že túžba po peniazoch a luxusnom živote môže skutočne zabrániť úrode. Podobne to býva s kariérnym postupom alebo s túžbou po akademickom uznaní. Preto pre usilovne pracujúcich ľudí platia tieto rady: Po prvé, nedaj si ukradnúť čas s Bohom. Korona-pauza odhalila zaujímavú vec: Čas, ktorý sme investovali do bohoslužieb, bol okamžite zaplnený všelijakou inou činnosťou. Je známe, že keď niekto odíde na dôchodok, zvykne hovoriť, že má menej času, ako keď chodil do roboty. Diabol sa veľmi dobre stará o to, aby nám na pobožnosť nezostal čas. Ak však niekto kvôli naháňaniu peňazí zanedbáva bohoslužby, nebude mu to na úžitok. Druhou radou je, aby nikto nezabúdal na štedrosť.

Starosti 

Ďalším dôvodom, prečo sa kresťanské životy nerozvinú a nedonášajú ovocie, sú starosti. Áno, starosti. Záludnosť starostí je v tom, že si myslíme, že starostiť sa je správne. Vieme odsúdiť brata, ktorý celý týždeň naháňa peniaze a na bohoslužbách sa ukáže len výnimočne a, samozrejme, uvedomujeme si nebezpečenstvo hriechu, žiadostí, telesností, závislostí, ale o starostiach rozmýšľame inak. Dokonca si myslíme, že čím viac nás trápia starosti, tým sme zodpovednejší ľudia. Nie je to tak. Biblická pravda je, že veriaci, ktorí bez prestávky chodia obťažení starosťami, nechodia vo viere. A vieme, že bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Dajme na pravú mieru, aké starosti máme na mysli. Nejde o plánovanie, rozmýšľanie, rozdeľovanie financií, času atď. Môžeme robiť veľké veci a zvládať ich s vierou (stavať dom, vychovávať deti, budovať cirkev, biznis atď.) a popritom nebyť drvení starosťami. 

Z Biblie vieme, že najväčším protivníkom a zlodejom viery je strach. Keď sme naplnení strachom, nemáme vieru – a starosti, úzkosti a obavy sú rôznymi formami strachu. O strachu vieme, že nie je dobrý na nič, neochráni nás a už vôbec nie je milý pred Bohom. Ľudia si bežne myslia, že zodpovednou reakciou na zlú správu je úľak, zdesenie, strach a čím je takáto panika silnejšia, tým viac to zaujme Boha. Pozor, Boha zaujme viera. V každej situácii sa musíme snažiť prejaviť vieru. Preto so strachom, negatívnym očakávaním a ustarostenosťou musíme jednať. Avšak dá sa to vôbec? Odpoveď je: Áno. Biblia je plná príkladov mužov a žien, ktorí tvárou v tvár nepriateľovi nepodľahli strachu, ale konali vo viere, a preto zvíťazili. Nesmieme zabúdať, že to boli tí istí ľudia z mäsa a kostí, neboli stvorení inak, mali rovnaké srdce ako my. Poďme sa so starosťami vysporiadať.

1. Znie to prekvapivo, ale je to naše rozhodnutie, či sa v našom srdci vytvorí viera alebo strach. Je to voľba. My rozhodujeme, čo počúvame, čo pozeráme, o čom rozmýšľame a čo hovoríme. Máme nad tým vládu. Stav nášho srdca nie je zodpovednosťou nášho blížneho, ale iba naša. Pre čo sa rozhodneš?

2. Strach má svoj koreň vo fakte smrti. Písmo hovorí, že srdce každého človeka je týmto strachom obkolesené a už od útleho veku človek musí vzdorovať iracionálnym chmúram a ťažobám (napr. sny). Slávne evanjelium Ježiša Krista však túto vec rieši. Smrť je porazená a čím viac budeš tomuto faktu veriť, tým menej sa budeš báť a starostiť. „Teda keď deti stali sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia boli držaní v rabstve.“ (Žd 2,14–15)

3. Starosti a obavy vyvolávajú tzv. nezvratné straty. V Kristu však žiadne nezvratné straty nie sú. To, čo má skutočne cenu, sú naše životy. Od tej doby, čo sme boli zachránení, nezvratné straty skončili. Aj keď naše telo slabne, ide o jav dočasný. Náš duch nestarne a žijeme večne. Naši blízki, ktorí zomreli v Pánovi, sa nám stratili dočasne, nie nezvratne. Ani o stratu majetku sa nemusíme obávať, lebo Boh sa o nás staral, stará a starať bude.

4. Starosti o to, či budú naplnené naše základné potreby ako jedlo, oblečenie, bývanie atď., Pán Ježiš Kristus označuje za starosti pohanské, a nie kresťanské. „A povedal svojim učeníkom: Preto vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete. Lebo život je viac ako pokrm, a telo viac než odev.“ (Lk 12,22–23) Myslím si, že sa ani tak nebojíme, že zomrieme od hladu, ale skôr toho, čo si o našej životnej úrovni pomyslí sused.

5. Nauč sa starosti uvrhovať na Pána. Prosto nedovoľ, aby ťa začali nahlodávať, nedovoľ, aby sa v tvojej mysli rozvíjali katastrofické scenáre, ale dôsledne prichádzaj k Pánovi a starosti Mu odovzdaj. „A môj Boh naplní každú vašu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve, v Kristu Ježišovi.“ (Fil 4,19) „Pokorte sa teda pod mocnú ruku Božiu, aby vás povýšil svojím časom. Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.“ (1 Pt 5,6–7) Biblia nás učí, že so starosťami máme prichádzať k Pánovi s vierou a túto vieru vyjadríme v modlitbe. V našich modlitbách sa musíme vierou zhodnúť s tým, čo hovorí Božie slovo, poďakovať Bohu, že nás počul a že pomoc je už na ceste. Pokiaľ bude satan s návalmi strachu prichádzať, opakovane prichádzaj k Pánovi, chváľ Ho a pripomínaj si Jeho zasľúbenia. Nech je tvoje srdce slobodné.

6. Drobné radosti –Náboženstvo obralo ľudí o drobné radosti a o radosť vôbec. Satanovi sa podarilo nanútiť na veriacich, aby boli vážni a depresívni. Ale v Biblii je napísané, že sa môžeme aj veseliť. Môžeme stráviť príjemný čas s priateľmi na grilovačke, pri športových alebo spoločenských hrách. Nie je to bezbožnosť. Človek môže mať osobné záľuby, v ktorých nájde potešenie. Ženy majú záľubu v kvetinách, muži leštia auto, niekto rád cestuje, chodí po horách. Iní zasa chovajú rybičky alebo kanáriky, niekto môže so záľubou zbierať staré mince, bankovky alebo pohľadnice atď. Všetky tieto veci človeka obohacujú a, pozor, nejde o modlárstvo. Modlárstvo je niečo celkom iné. Človek, ktorého nebaví nič a nemá žiadne záľuby, je celkom prázdny, hoci sa to snaží zaobaliť do náboženských fráz.

7. Smej sa, komunikuj, hýb sa, pokrikuj, rozprávaj sa –Verte alebo neverte, toto vie človeka veľmi oslobodiť. Najhoršie je, keď na nás starosti tlačia tak, že sa začneme rútiť sami do seba, stávame sa mĺkvymi, zadumanými a málo komunikujeme. Nezabudnime, že Ježiš Kristus je život a život má svoje charakteristické znaky, a tiež nezabudnime, že Boží Duch je dynamický, a preto aj náš život a prejav by mal byť dynamický. No kresťania bývajú často strnulí. Pozrite sa napríklad, koľkokrát nás Biblia nabáda, aby sme Pána chválili hlasno, áno, i s hlasným, radostným pokrikom. Taktiež nás učí, že máme Pána chváliť i pohybom tela. Buďme teda biblickí.

8. Chráň svoje srdce – „Nado všetko, čo treba strážiť, strež svoje srdce, lebo z neho pochádza život.“ (Pr 4,23) Kazateľ nám radí, aby sme svoje srdce strážili, a to viac ako všetko ostatné. Pre to, aby sme videli vo svojom živote úrodu, je to nevyhnutné. Ak budeme na jednej strane budovať vzťah s Bohom (vzťah so Slovom, modlitba, služba…) a na strane druhej dovolíme, aby v našom srdci klíčili zvody, mamon a starosti, úroda sa nedostaví. Sú dokonca sily, ktoré srdce úplne ukradnú. Hozeáš menuje špeciálne dve. „Smilstvo, víno a vínna šťava odníma rozum.“ (Hoz 4,11) Je to zvláštne, ale naše srdce môže konať proti nám a proti rozhodnutiu našej mysle, a to vtedy, ak dovolíme, aby nám ho čosi ukradlo. „Môj synu, pozoruj na moje slová; nakloň svoje ucho k mojim rečiam. Nech neodídu od tvojich očí; ostríhaj ich prostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich najdú, a celému ich telu lekárstvom. Nado všetko, čo treba strážiť, strež svoje srdce, lebo z neho pochádza život. Odstráň od seba prevrátenosť úst a vzdiaľ od seba krivolakosť rtov. Tvoje oči nech hľadia priamo vopred, a tvoje víčka nech sa dívajú priamo pred teba. Urovnaj stezu svojej nohy, a nech sú upravené všetky tvoje cesty; neuhni sa ani napravo ani naľavo; odvráť svoju nohu od zlého.“ (Pr 4,20–27) Kazateľ v tejto pasáži dáva celkom kompletný návod na to, ako srdce strážiť. Najprv sa pozrieme, čoho sa máme chrániť. V 24. verši je napísané, že si máme dávať pozor, aby naše ústa nehovorili prevrátené veci, aby naša reč nebola falošná. Preto dôsledne dávajme pozor, aby sme svojimi ústami neubližovali blížnemu, ale ani sami sebe. Potom prídu na rad oči – dávajme si veľký pozor, na čo pozeráme, na čo je zacielená naša pozornosť, aby sme sa nepošmykli. Nakoniec nás kazateľ nabáda, aby sme urovnali svoje cesty. To, čo je zlé, treba vyhodiť, a to, čo je správne, treba vo svojom životnom štýle posilniť. Keď získame dobrý životný štýl, máme v ňom vytrvať a neuhnúť ani naľavo, ani napravo.

9. Sej do srdca Božie slovo – „Môj synu, pozoruj na moje slová; nakloň svoje ucho k mojim rečiam. Nech neodídu od tvojich očí; ostríhaj ich prostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich nájdu, a celému ich telu lekárstvom.“(Pr 4,20–22) Stále sa zaoberáme podobenstvom o rozsievačovi, so špecifickým zameraním na tretí typ pôdy, ktorý, ako sme už spomenuli, je zrejme v cirkvi najbežnejší. Spomenuli sme, že Božie slovo je stopercentné a nezlyhá. Prvá vec, pre ktorú sa musíme rozhodnúť, je, že na Slovo upriamime pozornosť (20. verš). Čo získa našu pozornosť, to potom ľahko vchádza do srdca. Ľudia, ktorí našli v Božom slove záľubu, radi sa ním zaoberajú a rozprávajú o ňom, sú požehnaní. Najprv máme nakloniť svoje uši. Spasení sme boli tak, že niekto do našich uší hovoril evanjelium. Preto musíme aj ďalej počúvať kázané Božie slovo. Je možné vytrénovať svoje uši k tomu, aby sme vedeli, koho máme počúvať. Ak niekto miluje Boha, nájde v kázanom slove rémy, ktoré posunú jeho život. Kázané slovo mení náš svetonázor. Následne prichádzajú na rad oči. Máme pravidelne, veľa a s radosťou čítať Božie slovo, ktoré potom treba uchovávať vo svojom srdci, rozjímať nad ním, meditovať, aby zapustilo hlboké korene. Božie slovo zakorenené v srdci má vplyv nielen na naše telo, ale aj na celý náš život v tomto viditeľnom svete.

Odkaz tohto vyučovania je pre tých, ktorí chcú zúrodniť svoje srdce tak, aby bolo dobrou pôdou, ktorá donáša mnohonásobný úžitok. Je to pre tých veriacich, ktorí sú skutočne bohabojní a hľadajú Pána, aby boli obozretní a nijako sa nedali satanom oklamať. Oplatí sa to, lebo s hojnou úrodou prídu i hojné odmeny. Pán s vami.