Ako tvorí Boh

„... lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie...“ (Rim 1,19-20)

Slovo Božie hovorí, že podľa viditeľných, materiálnych, stvorených vecí môžeme rozmýšľať o ich autorovi – Stvoriteľovi. A nielen to, je tiež zaujímavé skúmať, čo nám Biblia odhaľuje o princípoch, podľa ktorých Boh pracuje, tvorí. Keďže človek je stvorený na Boží obraz, úspech – požehnanie jeho života závisí od toho, do akej miery pozná Pána, ale aj od toho, do akej miery je oboznámený s tým, ako Boh veci tvorí. Nemôžeme vymyslieť nič lepšie, kľudne vo svojom konaní napodobňujme svojho Stvoriteľa a budeme vidieť – áno, zdôrazňujem, že vidieť – v tomto svete dobré výsledky svojej činnosti.

Vízie, predstavy, plány a zámery

Bolo by naozaj trápne myslieť si, že Boh nevedel, čo chcel stvoriť. Vo svojom srdci mal úplne jasnú predstavu o tom, čo má vzniknúť, a preto aj človek, keď ide niečo robiť, musí vedieť, čo vlastne chce. Upozorňujem, že cieľ celého stvorenia bol mimoriadne dobrý: príroda a človek určený pre večnosť, život, lásku a radosť. Toto treba mať na mysli napríklad aj pri podnikaní, treba plánovať niečo, čo je dobré pre ľudí a aj pre Boha. Za povšimnutie tiež stojí veľkosť celého stvorenia – keď pozorujeme galaxie a nekonečnú hĺbku vesmíru, zostávame v nemom úžase. Preto aj človek by mal rozmýšľať vo veľkom, neuspokojiť sa s malými cieľmi, veď zmeniť svet bola pre učeníkov Pánových naozaj veľká výzva. „Vierou chápeme, že veky povstali Slovom Božím, aby čo je viditeľné, nepovstalo z viditeľného.“ (Žid 11,3)

Slová

Boh tvorí Slovom. Pochopenie tohto faktu a vôbec toho, čo to je Božie slovo, je celkom kľúčové pre pochopenie samotného Boha – veď Slovo Božie je Kristus – ako aj viditeľného a neviditeľného sveta. Správne porozumenie významu Božieho slova nám umožňuje pochopiť aj slová človeka, jeho reč a správnu komunikáciu. O význame slov vyučujeme veľa a je to správne. „Smrť a život sú v moci jazyka, a kto ho miluje, okúsi jeho ovocie.“ (Pr 18,21)

Vieme, že Jakub vo svojej epištole pripodobňuje jazyk ku kormidlu lode a upozorňuje, že o našom živote a o cieli, do ktorého sa so svojím člnom do­staneme, rozhoduje kormidlo. Na tom istom mieste Jakub hovorí, že skrotenie jazyka je podmienkou pre skrotenie tela, ale všimnime si, že jazykom je taktiež možné povolávať veci do existencie. „(Boh) to, čoho nieto, povoláva, ako by bolo.“ (Rim 4,17b) Ústami povolávame veci, ktoré by sme chceli, no, žiaľ, častejšie tie, ktoré by sme nechceli. V jazyku je totiž čosi smrtonosné, niečo, čo prirodzeného človeka stále núti kormidlovať zlým smerom. Spomeňme si, s akou správou prišlo dvanásť zvedov z kananejskej zeme (4 Moj 13). Desať hovorilo zle. Obyčajne sa pozeráme na tých desiatich kriticky a s odsúdením, mám však obavu, že by sme väčšinou hovorili rovnako. Stačí, že sa objaví v našom živote nejaký obor v podobe bolesti, choroby alebo finančného tlaku a hovoríme úplne presne tak ako desať nešťastných zvedov. Opisujeme problém, obyčajne ho ešte nadsadíme, spomenúc jeho najhorší možný vývoj. Považujeme to za správne, primerané, myslíme si, že si tým uľavíme, výsledkom však je ešte väčší problém, ktorý svojimi vlastnými rečami vytvoríme, povoláme k bytiu – do existencie. Potom sa nám Kanaán vzďaľuje a zostáva iba chodenie po púšti. Otázkou je, kde zobrali silu zvyšní dvaja zvedovia Jozue a Kálef, aby hovorili inak. Odpoveď je jednoduchá – sila pochádzala z viery.

Viera

Stvoriteľ nemal najmenšie pochybnosti o tom, že to, čo vysloví, aj sa stane, úplne verí svojmu slovu. „Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.“ (Iz 55,10-11) Je snáď divné myslieť si, že s človekom je to podobne? Vážne si myslíme, že príde požehnanie, keď neustále zveličujeme biedu, chorobu, problémy, útrapy? Niektoré veci pochopíme, keď vidíme jednotlivcov, ktorí sa správajú horšie ako my. Ak vidíš človeka, ktorý má biedny život a zároveň počúvaš, že je plný horkosti, šomrania, reptania, sťažovania, negativizmu, tak nejako dôjdeš k názoru, že si vlastne za svoj osud môže sám a že si ho zaslúži. Deje sa mu podľa jeho viery. Ak by sa mal lepšie, zdalo by sa to neprimerané.

Veriaci by mali vo svojej reči používať vieru, a nie neveru. Sú aj také kresťanské kruhy, ktoré toto učenie spochybňujú, ale dobre sa zamysli nad slovami Pána Ježiša Krista, že človeku sa stane to, čo hovorí. „Veru vám hovorím: Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale veril by, že sa stane, čo hovorí, stane sa mu.“ (Mk 11) Úplne presne: ak veríš slovám, ktoré si vyslovil. „Kto by povedal,… nepochyboval by… stane sa, čo hovorí.“ Kritikom môžeme povedať iba to, aby sa išli hádať s Ježišom.

Viera je to, čo nám dodá silu nepoddať sa prirodzenej tendencii hovoriť zle a nenechať jazyk rozplameniť pekelným ohňom. Viera rastie z Božieho slova, preto ju budujme čítaním Biblie, počúvaním odkazu Božích mužov, ktorí sú plní viery, a nepočúvajme negativistické správy, v ktorých nie je viera, ale semeno pochybností, strachu a obáv.

Postupné kroky

Boh stvoril svet v etapách, v dňoch – nie naraz. Podobne aj my sa dostaneme k vytúženému cieľu iba postupnými krokmi. Aj väčšina veľkých problémov sa dá vyriešiť tak, že ich rozdelíme na menšie kusy. Na to, aby sme vždy postupovali správnym smerom, je dôležitá práve vízia, pevné sústredenie sa na dlhodobý cieľ, plán. Pán Boh postupoval podľa plánu, keď stvoril najprv vodu a potom ryby.

Efektivita

Boh povedal – a bolo. Božia práca sa vyznačuje tým, že neprodukuje žiadne nepodarky. Žiadny omyl – vynaložená námaha zodpovedá požadovanému výsledku. Myslím, že naučiť sa robiť efektívne, je dôležité, nakoľko máme obmedzené zdroje času, sily, financií a energie. Stále musíme vyhodnocovať, do čoho sa oplatí investovať a do čoho nie. Treba sa snažiť, aby sme sa k výsledku dopracovali čo najrýchlejšie, bez zbytočného mrhania zdrojmi – efektívne. Vo futbale zvíťazí to mužstvo, ktoré dáva góly, a nie to, ktoré hrá krajší futbal, vynikajúco dribluje s loptou a behá od jednej strany k druhej. Loptu treba čo najrýchlejšie dostať z vlastného územia na územie súpera a strieľať na bránu. Musíme sa naučiť, že do roboty nechodíme kvôli robote samotnej, tak ako to bolo za socializmu, ale preto, aby sme dosiahli overiteľné výsledky. Jedna oblasť, v ktorej ako keby to vôbec neplatilo, je cirkev. No aj služobníci v cirkvi sa musia naučiť sústrediť sa na výsledky, a to na získavanie učeníkov, premenené životy, zlomenie moci satana a hriechu. Niekedy sa nestačíme čudovať, koľko času a energie cirkevní vedúci venujú rôznemu plánovaniu, poradám, hádkam alebo snahám, aby dosiahli akúsi jednotu, namiesto toho, aby robili niečo, čo bude prinášať výsledky. Ozaj musíme dávať pozor, aby sme nevenovali neprimerane mnoho energie takým aktivitám, ako sú besiedka, biblická škola, chvály, materiálne zázemie alebo spoločenské akcie. Áno, všetky tieto oblasti musíme zvládnuť dobre, ale stále má byť zreteľný ťah na bránu a strieľanie gólov. Opakujem, že góly sú spasení ľudia, premena ľudských životov a rast cirkvi. Ak aktivity v cirkvi neslúžia k rastu a nie sú zborotvorné, potom treba prehodnotiť, či vlastne nie sú škodlivé, bez ohľadu na to, ako zdanlivo dobre vyzerajú.

Kvalita

To, čo Boh urobil, bolo dobré – dokonalé, preto aj naša práca by sa mala vyznačovať snahou o dokonalosť. S ohľadom na efektivitu je však potrebné zvážiť, v ktorej oblasti našej činnosti sa máme snažiť o dokonalosť, kde stačí funkčnosť, a ktorá činnosť nie je potrebná vôbec. O dokonalosť sa máme snažiť v oblastiach, ktoré sú podstatné. Rozhodne sem patrí vzťah s Bohom, Jeho poznanie a snaha o naplnenie dokonalej Božej vôle v našom živote. V robote sa treba snažiť o dokonalosť výstupného produktu a celkový vysoký výkon. Ak sa snažíme o dokonalosť v nedôležitých veciach, môže ísť o neužitočnú pedantériu a stratu času. Som úplne presvedčený, že k oblastiam, kde máme dbať na vysokú kvalitu, patrí bohoslužba. Služba Bohu musí byť vykonaná s maximálnym nasadením, s vierou a s horlivosťou. Kvalitu celej bohoslužby musíme neustále posúvať dopredu. Aj úprava bohoslužobnej miestnosti musí byť na súdobej estetickej úrovni – podobne aj technológie používané pri bohoslužbe, ako sú hudobné nástroje, ozvučenie alebo kamery, majú byť čo najlepšie. Ak sa budeme pri bohoslužbe snažiť o dokonalosť, Boh bude dvíhať životy všetkých zúčastnených, ak však bude bohoslužba biedna, undergroundová, bez snahy o kvalitu, potom aj osobné životy zúčastnených veriacich zostanú na nízkej úrovni. Žiaľ, presadiť takéto myšlienky v charizmaticko-letničnom hnutí nie je ľahké. Judášovi sa zdalo neprimerané, že Ježišovi bola preukázaná taká veľká úcta, keď Ho Mária pomazala drahocennou nardovou masťou. Hlboko do neho zarezalo, keď si uvedomil, aká bola masť drahá. Žiaľ, dnes sa ľuďom s podobným duchom podarilo dosiahnuť to, že niektoré letnično-charizmatické bohoslužby svojou úrovňou najviac pripomínajú stretnutie priaznivcov hippies alebo stretnutie trampov pri táborovom ohni. Na zhromaždeniach je často vidieť nedbanlivosť, zaostalosť, ošumelosť, a úprimná snaha o zvýšenie kvality je považovaná za svetáckosť.

Oddych

Po dobre vykonanej práci, ktorá prináša požadovaný výsledok, si treba oddýchnuť, potešiť sa, hodnotiť a radovať sa. Samozrejme, treba prejaviť vďačnosť voči Bohu, bez ktorého by nemalo význam vôbec nič. Takto sa obnovia naše sily a môžeme sa znovu pustiť do práce.

Záver

1. Boh nám je vzorom – všetko, čo robíme, sa učíme od Neho.
2. Posilnime v sebe vyučovanie o víziách a plánoch.
3. Slovom povolávame k bytiu veci dobré aj zlé.
4. Posun dosahujeme, ak efektivita a kvalita sú v rovnováhe.
5. Nezabudnime oslavovať, oddychovať a radovať sa.