Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)
Viem, že o interrupciách sa toho už veľa popísalo, ale nedávno som videla video,
ktoré som takmer mala problém dopozerať. Bolo natočené tak trochu v súvislosti s tým,
že Najvyšší súd USA zamietol zákon štátu Texas, ktorý striktne obmedzoval interrupcie.
Tiež to nie je tak dávno, čo sa nielen Poľskom prehnala vlna protestov kvôli interrupčnému zákonu, ktorý sa mal ešte pritvrdiť. A tiež, nedávno sa rozhodovalo o tom, či sa prezidentkou najmocnejšej krajiny sveta stane žena, ktorá tvrdí, že nenarodený človek nemá ústavné práva. Súčasťou spomínaného videa bola aj nahrávka, ktorá vznikla už dávnejšie. Vystupuje na nej „doktorka“, ktorá sa nad tanierom šalátu baví so záujemcom o možnosti kúpiť orgány, ktoré sú odobrané deťom po interrupcii.
To, na čo by som chcela upozorniť, je pár faktov a možno aj štatistík.
V roku 2011 zomrel doktor, ktorý stál pri založení organizácie, ktorá sa dnes volá National Abortion Rights Action League (NARAL). Možno by sa to dalo preložiť ako Národná liga bojujúca za právo na potrat. Je to organizácia, ktorá sa politicky a aj právne angažuje v otázkach čo najjednoduchšieho prístupu k interrupciám. Táto organizácia sa pričinila o legalizáciu potratov v celých USA v roku 1973 (v niektorých štátoch USA boli potraty dostupné už trochu skôr).
Doktor BERNARD NATHANSON bol riaditeľom newyorského centra pre reprodukčné a sexuálne zdravie (New York City’s Center for Reproductive and Sexual Health). Bola to klinika, ktorú on sám nazýval najväčšou potratovou klinikou v západnom svete. V roku 1974 však v článku pre The New England Journal of Medicine vyjadril svoje rastúce morálne pochybnosti o potratoch.
Tieto pochybnosti boli potvrdené novou technológiou – ultrazvukom. „Prvýkrát môžeme skutočne vidieť ľudský plod, merať ho, prezerať si ho, pozorovať ho a tiež vytvoriť si s ním puto a milovať ho.“ V tomto čase však stále ešte praktikoval potraty z dôvodov, ktoré sám pokladal za medicínsky závažné. Posledný potrat vykonal na prelome rokov 1978/79 na pacientke, ktorá dlho trpela rakovinou. Čoskoro po tom však definitívne zmenil smer.
V roku 1984 bol natočený film s názvom Tichý výkrik (The Silent Scream), ktorého rozprávačom bol práve doktor Nathanson. Film popisuje potrat 12-týždňového plodu metódou odsatia. V podstate ide o vysávač, ktorý plod vysaje z maternice ženy, ale nie vcelku!!! „Videli sme ústa dieťaťa otvoriť sa v nemom výkriku,“ hovorí.
Film získal veľké uznanie od vtedajšieho amerického prezidenta Ronalda Regana, ktorý ho premietal aj v Bielom dome. Bol veľmi rozširovaný a doteraz je používaný hnutím pro life (hnutie presadzujúce právo na život). Doktor Nathanson, mimochodom narodený v židovskej rodine, zomrel v roku 2011 vo veku 84 rokov.
JOAN APLETON bola potratová sestra, ktorá sa neskôr stala aktivistkou hnutia pro life. Bola hlavnou sestrou v Commonwealth Women’s Clinic vo Washingtone. Bola tiež aktívnou členkou Národnej organizácie žien (National Organization for Women – NOW). Bola registrovanou sestrou, ktorá pevne verila v právo voľby a svoju kariéru považovala za skvelú príležitosť praktizovať svoje politické presvedčenie.
Čo ju ale nenechávalo na pokoji, bolo to, akú emocionálnu traumu potraty spôsobovali ženám a aké ťažké rozhodnutie to pre ženy bolo. Trápilo ju, prečo sa ženy, ktoré si svojím rozhodnutím boli isté, vracali po rokoch ako psychické trosky. Pro choice hnutie (hnutie presadzujúce právo voľby) predsa popiera, že by existovalo niečo ako post-potratový syndróm. Tieto ženy sa ale objavovali a to nemohla poprieť. Ďalšia vec, ktorá prispela k jej nepohodliu, bolo, keď videla interrupciu na ultrazvuku. Podľa jej rozprávania išlo o zákrok vykonávaný v neskorom prvom trimestri. Obsluhovala ultrazvuk, kým doktor vykonával procedúru. Popritom sledovala monitor. Videla dieťa odťahovať sa, videla ho otvoriť ústa. Videla to viackrát, ale nechcela sa tým nechať ovplyvniť. Pokladala to len za ďalšiu pro life propagandu! Nemohla však poprieť to, čo videla.
Videla aj fungovanie potratárskeho priemyslu. Po vykonaní procedúry ponúkli žene balíček hormonálnej antikoncepcie na jeden mesiac zadarmo. Toto však viedlo iba k sexuálnej promiskuite a rozšíreniu sexuálne prenosných ochorení. Pri nedostatočnom informovaní žien to tiež viedlo k zlyhaniu antikoncepčného účinku liekov (napríklad ich interakcia s antibiotikami).
Chcela ženám pomáhať, ale ony sa často vracali zničené, choré alebo znova tehotné. Na stretnutí NOW vo Virgínii, kde bola pozvaná ako hosťovský rečník, vystúpila na pódium a povedala: „Ľudia, nemôžem toto robiť ďalej. Niečo tu nie je v poriadku, a ja už nemôžem byť ďalej súčasťou potratárskeho priemyslu, alebo pro choice hnutia a tiež nemôžem byť viac súčasťou NOW.“ Opustila kliniku a stala sa zamestnancom a priaznivcom Pro-Life Action Ministries. Joan Appleton sa pripojila k Pánovi v auguste 2012 vo veku 64 rokov.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v spore Roe versus Wade sa stalo súdnym precedensom, ktorý urobil interrupcie dostupnými v prvom trimestri tehotenstva pre každého. Týkalo sa to aj tých štátov USA, ktoré dovtedy potraty legalizované nemali. Išlo o spor Normy L. McCorvey, slobodnej tehotnej ženy, ktorá usilovala o potrat a texaské právo jej to neumožňovalo. Argumentovala tým, že počala počas znásilnenia. Dodatočne vyhlásila, že znásilnenie si vymyslela. Norma v podstate ani nevedela, čo potrat znamená. Pre ňu to znamenalo len vrátenie sa späť do netehotného stavu. Neuvedomovala si, že potrat ukončí život dieťaťa. Norma v priebehu súdneho sporu ani raz nebola prítomná na súde, nikdy nesvedčila, nebola ani len predvolaná. V podstate bola iba využitá svojou právnou zástupkyňou. Rozhodnutie, ktoré sa, ako aj všetci ostatní Američania, dozvedela z tlače, bolo vynesené až po jej pôrode. Dieťa dala k adopcii. Tým to však nekončí, Norma L. McCorvey sa neskôr stala znovuzrodenou kresťankou a aktivistkou pro life.
Toto, samozrejme, nie sú jediní bývalí prívrženci práva voľby, ktorí sa stali aktívnymi v pro life hnutí. Určite si mnohí spomenú na minuloročné „obrátenie“ významnej členky a zakladateľky feministického hnutia v Brazílii – Femen Brazil. Sara Fernanda Giromini bola známa skôr pod menom Sara Winter. Zmenila názor po narodení jej prvorodeného, ale nie prvého dieťaťa. Vyjadrila ľútosť nad interrupciou, ktorú predtým podstúpila a poprosila o odpustenie kresťanov za feministické protesty. Taktiež vydala nemilé svedectvo o fungovaní feministického hnutia.
Česť si však zaslúžia aj ďalšie mená ľudí, ktorí sa angažujú v hnutí pro life. Nie každý z nich sa možno stal konvertitom z pro choice, ale každý na to musí mať silný dôvod. Dnes je svet plný nekorektnej politickej korektnosti a slobody toho typu, že keď niekto chce stáť za morálnymi židovsko-kresťanskými myšlienkami, celý ten systém sa ho snaží udupať a aj potrestať. Liberalizmus je totiž veľmi liberálny voči všetkým, okrem tých, čo si s ním dovolia nesúhlasiť.
Pre akú takú korektnosť uvediem aj niektoré argumenty hnutia pro choice. Nevymenujem ich určite všetky, niektoré mi totiž boli tak odporné, že som ich ani nedočítala.
Zástancovia pro choice tvrdia, že počet interrupcií by sa nezmenil, aj keby boli interrupcie protizákonné. To však určite nemôže byť pravda. Veď obyčajný zdravý rozum hovorí, že ak je niečo trestné, nebude to vyhľadávať veľa ľudí. Čo sa týka nebezpečnosti ilegálnych interrupcií, aj pred ich legalizáciou bolo 90% z nich vykonávané doktormi, a nie vešiakmi. Interrupcia je závažný zásah do tela ženy, rovnajúci sa operácii. Môže zanechať aj trvalé následky a dodnes je určité percento žien, ktoré po podstúpení legálnej interrupcie zomierajú (kresťanský autor Frank F. Peretti vo svojom románe Prorok zaujímavo rozoberal veľké potratové kliniky v USA a ich stav náhlenia sa, ktorý môže viesť k zanedbaniu starostlivosti a k úmrtiam pacientok). Najväčším problémom v tom však je, že nemôžeme legalizovať proces zabitia iba kvôli tomu, aby sme zabíjanie urobili bezpečnejším…
Zástupcovia pro choice hnutia tiež tvrdia, že legálne vykonávaná interrupcia je bezpečná, bezbolestná a ľahká. To však nie je pravda. Je veľmi ťažká a aj bolestivá pre ženu, ktorá ju postupuje. Je ťažká pre otca dieťaťa. Je ťažká pre personál, ktorý ju vykonáva. A pre dieťa je vždy fatálna. Videla som obrázok, ktorý znázorňoval interrupciu odsatím, akurát že dieťa tam bolo nakreslené ako neforemný zhluk buniek. Avšak v čase, keď sa vykonáva interrupcia, už dieťa vyzerá veľmi ľudsky, má nervovú sústavu, krvný obeh a bije mu srdiečko.
Toto však nie je otázka náboženstva, ale morálky. To, prečo sa pri tom tak často spomína náboženstvo, je to, že veriacim ľuďom strach pred Bohom nedovoľuje tak ľahko porušiť najzákladnejšie morálne zásady, akou je napríklad aj ochrana nevinných a slabších.
Už od okamihu počatia je nenarodený človek veľmi komplexný, nielen jednoduchý zhluk buniek. Veľmi skoro získava veľmi humanoidnú podobu. Novorodenec, batoľa, dieťa, dorastenec, to všetko sú len štádiá vývoja ľudskej bytosti presne tak ako embryo alebo plod. Akýkoľvek názov zvolíme, stále zostáva človekom. V skutočnosti práve humanoidná podoba nenarodeného dieťaťa už v prvom trimestri tehotenstva presviedča mnohých prívržencov pro choice o tom, že sa mýlia. Ukončenie tehotenstva je ukončením života a nezáleží na tom, ako to nazveme.
Sú však aj niektoré závažnejšie argumenty:
Interrupcie zachraňujúce život matky boli legálne aj pred legalizáciou potratov a boli by legálne, aj keby sa práva na potrat znovu obmedzili.
Prvým faktom je to, že je známych nemálo prípadov, kedy sa lekári mýlili. Ale aj keby nie, zabiť narodeného postihnutého človeka je vražda. Prečo by to pri nenarodenom malo byť inak. Rodičia postihnutých detí často hovoria o tom, aké sú ich deti šťastné a akou radosťou pre nich sú. Vedia sa tešiť zo života často viac ako zdraví ľudia. Keď má však dieťa nejaké veľmi vážne postihnutie, matka zvyčajne do 12 týždňa prirodzene potratí.
Nesmieme však zabúdať na to, že Boh má moc uzdraviť akékoľvek postihnutie alebo chorobu.
V skutočnosti je tehotenstvo zo znásilnenia extrémne vzácne. A ak sa to stane, znásilnenie nikdy nie je vina dieťaťa, potrestaný má byť ten vinný. Potrat tiež neprinesie obeti znásilnenia žiadne zotavenie z toho, čo sa stalo.
Existujú aj argumenty typu, prečo by mala byť žena povinná poskytnúť maternicu dieťaťu, veď ani orgán nemôže byť nikto nútený darovať. Tieto mi však prídu už veľmi nekorektné a nehodné vôbec vyslovenia človekom. Preto sa nimi ani nebudem zaoberať.
Nedá sa mi ale nezmieniť, že často sú pohľady pro choice hnutia na pro life ovplyvnené aj silnou kampaňou určitých náboženských skupín proti antikoncepcii. S tým sa však nedá súhlasiť, človek má právo sa rozhodnúť, koľko detí chce mať. Avšak vždy len pred počatím. Na trhu je dostupných dosť antikoncepčných prostriedkov, ktoré sú aj morálne v poriadku. (To sa však určite netýka „tabletky po“ alebo vnútromaternicového telieska, ktoré zabraňuje už oplodnenému vajíčku uchytiť sa na stene maternice.)
V USA bolo od roku 1973 vykonaných takmer 60 miliónov interrupcií. Na celom svete sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie koná 40 až 50 miliónov potratov ročne. To predstavuje priemerne 125 000 interrupcií denne. Na Slovensku sa ročne vykoná okolo 7000 interrupcií, a to už majú klesajúcu tendenciu. V roku 2006 to bolo takmer o 5000 viac. Len tak pre porovnanie, v roku 2015 bolo na Slovensku zavraždených 48 ľudí a pri dopravných nehodách ich zomrelo 274. To je dosť veľký nepomer k číslu 7004. Počas druhej svetovej vojny zomrelo okolo 62 miliónov ľudí. Je to naozaj hrozné číslo, ale počas 6 rokov svetovej vojny zomrelo o dosť menej ľudí, ako kvôli interrupciám za 2 roky. A to boli zhodené dve atómové bomby! Počas prvej svetovej vojny to bolo okolo 17 miliónov. Počet obetí komunizmu je podľa Čiernej knihy komunizmu odhadovaný na 85 až 100 miliónov ľudí. Bavíme sa o desaťročiach komunistického režimu, porovnateľného s dvomi rokmi interrupcií.
Ďalšou ohromujúcou štatistikou pre mňa bolo, že najviac interrupcií podstúpili ženy vo veku 30 až 39 rokov a také, ktoré už majú dve deti!!! Kult dvoch detí sa preplieta takmer všetkými západnými krajinami a z toho dôvodu západná civilizácia vymiera. Veľká česť určite patrí tým rodinám, ktoré sa rozhodli mať tri a viac detí. Boh takéto rozhodnutia požehnáva. Veď aj Biblia hovorí, že sa máme plodiť a množiť. Jednoduchá matika. Náhrada za rodičov = 2 deti, množenie sa = minimálne 3 deti.
A mám aj iné štatistiky. Z 8 týždňového štúdia pacientok po interrupcii vyplýva, že 44% z nich trpí nervovými poruchami, 36% poruchami spánku, 31% ľutovali svoje rozhodnutie, 11% mali predpísané psychotropné lieky a minimálne 19% z nich trpí post traumatickou stresovou poruchou.
Základnou otázkou však je, či je nenarodené dieťa živou ľudskou bytosťou. To jednoznačne je! Zabitie živej ľudskej bytosti nie je prerušenie tehotenstva, ako sa to u nás hovorí, ale vražda. Psychologicky platí, čo oko nevidí, to srdce nebolí. Ženy, ktoré sa rozhodli podstúpiť potrat, to urobili iba pre to, že to dieťa nevideli, ani nevideli to, čo sa s dieťaťom počas potratu deje. Akákoľvek veľká je mediálna kampaň v prospech interrupcií a akokoľvek významný človek by sa ich zastával, zostávajú veľkým zlom. Je jedno, koľkokrát sa to povie, opakovaná lož sa nestane pravdou! A tu je aj dôvod, pre ktorý som sa rozhodla toto napísať. Ezechiel 3,18 hovorí: „Keby som povedal bezbožnému: Istotne zomrieš! a nenapomenul by si ho, ani by si nehovoril, aby si napomenul bezbožného a odvrátil ho od jeho bezbožnej cesty zachrániť jeho život, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.“
Interrupcie sú veľké zlo a veľký hriech pred Bohom. Prináša prekliatie na celú zem a môže to byť jedna z tých ľudských obetí satanovi, ktoré nakoniec uvedú vládu antikrista. Priamo o interrupciách sa nehovorí ani za čias Sodomy a Gomory alebo Noacha. Kniha Enocha sa síce už k tomu blíži, lebo spomína jedlo, ktoré spôsobovalo ženám neplodnosť, ale nezabúdajme, kde to vtedy viedlo. So zlom, ktoré ľudia konajú dnes, sa stretávame iba v obdobiach, ktoré vyústili do obrovských súdov. K jednému takému sa neúprosne blížime. Preto nemôžeme mlčať…
„Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Asklépiovi, Hygiei a Panakei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať:
Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach aj na celej vede. Nikomu však inému. Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny...
... Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“
Zdroje:
https://youtu.be/szFeCzZ8bmo
http://mobile.nytimes.com/2011/02/22/us/22nathanson
http://prolifeaction.org/providers
http://www.worldometers.info/abortions
http://lifestrategies.thingseternal.com/topics/abortion/prochoice-arguments.html
http://www.endroe.org/roebio.aspx
http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Potraty-v-SR-2015.aspx
http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=vyvoj-trestnej-cinnosti-pokracoval-aj-vlani-mimoriadne-pozitivne
http://www.minv.sk/?statisticke-ukazovatele-sluzby-dopravnej-policie
http://www.canadasilentnomore.com/abortion-facts-and-stats/2014/09/16/a-list-of-major-psychological-sequelae-of-abortion/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hippokratova_prísaha
| Ako za dní Noacha | | | Logos 6 / 2014 | | | Michal Tausk | | | Téma |
| Dni pokánia | | | Logos 10 / 2016 | | | Tibor Ruff | | | Vyučovanie |
| Dni príprav | | | Logos 10 / 2007 | | | Adrián Šesták | | | Prevzaté z Új Exodus |
| Dni chaosu | | | Logos 2 / 2016 | | | Michal Tausk | | | Aktuálne |
| Ako sa (ne)modliť | | | Logos 10 / 2010 | | | Németh Sándor | | | Vyučovanie |
