Boh je Bohom rastu

Zdá sa, že nevieme úplne pochopiť a doceniť, aký dôležitý je rast a že vychádza zo samotnej Božej prirodzenosti. Hneď na počiatku pri stvorení rýb a vtáctva vidíme nasledovné:

„A Boh riekol: Nech sa hemžia vody hemživými tvormi, živou dušou, a vtáctvo nech lieta nad zemou, na tvári nebeskej oblohy. A Boh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu, a všelijaké vtáctvo okrídlené podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré. A Boh ich požehnal a riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte vody v moriach, a vtáctvo nech sa množí na zemi!“ (Gen 1,20-22)

Výsledkom je nespočítateľné množstvo vtákov nad celou zemou a takisto aj vodných živočíchov, ktoré sa hemžia vo vodách. A tu musíme podotknúť, že tieto množstvá sú už v dôsledku ľudskej činnosti značne zredukované. Podobne pri stvorení človeka Boh povedal: „A Boh riekol: Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi. A Boh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, mužské a ženské pohlavie ich stvoril. A Boh ich požehnal a Boh im riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad každým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi.“ (Gen 1,26-28) A naozaj, človek sa neskutočne rozmnožil. Boh stvoril muža a ženu, vložil do nich sexuálnu túžbu a stvoril im potrebné rozmnožovacie orgány, ktoré sú v tele človeka jedny z najdôležitejších. Bez nich by bol koniec ľudstva hneď v prvej generácii. Preto je úplne absurdné myslieť si, že ľudia rovnakého pohlavia môžu naplniť Boží príkaz rozmnoženia.

Rovnako po potope, kde sa zachránilo osem duší, Boh prikázal: „Ploďte sa a množte sa a naplňte zem.“ (Gen 9,1b) Už tu nám musí byť jasné, aká sila rozmnoženia, rozplodenia a multiplikácie je v Bohu, keďže ťažko nájdeme na zemi miesto, ktoré by bolo človekom neobývané a nedotknuté. Podobne spolu s povolaním Abraháma súvisí zasľúbenie o veľkom národe, ktorý z neho vyjde. A takto môžeme pokračovať ďalej. Keď synovia Izraelovi zostúpili do Egypta, išlo o kmeň, ktorého počet bol iba 72 duší. O štyri storočia neskôr Egypt opúšťal minimálne miliónový národ.

A čo cirkev? Myslíme si, že Boh ohľadom cirkvi uvažuje inak? Je Božím cieľom malá nevplyvná skupina ľudí v malej undergroundovej cirkvi? Odpoveď znie: nie. A cieľom tohto článku ako aj odkazov, ktoré odzneli v priebehu posledných týždňov, je to, aby sme si tento fakt uvedomili a prijali ho za svoje. Pán Ježiš dal učeníkom príkaz zasiahnuť evanje­liom spoločnosť a celé národy. Učeníci preukázali, že boli dobre vycvičení, a presne podľa Pánových slov rozšírili evanjelium v Jeruzaleme, v Judsku, v Samárii a do všetkých končín sveta. Podobne v priebehu histórie, vždy keď cirkev v danom regióne a čase pochopila potrebu rastu, začala sa dynamicky rozrastať okamžite, keď splnila na to potrebné podmienky. Prečo? Lebo Boh je Bohom rastu. Aj my musíme takto uvažovať.

Rast je nezastaviteľný

Rast nie je bez odporu, a preto občas dôjdeme k názoru, že preraziť je ťažké, ak nie nemožné. Samozrejme, že diabol bol vždy proti rozmnoženiu človeka. Len sa pozrime, koľko útokov je na ľudský život. V niektorých prípadoch sa nedarí, aby žena otehotnela, tehotenstvo býva spojené s množstvom komplikácií a tiež pôrod človeka je náročný okamih, kedy býva veľakrát ohrozené dieťa aj matka. Aj po narodení sú neustále útoky na život človeka, ktoré prichádzajú v podobe rôznych chorôb, nehôd a tragédií a ešte horšie je, že človek po celú históriu vyvražďuje sám seba, počínajúc interrupciou, cez vraždy a vojny, v ktorých je možné rátať počet obetí v stámiliónoch. Ale, pozor! Aj tak sa ľudstvo neustále rozmnožuje. Podobne ani cirkev sa nemôže nechať odradiť tým, že proti rozrastaniu existuje odpor. Prvá cirkev zažila všetky formy odporu. Zažila prenasledovanie náboženskými predstaviteľmi, nepriazeň štátnej moci, neobišli ju ani vnútorné spory. Ale, pozor – stále rástla. Prečo? Lebo Boh je Bohom rastu. Ak nie je rast, je problém. Svet je nastavený na rast vo všetkých oblastiach. Keď sa narodí človek a nerastie, je problém. Podobne je to so všetkým ostatným. Rozrastať sa musí rodina, aj národy. Rodina, ktorá sa nereprodukuje, vymrie a všetky hodnoty, ktoré predstavovala, zmiznú zo zemského povrchu a majetok dostane cudzí. Keď nerastie národ, nie je na rozvoj, nie je na dôchodky a táto neblahá situácia sa rieši, žiaľ, tak ako to vidíme v súčasnej migračnej kríze. Cudzie národy, ktoré vôbec nechcú ďalej budovať žido-kresťanskú Európu, prichádzajú, aby si bez boja privlastnili hodnoty, na ktorých nepracovali a ktorými pohŕdajú. Za pár rokov sa Francúzi a Angličania stanú vo svojej vlastnej krajine cudzincami. Prečo? Lebo sa prestali dostatočne rozmnožovať.

Podobne je to aj s cirkvou. Ak nie je rast, prichádzajú problémy. Už roky bojujeme s undergroundovým myslením, ktoré tvrdí, že malé cirkvi sú lepšie ako veľké. Malá cirkev je dobrá iba vtedy, keď sa usiluje, aby bola väčšia. Vtedy plní svoje poslanie – získavať učeníkov pre Pána. Ako sme už vyššie uviedli, rast cirkvi nie je bez odporu, ale s Pánovou pomocou sa dá prelomiť každá stagnácia. Ak cirkev nerastie, milé rodinné prostredie sa skoro pokazí, začnú zvady a rôznice, medzi jednotlivými skupinami vzniká napätie a nakoniec sa rozháda každý s každým. Preto je otázkou prežitia, aby sa v cirkvi zakladali rodiny, ktoré budú mať viac ako dve deti, a minimálne toľko ľudí musí prísť zo sveta, ako sa v cirkvi narodí. Toto je jednoduchý recept na udržateľný dlhodobý rast cirkvi.

Biblické obrazy podporujúce rast

V Písme nájdeme dva hlavné obrazy, ktoré v našej mysli vytvoria správnu predstavu, ako sa rozrastať. Prvým príkladom je stádo, druhým je poľnohospodárska činnosť, ktorej cieľom je dobrá žatva.

Stádo – Ak má vzniknúť rastúce stádo, je potrebné nasledovné: baran, ovca, pastier, paša a voda. Tak ako sa nikdy nerozmnožili dve ženy, nerozmnožia sa ani dve ovce. Keď sa spojí baran a ovca, prídu na svet jahňatá. V cirkvi sa noví ľudia objavia nasledovne: veriaci kážu evanjelium, vydávajú svedectvo o Ježišovi, ľudia sú dotknutí a vyrastá v nich vnútorná potreba odovzdať sa Ježišovi. Na to, aby sa človek ozaj znovuzrodil, je nutná výzva a potom vedomé rozhodnutie prijať Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Ak sa vrátime k obrazu stáda, malá ovečka musí byť kŕmená, s tým, že si pašu nevyberá ona sama, ale jej pastier. Keď sa dobre nažerie, musí sa riadne napiť, oddýchnuť si a prežúvať. Pastier zatiaľ stádo chráni pred dravými vlkmi. Aj v zbore je dôležité, aby bola dobrá strava – Božie slovo musí byť v úcte, Biblia čítaná a veriaci musia prijímať Božie slovo s otvoreným srdcom. Potom sa treba riadne napiť a byť otvorení Svätému Duchu. Aby cirkev napredovala, musí okrem toho, že sa namáha a bojuje, zažívať aj časy pokoja, radosti a občerstvenia. „A tak zbory po celom Judsku a po Galilei a Samárii mali pokoj, vzdelávajúc sa a chodiac v bázni Pánovej a rozhojňovali sa techou Svätého Ducha.“ (Sk 9,31)

Pastier medzitým chráni ovce, aby sa nedrgali medzi sebou, a chráni ich pred nájazdmi internetových pikošiek, konšpirácií a bludov. A hľa, stádo rastie.

Úroda – Na to, aby bola dobrá úroda, je potrebné nasledovné: dobré semeno, pôda, voda, slnko a roľník. Semenom je Božie slovo, tak ako sa dozvedáme v najznámejšom podobenstve o rozsievačovi. Pôda je srdce človeka, do ktorého musí byť semeno zasadené. Keď semeno vzklíči, musí byť polievané, ale je to nakoniec Boh, ktorý dáva vzrast. Biblia hovorí (1Kor 3), že iný sadí a niekto iný môže polievať. Sadia tí, ktorí zvestujú, svedčia, kážu evanjelium a vedú ľudí k obráteniu. K polievaniu dochádza v cirkvi, kde je človek budovaný Božím slovom, modlitbami a radami. Pre úrodu treba tiež pekné počasie, veľa slnečného svitu. Toto nám hovorí o dobrej atmosfére v cirkvi – o láske. Ak sú rôznice, vzbury a nepokoje, rast sa nedostaví, aj keď sa veľa evanjelizuje. Tu chcem všetkých veriacich vyzvať, aby sme sa správali zodpovedne v cirkvi a vytvorili podmienky pre to, aby sa cirkev neustále rozširovala. Samozrejme, že aj pri poľnohospodárskej činnosti sa treba vysporiadať so škodlivými vplyvmi, treba trhať burinu, vybrať z pôdy kamene a dávať pozor, aby to, čo vzišlo, nezožrali škodcovia.

A na záver jedno úžasné podobenstvo, o ktorom môžeme rozmýšľať. „A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem a spával by a vstával vo dne i v noci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako; lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase.“ (Mk 4,26-28)