Boh nám odpúšťa a prijíma nás takých, akí sme

Svedectvo Viery Csontosovej

V živote asi každého človeka príde raz čas, kedy si položí otázku, odkiaľ je a kam smeruje. To sa stalo aj mne. Bolo to pred jedenástimi rokmi. Už dávno ma fascinovala nočná obloha a často som si kládla otázku, ako to všetko, tak dokonalé, mohlo vzniknúť? Začala som študovať astrológiu, východné náboženstvá. Absolvovala som mnohé prednášky, besedy. Neuspokojovalo ma to. Otvorila som Bibliu, čítala, ale nerozumela som jej. Trvalo to skoro tri roky.

Keďže sa tak ľahko nevzdávam, stále som mala stôl založený knihami a istého večera prišiel sused po jeden podpis na akýsi dokument a uvidel Bibliu. Dodnes neviem, čo mi povedal. Jedno ale viem, že vtedy sa môjho srdca dotkol Pán. Bez váhania som prijala pozvanie na skupinku. Tam som stretla Ivku. Úžasného človeka s veľkým srdcom bijúcim pre Pána. Ona ma vyučovala, zahŕňala citátmi z Písma a ja som túžila poznať Božie slovo. Videla môj „hlad“, a tak som s ňou jedného večera prišla do Kresťanského spoločenstva Milosť v Brezne. Počula som pastora Daniela kázať a cítila som, že to je to, čo som tak dlho hľadala. Tešila som sa na nasledujúce stretnutie aj napriek tomu, že chvály som nejako nevedela prijať (pochádzam z evanjelickej rodiny, do kostola som však po odchode na štúdiá chodila tradične len na Vianoce, keďže som zastávala marxistický svetonázor). Každé zhromaždenie vo mne vyvolávalo toľko nadšenia, až sa ma raz dcéra so smiechom opýtala, že čo nám tam dávajú. Povedala som: „Príď a uvidíš.“

Nie všetci v mojom okolí sa s týmto mojím „nadšením“ stotožnili. Neodradili ma však ani výčitky, ani odpor matky. Dala som sa pokrstiť a tešila sa modlitbe v jazykoch. Môj život (ale aj ja) sa začal meniť. Poznala som, že Ježiš Kristus je živý, že nás neskonale miluje. Poznala som, že odpúšťa naše viny, že nás prijíma takých, akí sme, a nerobí rozdiely, že má pre nás pripravené len dobré veci a my len potrebujeme hľadať Ho, prosiť. (Hľadajte a nájdete, proste a dostanete. Mt 7,7)

Zo mňa – veľkého pesimistu sa stal optimista, nič nebolo pre mňa priťažké. Problémy prestali byť problémami. Našla som prácu, ktorá mi priniesla radosť a uspokojenie. Veľakrát som zažila Božie uzdravenie (problémy s platničkami, ktoré ma trápili polrok, dermatitída, ktorá ma sužovala sedem rokov, pričom som nemohla konzumovať mnohé druhy potravín, alebo prišlo vyčerpanie, keďže vždy šliapem naplno). Nemôžem opomenúť, že po 10-ročnej porozvodovej pauze sme sa pred piatimi rokmi s bývalým manželom znovu vzali a naše deti a vnúčatá majú kompletnú rodinu.

Za všetko toto dobrodenie som ďakovala a ďakujem Pánovi. Svedčila som a svedčím o Bohu svojim kamarátkam, známym aj náhodným známym a rodine. Veľmi si želám, aby mnoho ľudí spoznalo Jeho nekonečnú lásku a dobrotu a tiež, čo je to dotyk Ducha Svätého.

Verím, že je predo mnou ešte veľa požehnaných dní, plných zdravia, sily, elánu pre službu Pánovi. „Dobroreč duša moja Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho Svätému menu. Dobroreč duša moja Hospodinu a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!“ (Ž 103)