Božia vôľa

Dôležitosť Božej vôle

Ježiš nás učí, aby sme sa modlili k Nebeskému Otcovi: „Nech sa stane Tvoja vôľa.“ Aj z ďalších miest Biblie vidíme, že vykonávať Božiu vôľu je nesmierne dôležité. Ján hovorí, že svet ide ta, ale ten, kto koná Otcovu vôľu, trvá naveky. Znamená to, že život v Božej vôli neprináša nič menšie ako večný život. Spolu s večným životom získavame Božiu priazeň, odpustenie hriechov aj zmysluplný a požehnaný pozemský život. Mesiáš Ježiš Kristus Nazaretský pre nás získal večný život tým, že dokonalo naplnil Otcovu vôľu a to nie v nebi, kde je to samozrejmé, ale tu na zemi, keď Syn Boží prijal ľudské telo. „Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, vo zvitku knihy je o mne napísané, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. Najprv hovorí: Obety ani dary, ani spaľované obety, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili — a tie sa predsa prinášajú podľa zákona. Vtedy povedal: Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ (Žd 10,7-9)

Som presvedčený, že by sme sa mali častejšie zamyslieť, či náš život prebieha v Božej vôli.

Som presvedčený, že by sme sa mali častejšie zamyslieť, či náš život prebieha v Božej vôli, ako aj viackrát si položiť otázku: Pane, čo chceš, aby som činil? Za príklad si môžeme zobrať apoštola Pavla. Keď ho Ježiš zastavil na ceste do Damašku, Pavol (vtedy ešte Saul) položil dve otázky. Prvá bola: Pane, kto si? A hneď druhá: Čo chceš, aby som robil? Problém zmaterializovaného západného kresťanstva je v tom, že sa menej pýta Boha, čo má robiť a viac si pýta pre seba. Namiesto toho, aby sme sa pýtali: Pane, čo chceš, aby som pre teba urobil, sme zameraní na to, čo pre nás robí Boh, čo ešte by nám mohol dať a aké sú Jeho požehnania. Hojnosť druhého však nemôžeme získať bez toho prvého.

Schopnosť vykonania Božej vôle

Na to, aby sme mohli vykonať Božiu vôľu, musíme byť k tomu slobodní. Sú asi tri základné príčiny, ktoré nám zabraňujú konať Božiu vôľu, aj keď ju spoznáme. Prvou je hriech. Keď človeka premáha hriech, nemôže vykonať Božiu vôľu. „... lebo kým je ktosi premožený, tomu je i rabom.“ (2Pt 2,19b) Hriech v živote človeka má zotročujúcu a poväzujúcu tendenciu. Ako negatívny príklad môžeme uviesť Samsona, ktorý sa dostal do takého opantania Dalilou, že úplne opustil svoje povolanie pomazaného charizmatického vodcu a bojovníka proti Filištíncom. Dobre vedel, že je mimo, ale už jednoducho nevládal. Preto sa musíme hriechu stále znovu a znovu stavať na odpor, tak ako to odporúča Biblia, až do krvi.

Druhým dôvodom, prečo človek nemôže vykonať Božiu vôľu, je, že v rozpore s Božou vôľou sa podriaďuje vôli iného človeka. Toto nazývame manipulácia alebo čarovanie. Obyčajne človek, ktorý sa dostane pod vládu psychickej sily iných, si chce nahovoriť, že vlastne robí to, čo sám chce. Toto sa však človeku veľmi nedarí. Vplyv manipulácie má totiž jeden úplne jasný znak, a to je strata radosti. Tak ako život v Božej vôli je spojený s vedomím spravodlivosti, pokoja a radosti, tak duša očarovaného človeka je pod obrovskou záťažou. V cirkvi Božej, kde nie je neznáma radosť Svätého Ducha, sa dajú tieto vplyvy odhaliť veľmi rýchlo. Srdce človeka už nie je prosté, priame voči Bohu, nevie sa naplniť Svätým Duchom, začne špekulovať, pošomrávať, kritizovať, prieť sa o banality s tým, že obyčajne cedí komára a hltá jednu ťavu za druhou.

Tretím dôvodom vybočenia z Božej vôle je priamy vplyv satana a jeho temnej armády. Aj tu môžeme poukázať na jeden príklad, ktorý je síce extrémny, ale dobre sa na ňom demonštruje, čo démoni s človekom vedia urobiť. Týmto príkladom je Gadarén. S istotou môžeme povedať, že bol celkom mimo akéhokoľvek Božieho pôsobenia, kompletne vykonával vôľu svojich mučiteľov.

Na vyššie uvedené oblasti si musíme dávať dobrý pozor, aby sme nikde nevybočili z priamej cesty Pánovej.

Všeobecná Božia vôľa

„Lebo to je Božia vôľa – vaše posvätenie.“ (1Tes 4,3a) S istotou môžeme povedať, že Boh chce, aby sme nehrešili. Keď sme sa obrátili, rozhodli sme sa pre posvätenie, že prosto a jednoducho skutky, ktoré sú v rozpore s Božím slovom, vyhodíme zo svojho života. Nemusíme sa Boha pýtať, či máme robiť dobre. Vždy, keď prejavíme súcit, dobrotu, štedrosť, láskavosť, vždy, keď vystrieme svoju ruku k praktickej pomoci, keď prispievame k dobrej atmosfére, pomáhame k rozvoju druhých, isto napĺňame Božiu vôľu. Naopak, je zle, pokiaľ tak nekonáme. „Kto tedy vie dobre činiť a nečiní, má hriech.“ (Jk 4,17)

Ďalšou jasne prejavenou Božou vôľou voči nám je, aby sme získavali učeníkov a budovali cirkvi. Väčšina veriacich ju úplne opomína, aj keď je to nariadenie všeobecne platné pre každého a vždy. Myslím si, že mnoho problémov v živote poctivých dlhoročných kresťanov vzniká preto, lebo do evanjelizácie a služby v cirkvi sa zapájajú málo alebo vôbec. Prikázanie: „Choďte a získavajte mi učeníkov,“ je taktiež Božie slovo ako aj nezabiješ či nepokradneš.

Križovatky života

Okrem vyššie uvedených zjavení, týkajúcich sa Božej vôle, sa človek neustále dostáva na križovatky a musí sa rozhodovať, ktorou cestou sa vydá ďalej. Týka sa to otázok bežného života ako sú voľba partnera, robota, kde budem bývať, do ktorej cirkvi chodiť a ďalšie.

Práve správne rozhodnutia, ktorých je v živote nespočetne veľa, nás dovedú do správneho cieľa. Ak sa pomýlime pri rozhodnutiach menšieho významu, nemusí to nutne znamenať katastrofu, alebo vypadnutie z Božej priazne. No sú také osudové rozhodnutia, pri ktorých musíme byť zvlášť obozretní, lebo chyba sa potom dá napraviť len ťažko a mnohokrát vôbec. Nebude na škodu pripomenúť si niekoľko princípov vychádzajúcich z Písma, ktoré nám rozhodnutie uľahčia:

1. Písmo

Ak sa Biblia k niečomu konkrétne vyjadruje, potom je pre nás Božia vôľa jasná. Ak Písmo niečo zakazuje, potom nemá cenu pýtať si výnimku, lebo by sme mohli dopadnúť ako Balám, ktorého vidina mrzkého zisku viedla k tomu, aby prehováral Boha, aby predsa len mohol ísť ku kráľovi Balákovi. Pán mu povedal: „Choď“ a zároveň poslal anjela, aby ho zabil. Mali by sme skutočne dávať pozor na to, aby žiadny výrok z Božieho slova nestál proti nám.

2. Rada

Človek nevie prežiť správne svoj život bez radcu. Odmala potrebuje, aby ho niekto viedol za ruku. Preto pýtať sa zrelších a skúsenejších je úplne normálne. V zásade tu však platí princíp ovocia – čiže človek, ktorý nám v uvedenej oblasti má poradiť, musí byť v nej jednoznačne úspešný.

3. Čo ma priblíži k Bohu

Zdá sa, že pre niektoré rozhodnutia podklady v Biblii nájdeme ťažko. Napríklad nenájdeme tam, s ktorou konkrétnou osobou vstúpiť do manželského vzťahu (pravdaže obmedzenia tu sú). Podobne pri voľbe zamestnania nám Biblia necháva slobodu, a tak je to aj s výberom miesta bývania alebo školy. Napríklad, pri voľbe, či bývať v rodinnom dome, alebo v byte, nezhrešíš ani v jednom, ani v druhom prípade. Aká je teda pomôcka v týchto prípadoch? Bohabojný kresťan si kladie otázku, či ho jeho voľby približujú k Bohu, alebo naopak vzďaľujú. To znamená, že muž, ktorý sa rozhoduje medzi viacerými slobodnými kresťankami, by si mal zobrať tú naj­zbožnejšiu. Pri voľbe zamestnaní nie je dobré dostať sa na také miesta, kde je hriech, nemorálnosť alebo pokúšanie, preto také miesta ako čašník v bare alebo šatniar na plavárni veľmi odporúčať nemôžeme. Ďalej je tiež treba pozerať na to, či neprijímam také zamestnanie, ktoré ma úplne pohltí, alebo mi znemožní účasť na bohoslužbách. Podobný dopad môže mať aj kúpa rodinného domu vo väčšej vzdialenosti od mesta. Zaiste je za menší peniaz a v krajšom prostredí, ale skôr či neskôr bude pre dotyčného ťažké zapojiť sa plnohodnotne do Božieho diela v cirkvi, do ktorej musí dochádzať. Najdôležitejšie rozhodnutie v živote vôbec je voľba Boha. Hneď za tým ide rozhodnutie, s ktorými ľuďmi budem tomuto Bohu slúžiť, alebo ak chcete, do ktorej cirkvi sa zapojím, aby som prijímal potravu a budoval ju. Samozrejme, treba zvoliť takú, kde sa najlepšie posilní poznanie Všemohúceho.

4. Vnútorné svedectvo

„Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími.“ (Rim 8,16) V našom vnútri máme svedectvo, či sme na dobrej ceste, alebo nie. Je to vcelku masívny signál, ktorý by sme nemali ignorovať. Duch Boží disponuje informáciami, ktoré našej mysli nie sú dostupné, a toto zdieľa s naším duchom. Človek často už keď podpisuje zmluvu, vie, že robí zle, aj keď všetky prirodzené okolnosti hovoria niečo celkom iné.

Nezabúdajme, že žijeme vierou, podľa presvedčenia. Preto je dobré to rozhodnutie, ktoré vychádza z viery, z presvedčenia, že je správne, a nie z kalkulu, či je výhodné alebo nevýhodné.

Ešte o Božej vôli

Niekedy je naplnenie Božej vôle pre nás ľahké, niekedy ťažké. Iba vtedy, keď sme plní Svätého Ducha, v dobrom vzťahu s Pánom, vieme sa s Jeho vôľou stotožniť ľahko. Čím viac sme obkľúčení hriechom, svetom a démonmi, tým je to náročnejšie. Preto, nesťažujme si to.

Boh je milosrdný, zhovievavý a tolerantný. Preto existuje tzv. dovoľujúca Božia vôľa, kedy Boh prehliadne neznalosť, alebo to, že jeho učeník je ešte slabý, nezbudovaný, nevyučený. Po určitej dobe však tolerancia skončí a musíme postúpiť ďalej smerom k dokonalosti. Keď človek odmietne tento pohyb smerom k dokonalej Božej vôli, vypadáva aj z tej povoľujúcej. Pre zaujímavosť, toto sa týka aj celých cirkví. Vidím, že Boh vie cirkvi tolerovať aj úplne choré veci – dočasne. Potom sa však veci musia naprávať.

Nebeský Otče, nech sa stane Tvoja vôľa, ako v nebi, tak aj na zemi.