Extrémne horúčavy júlových dní ma primäli znovu sa zamyslieť nad tým, v akej dobe to žijeme a čo nás čaká v ďalších rokoch. Niekto povie, že takéto výkyvy počasia sú normálne, no ja tvrdím, že to normálne nie je, a že v prírode prebiehajú zmeny, na ktoré je treba mať otvorené oči. Podobné zmeny ako prebiehajú v prírode, môžeme vidieť aj v ľudskom správaní, kde sa dynamicky mení rebríček hodnôt smerom k bezzákonnosti. Je dobre si tieto zmeny všímať.
Znamenia
Učeníci položili Pánovi otázku: „Povedz nám, kedy to bude, a čo bude znamením tvojho príchodu a skonania sveta?“ (Mt 24:3b) Z toho, ako je otázka položená, jasne vyplýva, že Pánovi učeníci veľmi dobre poznali jeden jav. Vždy, keď má prísť nejaká zmena, ktorá zásadne ovplyvní históriu ľudstva, tesne predtým sa začnú diať znamenia, ktoré túto zmenu predzvestujú. Správnosť tejto otázky potvrdil Ježiš tým, že rozsiahlou rečou odhalil, čo všetko sa bude diať pred Jeho príchodom. Človek musí neustále na tieto zmeny pozorovať, aby zostal v bdelom stave, lebo keď zadrieme, môže dôjsť k názoru, že sa vlastne nič zvláštne nedeje, tak ako si myslia mnohí naši spoluobčania. Hovoríme tomu princíp varenej žaby. Vďaka tomu, že zmeny prichádzajú postupne, schopnosti človeka vnímať sa otupujú rovnako, ako žaba nie je schopná vnímať pomaly sa zvyšujúcu teplotu vody. „Kde je to zasľúbenie o jeho príchode? Lebo odkedy pomreli otcovia, všetko tak trvá, od počiatku stvorenia. Lebo úmyselne nechcú vedieť, že nebesia boli oddávna i zem, ktorá z vody a vodou stojí vedno, slovom Božím...“ (2Pt 3:4-5) Peter hovorí, že ľudia úmyselne nechcú vedieť, že prichádza koniec, zatvárajú oči pred tým, že sa evidentne blíži súd. Pre veriacich však majú byť znamenia povzbudením, lebo Pán hovorí, že keď sa toto všetko bude diať, máme pozdvihnúť svoje hlavy, lebo sa priblížil čas nášho vykúpenia. Čiže, prebiehajúce znamenia treba vnímať nie s apatiou, ale s jasnou a triezvou mysľou sa máme pripravovať na návrat Ježiša Krista.
Pokúsime sa odpovedať iba heslovite, lebo podrobná odpoveď na túto otázku by presiahla rozsah tohto článku a hlbšie sa budeme zaoberať iba tým, čo hovorí Biblia o cirkvi posledných čias.
Nezvratné zmeny prebiehajú v prírode. 24. kapitola Matúša špeciálne upozorňuje na zemetrasenia („... a bude bývať hlad a mor, a zemetrasenia budú miestami.“ - Mt 24:7b) prívalové vlny tsunami, záplavy a zmenu slnečného žiarenia. („A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi bude zovretie národov, nevediacich, kam sa podieť, keď bude hučať more a vlnobitie.“ - Lk 21:25)
V knihe Zjavenia Jána sú presne vymenované štyri oblasti prírodných zmien. Prvá oblasť je úbytok vegetácie, druhá je skazenie mora, tretia skazenie a nedostatok pitnej vody a štvrťou oblasťou je zmena žiarenia slnka, mesiaca a hviezd. Dnes je to pre nás celkom uveriteľné, no tvrdiť takéto veci pred dvomi tisícmi rokov vyvolávalo určite pohŕdanie. Tieto zmeny sú nezvratné preto, lebo o tom rozhodol Boh. Za štyrmi oblasťami zmien stoja štyria anjeli, ktorí mali na starosti udržovanie rovnováhy, no rovnováha, ktorá fungovala tisíce rokov je porušená, a preto padá jeden rekord za druhým, či už sa to týka teploty, sucha alebo vodných zrážok. Nikto nevie, ako to bude ďalej pokračovať, fakt je, že počasie bude čím ďalej menej vypočítateľné. Už teraz si poľnohospodári všimli, že niektorým plodinám, ktoré boli v určitom regióne pestované po stáročia (napr. niektorým odrodám viniča, ktoré boli roky pestované vo Francúzsku), sa prestáva dariť. „A prvý anjel zatrúbil, a nastalo krupobitie a oheň, čo bolo zmiešané s krvou, a bolo to hodené na zem, a bola spálená tretina zeme, i tretina stromov zhorela, i všetka zelená tráva bola spálená. A druhý anjel zatrúbil, a niečo ako veliký vrch, horiaci ohňom, bolo hodené do mora. A tretina mora sa obrátila na krv a zomrela tretina tvorov, ktoré sú v mori, ktoré majú dušu, i tretina lodí bola skazená. A tretí anjel zatrúbil, a padla z neba veliká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek i na pramene vôd. A meno hviezdy je Palina, a tretina vôd sa obrátila na palinu, a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo boli zhorkli. A štvrtý anjel zatrúbil, a uderená bola tretina slnca i tretina mesiaca i tretina hviezd, aby sa zatmila ich tretina, a deň aby nesvietil svoju tretinu a noc podobne.“ (Zj 8:7-12)
Druhým veľkým znamením je zmena politického usporiadania sveta, hlavne vznik izraelského štátu a vznik Európskej únie. Znovuzhromaždeniu Židov je venovaná veľká časť proroctiev Starého zákona a okolo Izraela, Jeruzalema a špeciálne okolo Chrámovej hory bude ešte veľa kriku. Čo sa týka Európskej únie, nie je to nič iné ako Rímska ríša, ktorá povstáva z prachu, spolu s ďalšími ako sú Irán, Irak, Sýria, Egypt a Turecko (viď Zj 13, Daniel 7 - Logos 7/06).
Zmeny tiež prebiehajú v ľudskej spoločnosti. Skazenosť charakteru človeka dosiahne vrchol, tak ako to bolo pred potopou. Hlavnými smermi kazenia je ukrutnosť, okultizmus a sex. Denne môžeme vidieť ako z televíznej obrazovky tečie násilie, potoky krvi. V masmédiách je veľký priestor dávaný vešticiam a celkovo rastie záujem o okultizmus všetkých foriem. Sexuálne hriechy, špeciálne homosexualita sú na vzostupe. Apoštol Jakub nás v 5. kap. upozorňuje, že zriadenie, v ktorom budeme žiť, vôbec nebude brať ohľad na ľudí. Žiadny sociálny štát, o ktorom sa hovorí dnes. Bude sa zväčšovať priepasť medzi bohatými a chudobnými, bohatí budú viac bohatnúť a chudobní budú ešte chudobnejší. Možnosti zbohatnutia v súčasnej dobe sú neuveriteľné. Dnes môže človek, ktorý nemal nič, za veľmi krátku dobu získať viac majetku ako kráľovské dynastie, ktoré hromadili majetok vyciciavaním poddaných po stáročia. Ľudská práca nebude cenená, a preto už dlhodobo radím každému, aby nespoliehal iba na predaj svojej sily, intelektu a zručnosti, lebo bude treba robiť čím ďalej dlhšie a tvrdšie, za slabú odmenu. Snažte sa byť finančne a právne gramotní a vytvárať aktíva. Práve s ľudskou skazenosťou sa bude musieť vysporiadať cirkev posledných čias.
Rozdiel medzi svetom a cirkvou bude čím ďalej väčší tak, ako bude naberať na sile temnota. Boh bude budovať cirkev, ktorá bude pripravená na stretnutie s Ježišom. Pozrime sa na niektoré úseky z Písma, ktoré hovoria o tom, že cirkev bude silná a budú veľké prebudenia.
Prvým podobenstvom je svadba v Káne Galilejskej, kde sa dostali do trápnej situácie, keď došlo víno. Podobne na tom bola aj cirkev, keď v prvých storočiach po Kristu bola v cirkvi Pánova prítomnosť, no potom sa úplne vytratila. Došlo víno. Vyše tisíc rokov nebolo pomazanie, nebola radosť, iba náboženské podvody, hriechy a honobenie majetkov. No na tretí deň víno znovu bolo a zrovna tak sa na konci druhého tisícročia vrátil Svätý Duch do cirkvi, prišla radosť, obnovili sa duchovné dary, divy, zázraky a koncom minulého storočia začali veľké prebudenia v Južnej Amerike, v Číne, v Kórei, v Afrike a na iných miestach. Peter práve v súvislosti so znameniami (2Pt 3) hovorí, že u Pána je jeden deň ako 1000 rokov, preto môžeme príbeh z Galilejskej Kány vztiahnuť na cirkev. Bude víno. Nebude horšie, ako to, ktoré bolo na začiatku. Budú divy a zázraky, cirkev bude znovu spiritocentrická. Potvrdzuje to aj 5. kap. Efežanom, ktorá hovorí o cirkvi bez vrásky a vady, ktorá je očisťovaná neustálym pôsobením pomazaného Božieho slova.
Ďalšie povzbudenie nájdeme v prorokovi Joelovi. Joelovo proroctvo začína veľmi smutno. Hovorí o tom, že veľakrát veci nedopadli dobre, tak ako sa čakalo. Izraelci viackrát zasiali a nádejali sa na dobrú úrodu. No skôr, než úroda mohla vzrásť, všetka práca bola zničená. „To, čo zostalo po húseniciach, požrali kobylky; to, čo zostalo po kobylkách, požrali pažraví chrobáci, a to, čo zostalo po chrobákoch, požrali chrústi.“ (Joel 1:4)
Po dlhé stáročia prebiehal tento jav, veriaci začali s nádejou budovať Božie dielo, no výsledkom bolo sklamanie. Prišla stagnácia, konflikty, hriechy, rozdelenie, zničenie. Mnoho evanjelikálnych zborov u nás sa dnes nachádza v neutešenom stave. Ani o nich nikto nevie, sú zatvorené v malých modlitebných domčekoch, kde bojujú svoje žabo-myšie vojny. Popritom v predchádzajúcich generáciách boli pokusy dostať sa z tohto stavu. Zapálení Boží muži a ženy sa usilovali vyviesť cirkev z driemoty, ale po počiatočných úspechoch dielo zoslablo. Na základe týchto skúseností všetci očakávali, že charizmaticko-letničné hnutie bude slabnúť, no na prekvapenie sa veľmi rozvíja. Scenár húsenice, kobylky, chrobáky a chrústi sa nemusí opakovať. Dokonca, Písmo hovorí, že Boh nahradí roky, ktoré nepriateľ zožral. Sláva poslednej cirkvi nám dá zabudnúť na rany, ktoré cirkev utŕžila v minulosti. „A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravodlivosti, a zošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv. Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom. A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás. A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť naveky. A poznáte, že ja som prostred Izraela a že ja Hospodin som váš Boh, a že niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť až naveky. A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia, ba ešte aj na služobníkov a na dievky vylejem svojho Ducha v tých dňoch. A dám vidieť zázraky na nebi a na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu. Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako príde deň Hospodinov, veľký a strašný.“ (Joel 2:23-31)
Kľúčové pre dobrý výsledok je práve vyliatie Svätého Ducha. Tam, kde cirkev zostane spiritocentrická, budú veľké prebudenia. Keď hovoríme spiritocentrická, máme na mysli nielen názov, ale skutočnú prítomnosť charizmatickej Božej sily v zboroch. Udržanie nadprirodzených javov v cirkvi je také dôležité, že v tom môžeme vidieť odpoveď, prečo je v súčasnosti proti práci Svätého Ducha taký odpor, ktorý v minulosti nebol. Prejavy Božej moci ako je padanie, uzdravovanie, vyslobodzovanie, extatická radosť a pod. sú kritizované nielen svetom, ale aj náboženskými ľuďmi. Dokonca, ani letniční už dnes nie sú veľmi letniční, skôr letní. Už ich hovorenie v jazykoch tak nevzrušuje, ako to bolo pred pár rokmi. Strnulosť, obradnosť a filozofie nahrádzajú uctievanie v duchu a v pravde, ale tí, ktorí sa budú Svätého Ducha pridŕžať a dajú mu v cirkvi priestor, budú ďalej napredovať.
Prvým bojom, ktorý musí vybojovať cirkev posledných dôb je víťazstvo nad sexuálnymi hriechmi. Preto je nesmierne dôležité, aby v tejto oblasti cirkvi udržali konzervatívne hodnoty a aby kazatelia neustále napomínali veriacich k svätosti. Aj veriaci navzájom sa musia povzbudzovať. V Biblii je nejeden príbeh, ako sexuálne hriechy zničili Božích mužov a následne utrpela aj cirkev. Na odhaleniach škandálov katolíckych kňazov, ale aj prebudeneckých kazateľov, môžeme vidieť, akú silu majú sexuálne zvody.
Druhou oblasťou, v ktorej musíme byť veľmi obozretní, je udržanie lásky v cirkvi. Keď Ježiš Kristus hovorí o tom, čo sa bude diať pred Jeho príchodom na zem, hovorí nasledovné: „A vtedy sa pohoršia mnohí a budú jedni druhých zrádzať a jedni druhých nenávidieť a povstanú aj mnohí falošní proroci a zvedú mnohých. A preto, že bude rozmnožená neprávosť, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24:10-12) Následkom rozmnoženia neprávosti, o ktorej sme už hovorili, bude ochladnutie lásky. Nielen to, že človek je každodenne vystavovaný zvodom hriechu, ale posilňovaním okultizmu a modlárstva ľudia zažívajú väčší duchovný atak na svoje srdce. Dôsledkom tohto tlaku je, že srdce stvrdne, človek je podráždený, nervózny, chaotický, necíti sa príjemne a stratí pokoj. Na svoje okolie potom reaguje podráždene a výsledkom sú konflikty, hádky, z ktorých nikto nechce ustúpiť, a potom sa pre banality rozpadávajú vzťahy, priateľstvá aj rodiny. Prvým krokom v tomto reťazci je pohoršenie, človek sa cíti dotknutý, urazí sa - nafúkne. Keď sa človek urazí, odmietne odpustiť a zmieriť sa. Zmierenie a odpustenie je samotným základom kresťanstva, preto postoj urážky považujeme za veľmi nebezpečný a často naň upozorňujeme, aby ľudia vedeli uvedomelo s urážkou a horkosťou bojovať. Ak človek odmietne odpustenie a zmierenie, stáva sa zradcom, lebo opúšťa staré priateľstvá, zmluvy a dohody. Takýto človek rýchlo mení cirkevné spoločenstvo, rýchlo opustí zbor veriacich. Samozrejme, takýto človek už nikdy nebude neveriacim, ale Ježiš o ňom hovorí ako o falošnom prorokovi, lebo jeho ideológia je falošná, šíri názory, ktoré spôsobujú Božiemu dielu veľké škody. V poslednej dobe sa stáva veľkým hitom, že takíto ľudia namiesto toho, aby sa pokorili a pokračovali na ceste viery spolu s ostatnými, žijú vo virtuálnom svete, keď skutočný život v obecenstve nahradili pozeraním prenosov z bohoslužieb buď v televízii alebo na internete. Ústa majú plné poučiek o viere, no základnú požiadavku viery, lásku k blížnemu, úplne popierajú. Upozorňujeme, že na základe 18. kap. Matúša nie je možné takýchto ľudí volať bratmi: „A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, (...) A keby ich nepočúvol, povedz to cirkvi; a keby nepočúvol ani cirkvi, nech ti je ako pohan a publikán.“ Jedným z kritérií obstáť pri Pánovom príchode je práve vzťah k spoluslužobníkom, o čom Ježiš hovorí v 24. kap. Matúša.
Milovaní bratia, preto buďme veľmi bdelí, aby sme boli nájdení ako takí, ktorí sú budovateľmi lásky a jednoty, nie ako rozbíjači s falošnými myšlienkami. Aj keď je život niekedy náročný, treba zachovať základné hodnoty, ako sú úcta k blížnemu, korektné správanie a odpúšťanie. Toto je Pánova základná požiadavka pre život v cirkvi aj v rodine. Konflikty treba riešiť rýchlo a s dobrým srdcom. Nedávajme miesto diablovi a úspešne prejdeme aj náročným obdobím, ktoré je pred nami.
Cirkev má budúcnosť | | | Logos 8 / 2009 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Jak roste církev | | | Logos 5 / 2010 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Příběh velkého rozkolu | | | Logos 10 / 2010 | | | Daniel Šobr | | | Z histórie |
Cirkev? Áno! | | | Logos 4 / 2016 | | | Jaroslav Kříž | | | Téma |
Biblické časy | | | Logos 10 / 2014 | | | Michal Tausk | | | Eschatológia |