Cirkev v srdci Manhatanu

New York. Mesto, ktoré nikdy nespí. Mesto, ktoré poznáme z rozprávania, fotiek a filmov. Multikultúrny a mnohotvárny. Pompézny a honosný. Tak nám ho predstavil filmový priemysel a predpokladáme, že iný ani nie je.

No státisícom Newyorčanov ukazuje úplne inú tvár, iba tú odvrátenú. Tá je šedá, nepopulárna a biedna. Na obrazovkách televízorov sa až tak neblyští a v mysliach ľudí už takú dôležitú úlohu nezohráva. Ako sa striedajú newyorské mestské časti, tak sa menia aj pocity a dojmy z neho, a tak on mení svoje tváre. Je stopercentne reálny, no aj tak len veľkou ilúziou. Mnohí tu prichádzajú hľadať svoje šťastie a niektorí ho aj nájdu. Tí ostatní prežijú svoje životy v nekonečných getách, z ktorých len ťažko nájsť cestu von. Špinavý, no aj tak všetkými ospevovaný, zapáchajúci, no aj tak mu chcú všetci privoňať.

Prepchaté ulice, stovky áut, tisíce reklám, milióny ľudí. Kam sa skôr pozrieť? Hluší to z každej strany. McDonnald, H&M, Hyunday, Coca-Cola, Kodak, Forever21... Muž v trenkách s gitarou spievajúci o láske „all we need is love“, sporoodeté devy núkajúce propagačné letáky, hrdinovia z Transformers a sochy slobody, s ktorými sa všetci fotia. Každý niekam uteká, za niečím sa obzerá, o niečo sa potkýna, niekomu niečo rozpráva. Žobráci i urodzení, bohatí i chudobní, slabí aj mocní. Akcie, dlhopisy, obchody, zárobky, peniaze, moc a vplyv. To je to, čo tu hýbe všetkým a všetko je tým hýbané. Čísla na burze, čísla na účtoch, čísla v peňaženkách, všetko má svoje číslo, svoje poradie, svoju hodnotu, svoju cenu. Ako cez deň, tak aj v noci. Ruch tu neutícha, iba jas z reklamných tabúľ osvecuje silnejšie. Taký je Manhatan a také je Time Square.

V strede tohto chaosu, keď už človek nečaká, že okrem ďalších noblesných obchodov, svietiacich bilboardov, lacných fastfoodov a ďalších čudákov môže uzrieť ešte niečo iné, hneď vedľa známej Broadway Street, v centre celého diania, čakala by som, že len ďalšie „Theater“, no tam nápis Times Square Church.

Pred vstupom stoja uvádzači a pozývajú dovnútra. Nie je to tradičná cirkev a nie je na tradičnom mieste. Nie je v tradičných priestoroch a nechodia do nej tradiční ľudia. Vstupná hala je zdobená červeným zamatom zakončeným zlatými niťami. Niekedy to bolo divadlo, dnes tu chvália Boha.

Do hlavnej sály sa vchádza cez veľké dvojkrídlové dvere. Tam už znejú piesne. Silné, mocné, radostné, zároveň aj pokojné a uctievajúce. Každého zrak je upretý dopredu. Veľký chór stojí v strede pódia, pred ním speváčka, ktorá dnes vedie chvály. Jej jemné sólové party umocňuje mohutná súhra chóru, ktorý sa k nej pridáva v tých správnych chvíľach. Majestátne. Zloženie chóru je veľmi rozmanité. Belosi, černosi, Mexičania, Ázijci. Všetci chvália Boha. Rôznorodosť ich nerozdeľuje, naopak dáva ich hlasu silu a farbu. Kapelníci s hudobnými nástrojmi postávajú naľavo. Sú v zákryte a veľmi ich nevidno, zato počuť ich zreteľne. Sú to profíci a náročné džezové sóla im nerobia žiaden problém. Na pravej strane pódia stoja pastori a dvíhajú ruky tak, ako aj celé zhromaždenie.

Títo ľudia sú iní ako tí vonku. Nenaháňajú sa, všetci stoja a spievajú, tlieskajú, zatvárajú oči, dvíhajú ruky. Hneď za vstupnými dverami sú usmiati uvádzači, ktorí usádzajú oneskorencov. Sú perfektne zohraní, ani jedno miesto nezostane bez svojho majiteľa. Príjemná atmosféra, poriadok, sloboda, miesto oddychu a stretnutia sa s Bohom.

Chvály pomaly doznievajú a za kazateľnicu sa postaví pastor. Modlí sa a víta zhromaždenie. Všetci sa navzájom vítajú, podávajú si ruky, prajú si navzájom niečo dobré a tešia sa zo spoločného stretnutia. Na úvod nechýbajú oznamy a oboznámenie s programom na najbližší týždeň. Takéto bohoslužby sa tu počas nedele odohrávajú trikrát. Ráno aj poobede je bežné zhromaždenie, večer o šiestej ešte evanjelizačná bohoslužba.

Nedeľa ale nie je jediný deň, kedy sa kresťania z Times Square Church stretávajú. Pastor vyzve mladé dievča, aby sa podelilo o zážitky z evanjelizačnej misie, na ktorej bola v Holandsku a potom žehná tímu mladých, ktorí sa zasa chystajú do Latinskej Ameriky. Nejdú brať, ale dávať. Veria, že tak ako Boh zmenil ich životy, môže si teraz použiť ich, aby zmenil ďalšie. Samotná kázeň nie je dlhá, no jej odkaz je veľmi povzbudivý. Na záver zaznejú ešte dve, tri piesne a všetci sa pomaly s úsmevmi na tvárach poberajú. Mladí speváci sa postavia na okraje priľahlých ulíc a ešte spievajú chvály a pozývajú zaneprázdnených okoloidúcich na ďalšiu bohoslužbu.

Pomaly sa poberám aj ja. Opäť sa ponáram do rušných ulíc New Yorku. Niečo je ale iné. Vonkajší ruch už tak nevnímam, nepočujem trúbenie taxíkov a krik ľudí. Dokonca aj v centre jedného z najrušnejších miest na zemi sa dá nájsť pokoj a šťastie, pretože to moje je v Bohu.

 ________________________________________________________________________________________________________

Times Square Church je zbor založený Davidom Wilkersonom, pastorom, ktorý prišiel do najhorších štvrtí New Yorku v roku 1958 a založil Centrum pre mládež. Svoju prácu venoval hlavne problémovým mladým v gangoch. Jeho príbeh zachytáva kniha Dýka a kríž, ktorá bola jednou z prvých kresťanských kníh preložených do slovenčiny po páde komunizmu. Byť v zbore, ktorý je výsledkom služby pastora, ktorý svojimi knihami prispel k vývoju charizmatického hnutia aj na Slovensku, bolo pre mňa veľkou cťou.