Dieťa je darom od Hospodina

Život je to najcennejšie, čo nám Boh dal

Ako sa zvykne hovoriť, tí, čo o deťoch ani nerozmýšľajú, ku nim prídu, ani nevedia ako a tí, čo po nich túžia, majú problém ich mať. Tak to bolo aj v našom prípade. S manželom sme uzavreli manželstvo ako dlhoroční obrátení kresťania a snívali sme o šťastnej rodinke plnej detí. Hneď, ako to bolo možné, sme sa rozhodli náš cieľ aj zrealizovať, no akosi sa nedarilo dosiahnuť ho. Prešiel rok a nič. Vyznávali sme Božie slovo do tejto situácie, zasľúbenia, ktoré sme mali, taktiež sme išli viackrát pre modlitbu počas bohoslužby aj na spoločných konferenciách. Zaväzovali sme zlé slová vyslovené do tejto oblasti, lámali generačné kliatby, rozväzovali požehnanie, no stále to neprichádzalo. Prišiel nový rok spolu s januárovými pôstmi, tak sme aj my pridali pôst a uchopili sme víziu, že tento rok to už určite vyjde. Utekal mesiac za mesiacom a tehotenské testy šli do koša jeden za druhým, až to človeka prestane baviť pozerať na lakmusový papierik, ktorý neukazuje vytúžené „dve paličky...“. Po ďalšom polroku čakania sa namiesto dobrej správy objavila negatívna správa. Zistili mi hrčku na tele, ktorú bolo treba operačne odstrániť. Vtedy ma napadali všelijaké myšlienky, čokoľvek by človek čakal, ale nie toto. Naše sny o bábätku sa vzdialili do nedohľadna. Vďaka Bohu, všetko dobre dopadlo, vyznávala som, že:

A výsledok bol dobrý. Počas PN, kedy som sa doma zotavovala po operácii, mala som priestor tráviť čas s Pánom a chodiť na prechádzky do prírody. Tam som vylievala srdce a všetku bolesť Pánovi a tiež všetku túžbu po dieťati. Najviac som cítila prázdnotu na jar, keď všetko okolo klíčilo, plodilo a množilo sa, všade sa liahli a rodili mláďatká. Ale teraz už bola jeseň, listy padali zo stromov, a ja som zjednávala s Pánom, že takto ma predsa nemôže nechať, že rok ešte neskončil. A vtedy sa niečo prelomilo! Po všetkej tej bolesti a úzkosti prišlo svetlo od Pána a ja som vedela, že moju modlitbu vypočul, naplnila ma radosť a pokoj, vedela som, že to mám a že to príde. Aj keď bol už október, ja po operácii a narkóze, manžel mal tiež ísť na operáciu, čo znamenalo ďalšiu narkózu. Z prirodzeného hľadiska boli naše šance otehotnieť do konca roka úplne mizivé. Ale Boh je verný! Použil si túto situáciu na to, aby sa oslávil. Výsledok tehotenského testu bol koncom roka konečne pozitívny! Lekár tehotenstvo potvrdil, mala som veľmi dobrý, požehnaný celý priebeh tehotenstva a na svoj čas a spontánne prišlo na svet naše krásne, vytúžené dieťatko. Boh je verný a sme Mu veľmi, veľmi vďační.

Po takýchto ťažkých bojoch o prvé dieťa, na ktoré sme čakali viac ako dva roky, sme si s manželom mysleli, že sme už v tejto oblasti prelomili a ďalšie detičky prídu prirodzene, bez nejakého ďalšieho namáhavého boja.

V tom čase som bola na materskej dovolenke a chceli sme mať v krátkej dobe aj ďalšie detičky. Prešiel rok a ja som vytúžene otehotnela znova. Lekár však bol pri prehliadke zdržanlivý, stále posúval kontrolu z týždňa na týždeň a vravel, že ešte stále je to malinké, aby sa k tomu mohol vyjadriť. Nakoniec sa potom vyjadril takto: ,,Nevidím nikde srdiečko.“ Bol to údajne prázdny plod, ktorý nežil a nevieme, či niekedy vôbec žil...

Ďalších šesť mesiacov sme mohli len čakať, tak sme sa s manželom snažili na to všetko zabudnúť a hľadali sme nové slová a zasľúbenia. Až o ďalší rok bol môj tehotenský test opäť pozitívny. Tentoraz som u lekára opatrne podliehala svojim emóciám, aby som predišla ďalším zraneniam. Čakala som, či moje tehotenstvo potvrdí. Potvrdil ho so slovami: ,,Tehotná ste, ale ja tam ten plod nikde nevidím.“ Kvalitnejšie sonografické vyšetrenie potom ukázalo, že ide o mimomaternicové tehotenstvo. To som si už myslela, že sa mi sníva, veď o takýchto prípadoch som čítala iba v časopisoch, ani ma nenapadlo, že by sa to mohlo prihodiť niekedy aj mne. Lekári ma chceli okamžite hospitalizovať, nakoľko bol môj život v ohrození. Plod stále rástol a hrozilo mi vnútorné krvácanie. Nasledovala laparoskopická operácia, kde mi plod museli vybrať von. Celá táto udalosť bola pre mňa dlho jedna nezaceliteľná rana. Vždy, keď sme na bohoslužbe spievali pomalé piesne, som len plakala a nevedela, čo s tým. Dávala som to Pánovi, no v mojom vnútri sa to vyplavovalo znova a znova. Nechápala som to, veď máme zasľúbenia a stal sa opak toho, čo sme očakávali, v čo sme verili. Prijaté slovo sme nepustili a aj naďalej sme to slovo pravidelne vyznávali, modlili sme sa s manželom za ďalšie dieťa. Potom však prišlo aj také obdobie, keď som sa už za to nemohla ani modliť, smútok za strateným bábätkom bol až príliš veľký. Snažila som sa zabudnúť, tešiť sa zo života, z nášho prvorodeného dieťatka a možno sa aj vyrovnať s tým, že zostane bez súrodenca. Takto to trvalo dlho, asi 9 mesiacov, no nevedela som sa s tým všetkým zmieriť, bolesť vnútri trvala. Až raz, mala som možnosť vypočuť si celú nedeľnú kázeň, čo mamičky malých detí majú málokedy. A bola téma o tom, ako zložiť svoje starosti na Pána, aby sme sa to naučili a nenosili bremená na svojich pleciach, aby sme ich vedeli zložiť a neustarosťovali sa o veci, ktoré sami nevieme vyriešiť. Na konci kázne bola výzva, že kto má nejaké starosti alebo veci, ktoré sa znova a znova vyplavujú a nevie, čo s tým, nech to príde dopredu zložiť Pánovi. Neváhala som, vedela som, že je to o mne, šla som dopredu. Slúžila mi pastorova manželka, ktorá vedela o všetkých mojich bojoch a vo všetkom za nami stála. Hneď, ako som jej povedala, že ma tá vec ešte stále bolí, potiahla ma dopredu pred pódium a povedala: ,,Teraz povedz Pánovi jednoducho, čo od Neho chceš, aby Ti učinil.“ Povedala som: ,,Pane, prosím, aby si mi požehnal životaschopné tehotenstvo, zdravé bábätko v krátkej dobe, amen.“ Na to všetko sme zažili silnú Božiu moc a Božiu prítomnosť, aj všade okolo bola silná Božia moc. Odchádzala som spredu šťastná! Pán vzal to trápenie! Už som na to viac nemyslela. A do mesiaca sa dostavil výsledok, čakali sme bábätko. Tentokrát som prežívala skrytú vnútornú radosť, ale zároveň aj pokoj, že všetko bude OK, pretože som vedela, že toto tehotenstvo je od Pána, tak ako ho zasľúbil. A dieťatko sa narodilo, haleluja! Sláva Bohu!

Dnes, kedy máme dve zdravé deti, sme Bohu nesmierne vďační, všetka sláva patrí Jemu, je dobrý a verný Boh. Verný naplniť zasľúbenia aj v ďalších oblastiach života, ale život je to najcennejšie, čo dal, preto ďakujeme, že s ním dáva aj to ostatné. Nech je požehnané meno Pánovo.

S láskou sestra zo zboru KS Milosť.