Fascinujúci Kristus I.

Kristus – dobre známy

Ježiš Kristus je zrejme najznámejšou osobou na celej planéte Zem. Jeho meno spomínajú nielen Jeho nasledovníci, ale aj odporcovia, ateisti a hlásatelia iných náboženstiev. Samozrejme, ich motívy a poznanie samotnej osoby Krista sú na rôznej úrovni.

Kresťania začínajú svoj život veriaceho základným poznaním Ježiša a toho, čo pre ľudstvo urobil. Vedia, že je Boh, narodil sa ako človek a zomrel za hriechy každého človeka na kríži. Tiež vedia, že každý, kto prijme túto Jeho zástupnú obeť a uverí, že Kristus vstal z mŕtvych a svojimi ústami Ho vyzná ako svojho Pána, bude spasený. V rámci tohto článku sa však nebudem zaoberať Jeho skutkami, ale iba priamo Jeho osobou.

Často majú ľudia na Ježišovu osobu „svoj názor“, majú na Neho „iný pohľad “ a „svoje vlastné presvedčenie“. V otázkach náboženského presvedčenia táto sloboda vedie k vzniku nebezpečných bludov. V prípade, že človek postupuje tak, ako spieva Frank Sinatra: „I do it my way…“ (Urobím to po svojom…), takmer isto začne tvrdiť o Kristovi informácie, ktoré nie sú pravdivé, teda sa mu rúha. Aj z tohto dôvodu je lepšie mať tisíc otázok nezodpovedaných, ako jednu nesprávnu odpoveď.

Keďže otázka správneho poznania Krista je pre človeka z hľadiska večného života strategickou, je potrebné poznať Ho správne. Pre človeka je táto úloha úplne špeciálna. Podobne by to bolo s umelou inteligenciou, ktorú vytvoril človek. Robot vie zhromažďovať, triediť a spracovať iba tie informácie o človeku, ktoré mu dá človek k dispozícii. Pri osobe Krista môže človek skúmať iba tie informácie, ktoré mu o sebe samom poskytol Boh. Teológia teda nie je vedou skúmajúcou Boha, ale vedou, ktorá sa zaoberá Božím slovom. Známosť Krista takmer výlučne pochádza z poznania toho, čo o Ňom hovorí Biblia a úplne vždy musí byť v súlade s Božím slovom.

Kto Kristus vlastne je?

Cieľom života veriacich je zaoberať sa osobou Krista a lepšie Ho poznať. Takýmto spôsobom veriaci nadobudne väčšiu istotu, čo sa týka vlastnej viery, ale aj lepšie dokáže obhajovať evanjelium a správne vyučovať iných tak, aby nevznikali falošné učenia. Božím plánom je, aby sme Ho neustále viac poznávali počas celej našej existencie, a to aj vo večnosti (Jn 17,3). Samotný Kristus je Božou osobou a zároveň Otcovým darom. Preto je prejavom našej úcty k Bohu zaoberať sa Kristom a snažiť sa vedieť o Ňom viac.

Čo sa týka gréckeho slova Kristus (ekvivalent odvodený z hebrejčiny je Mesiáš), nejde o Ježišovo priezvisko, ale o hodnosť Božieho Syna. Doslovne to znamená Pomazaný. (Keď niekoho Boh v izraelskej spoločnosti určil, aby vykonal nejaké dielo, zvykol byť na znak uschopnenia a povolania aj obradne pomazaný olejom.) V období, keď sa na zemi objavil Syn Boží, sa podľa historika Josefusa Flavia stávalo, že cesty boli lemované ukrižovanými vzbúrencami, ktorých ich nasledovníci označovali za kristov – očakávali od nich záchranu, a to najmä od rímskej nadvlády. Možno aj preto Ježiš nevyžadoval, aby Ho ako Krista oslovovali, ale správnosť tvrdenia, že On je Kristus, potvrdil: „A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Kristus, Syn živého Boha! A Ježiš odpovedal a riekol mu: Blahoslavený si Šimone, synu Jonášov, lebo telo a krv ti toho nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 16,16–17)

Pôvod pôvodcu

Keď chceme predstaviť nejakú osobu, častokrát začíname informáciami o jej pôvode. Čo sa týka Krista, rozprávanie o Jeho pôvode je trochu komplikovanejšie. Podľa Biblie totiž Kristus existoval ešte pred tým, ako vznikol celý viditeľný i neviditeľný svet. Svet a aj čas boli stvorené skrze Neho a On existoval aj predtým v prítomnosti Boha Otca. Keby sme chceli zobraziť Kristov začiatok na časovej osi, bolo by to úplne nesprávne. Zrejme by bolo lepšie zobraziť celú časovú os v Kristovi. Hovorí o tom aj začiatok Evanjelia Jána: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.“ V tomto mieste Písma sa teda dozvedáme, že On, Kristus, Syn Boží existoval pred stvorením sveta, teda existoval aj pred tým, ako sa narodil do ľudského tela ako syn človeka.

Stretávame sa tu aj s ďalším Jeho titulom – Slovo. V gréckom origináli je to pojem Logos. Jeho základný význam je slovo, význam, reč, ale aj samotná vec, ktorú slovo označuje, a tiež múdrosť. Kristus – Logos je sprostredkovateľom medzi Bohom a človekom. Boh hovorí skrze Logos, a tak práve Logos je kanálom informácií o podstate a vôli Boha Otca.

Logos ako nadprirodzený, božský princíp, ktorý stvoril svet a udržuje ho a sprostredkuje vzťah s Bohom, sa nachádza aj v gréckej filozofii. Apoštol Ján však nevychádza z gréckej filozofie.

V Starom zákone sa nachádzajú hebrejské pojmy, ktoré sú ekvivalentom Logosu v Novej zmluve. Je to Dávar JHVH – Pánovo Slovo, reč, skutok so silným naviazaním na osobu a Chochma – múdrosť (nie je doslovným prekladom slova Logos, avšak sú tu nezanedbateľné významové prieniky). V knihe Prísloví v 8. kapitole sa nachádza takýto popis Múdrosti: „Hospodin si ma nadobudol za počiatok svojej cesty, pred všetkými svojimi skutkami, pred všetkými časy. Ustanovená som od veku, od počiatku, prv ako bola zem. Keď ešte nebolo priepastí, bola som splodená, keď ešte nebolo prameňov, zaťažených vodami. Prv ako boli vrchy zapustené do základov, prv ako boli brehy, bola som splodená, kým ešte nebol učinil zeme ani polí ani začiatku rôzneho prachu okruhu zeme. Keď pripravoval nebesia, tam ja, keď vymeriaval kruh nad priepasťou, keď upevňoval najvyššie oblaky hore, keď utvrdzoval studnice priepasti, keď kládol moru jeho medze a vodám, aby neprestupovali jeho rozkazu, keď rozmeriaval základy zeme, a bola som pri ňom dielovedúcim a bola som všelijako jeho rozkošou deň ako deň hrajúc sa pred ním každého času, hrajúc sa na okruhu jeho zeme, a moje rozkoše so synmi človeka. A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa! A blahoslavení sú tí, ktorí ostríhajú moje cesty.“ Z uvedeného textu je zrejmé, že Múdrosť, o ktorej je tu reč, je osoba. V 23. verši hovorí: „Ustanovená som…“ Tu sa hovorí práve o takom ustanovení, k akému dochádzalo pri pomazaní. Teda Syn Boží bol Pomazaný ešte pred stvorením sveta.

Kristus v Starom zákone

Keď nahliadneme do Starého zákona, vidíme tu viacero predobrazov osoby aj diela Krista. Keď sa pozrieme na Abraháma, ten bol požiadaný, aby obetoval svojho syna. Podobne aj Boh Otec obetoval svojho Syna. Abrahám veril vo vzkriesenie z mŕtvych, dokonca sa vo svojej dobe stretol s Kristom, čo potvrdil aj Ježiš, keď hovoril, že Abrahám Ho videl a radoval sa. Abrahám tiež dostal prísľub, že z jeho potomstva vyjde Kristus.

Po viac ako 400 rokoch od Abraháma nastupuje doba Mojžišovho zákona, o ktorom apoštol Pavol píše v Liste Galaťanom, že zákon bol pestúnom, ktorý viedol ku Kristovi, aby sme boli ospravedlnení z viery. Boh mal v Zákone určité požiadavky – nároky, ale bol si vedomý toho, že telesné židovstvo nebude schopné dodržať duchovný zákon, a tak Zákon dovedie ľudí k poznaniu vlastnej hriešnosti a vyvolá v nich pocit potreby spásy a Spasiteľa – Záchrancu. Boh chcel Židov pripraviť na stretnutie s Kristom. Zákon mal ukázať človeku, že skrze dobré skutky sa nedokáže vyslobodiť spod zákona hriechu a smrti, a preto potrebuje Božiu nadprirodzenú pomoc a dar. A toto Otec pripravil vo svojom Synovi ešte pred stvorením a pádom človeka.

Dominantnú úlohu v Mojžišovom zákone zohrával systém obetovania s prísnymi pravidlami. Aj tu nájdeme paralelu poukazujúcu na prichádzajúceho Spasiteľa. Jednou z obetí bola obeť za hriech, pri ktorej bol zabitý a obetovaný baránok. Spojitosť s Kristovou obeťou odhaľuje okolostojacim Ján Krstiteľ, ktorý keď videl ísť Ježiša okolo, povedal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.“ Teda On bol obeťou, ktorú obetoval Boh Otec za hriechy sveta a poukazoval na ňu už vopred. Apoštol Ján o Kristovi hovorí aj ako o Baránkovi Božom, ktorý je ukrižovaný už od počiatku sveta. Takže, tento plán obetovania Božieho Syna za ľudstvo bol pripravený ešte pred tým, ako Boh človeka stvoril. Ešte pred stvorením vedel Otec a vedel aj Syn, že k ukrižovaniu dôjde.

Mojžiš písal o mne!

Mojžišov zákon v rámci občiansko-právnych záležitostí obsahoval napríklad aj možnosť vykúpenia z otroctva. Človeka, ktorý sa stal otrokom, mohol z jeho nemilej situácie vykúpiť iba človek, ktorý bol s ním v príbuzenskom vzťahu. Keď teda prišiel príbuzný, majiteľ bol povinný predať otroka za zvyčajnú cenu. Tento „paragraf“ sa naplnil pri Kristovi tým, že sa musel narodiť ako človek, do ľudského tela, aby mohol zo Satanovho otroctva hriechu vykúpiť ľudí.

Tak ako systém obetí, aj systém sviatkov hovoril o Kristovi. Prvým v poradí je sobota. Asi najvýraznejším znakom je pre nás to, že vtedy mali židia oddychovať – nepracovať. Aj dnes, keď chce kresťan viesť úspešný život, potrebuje si oddeliť čas, aby bol iba s Bohom, a keď sa modlí a číta Bibliu (okrem dôležitej účasti na spoločných bohoslužbách), prichádza skutočný odpočinok a riešenie problémov a výziev bežného života.

Ďalším sviatkom je Pascha (Pesach), ktorým si židia pripomínajú vyslobodenie z Egypta, pri ktorom tiež musel byť zabitý baránok a jeho krv bola použitá na znamenie, ktoré zabránilo zhubcovi zabiť prvorodených v dome. Je to obrazom toho, že Ježišova krv bola vyliata za nás, aby sme nemuseli trpieť za svoje hriechy.

Nasledoval Sviatok nekvasených chlebov, ktoré židia jedli na úteku z Egypta. Toto zase hovorí o tom, že Ježišovo telo nepodľahlo skaze, kým bolo v hrobe. Po troch dňoch totiž nasledovalo Jeho zmŕtvychvstanie, čím sa naplnil Sviatok prvotín. O päťdesiat dní neskôr bol sviatok Letníc. Na Letnice, ktoré mali židia oslavovať už tisícročia pred ukrižovaním, zoslal Boh Svätého Ducha na veriacich, ktorí Ho aj mali očakávať.

Tieto sviatky sú už ako predobraz budúcich Božích plánov naplnené. Nasledujú ešte dva jesenné sviatky, ktoré hovoria o budúcnosti. Prvý z nich je Roš Hašana – Sviatok trúbenia, ktorý sa naplní pri skrytom príchode Krista a vytrhnutí cirkvi. Potom nasleduje Jom kippur – Deň zmierenia. K nemu zase dôjde, keď sa židovský národ obráti k Ježišovi a prijme Ho ako svojho Mesiáša, ktorého očakávali a napriek tomu Ho 2000 rokov odmietali.

Starý zákon teda obsahuje veľké množstvo obrazov hovoriacich o Kristovi. Niektoré sú skryté a nebolo ich možné vyložiť, až pokiaľ sa aspoň sčasti nenaplnili, a iné hovoria o prichádzajúcom Záchrancovi úplne otvorene a až prekvapujúco presne. Toto sa týka proroctiev.

Teraz sa budeme venovať proroctvám, ktoré hovoria o pôvode Krista. Pôvod zohrával v židovskej spoločnosti veľmi dôležitú úlohu. Pôvod určoval, kto patrí k ľudu Izraela a kto nie. Určoval presne, kto môže byť kňazom a rovnako ako aj v iných kultúrach pôvod určoval kráľa. Proroctvá presne určovali pôvod očakávaného Spasiteľa. Už v prvej knihe Biblie sa hovorí o tom, že Kristus musí pochádzať od človeka: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“ (1Moj 3,15) Ďalšie proroctvá hovoria, že Ten, ktorý príde, musí byť od Séma (1Moj 9,29). Abrahám dostal od Boha prísľub, že Kristus bude jeho potomkom (1Moj 22,18) a podobne tiež potomkom Izáka a jeho syna Jákoba.

Proroctvo na konci 1. knihy Mojžišovej hovorí: „Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu spomedzi jeho kolien, dokiaľ nepríde Šílo, a jeho budú poslúchať národy.“ Hovorí sa tu o tom, že prichádzajúci Kráľ národov bude pochádzať od Júdu – Jákobovho syna. (1Moj 49,10)

Prorok Izaiáš povedal: „A vyjde prútok z parezu Izaiho, a mládnik z jeho koreňov ponesie ovocie.“ To znamená, že Kristus musí byť potomkom Izaiho, ktorého synom bol kráľ Dávid. O ňom hovorí prorok Jeremiáš na dvoch miestach, a to, že Pán vzbudí a dá vyrásť Dávidovi spravodlivý výhonok a ten bude kráľom (Jeremiáš 23,5 a 33,15). Aj samotnému Dávidovi o tom hovoril Boh. Prorokmi ohlasovaný rodokmeň Krista bol v Izraeli všeobecne známy. Ježiša ako syna Dávidovho oslovovalo viacero ľudí. Slepý pri Jerichu kričal: „Ježiš, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Lk 18,38-39) a podobne i dvaja slepci: „Zmiluj sa nad nami, syn Dávidov!“ (Mt 9,27) Prekvapivo fakt, že Kristus má byť potomkom kráľa Dávida, vedela aj kananejská žena, ktorá ho oslovila: „Pane, synu Dávidov“, keď prosila o záchranu svojej dcéry (Mt 15,22).

A zase Izaiáš 7,14 hovorí: „Preto sám Pán vám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ Toto sa naplnilo pri Márii, matke Ježišovej.

§

Osoba Ježiša Krista je veľmi fascinujúca. V rámci toho, čo On sám o sebe zjavuje v Biblii, sme sa Ním zaoberali len veľmi málo. Ďalšími proroctvami, ktorých naplnenie dokumentuje aj Nová zmluva a ostatnými faktami týkajúcimi sa Jeho osoby, sa budeme zaoberať v budúcom článku.