Ježiš Kristus – zjavený Mesiáš

Čím viac poznávame Písmo, tým viac sú pred nami odhaľované veci, ktoré tam boli od počiatku skryté. Stará zmluva dokazuje, že Ježiš Kristus je Mesiáš nielen cez štatisticky nemožné, ale predsa naplnené proroctvá, ale aj cez predobrazy (typy), ba dokonca cez slová ukryté v hebrejských textoch.

Celá Stará zmluva aj Nová zmluva sa centruje na jednu konkrétnu osobu. Necentruje sa na miesta, pretože aj tie miesta sú nakoniec o osobe. Tou osobou je Mesiáš.

Abrahám a Izák

Zmluva s Abrahámom

V 15. kapitole Genesis vidíme jednostrannú zmluvu (t. j. bezpodmienečnú), ktorú učinil Boh s Abrahámom. Tá nastala 14. dňa Nisan, čiže na Paschu. Abraháma tu po zotmení „zovrela tieseň hlbokej temnoty“. Abrahám typologicky a čiastočne zažil to, čomu raz mal čeliť Boží Syn na kríži približne o 2000 rokov, v ten istý deň roka. Môže to byť predobraz tmy a zemetrasenia, ktoré nastalo v čase ukrižovania (nastala tma na tri hodiny). Abrahám musel odháňať dravých vtákov, čo je symbol démonov. Keď Ježiš visel na kríži, nastal obrovský duchovný boj: démoni podpichovali a dorážali na Ježiša, aby sa vzdal. Žalmy hovoria o tom, že všetci na Neho zízali a vysmievali sa Mu. Chceli zlomiť Jeho odvahu. Mesiáš však vydržal a zvíťazil.

Poviazanie Izáka (HaAkeda)

V príbehu Izáka vidíme predobraz Ježiša Krista. Príbeh 22. kapitoly Genesis sa v hebrejčine nazýva Ha-Akeda, čo znamená „poviazanie“, a myslí sa tým poviazanie Izáka na vrchole hory Morija.

Gn 22,2: „Boh povedal: Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, odíď do kraja Morija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na vrchu, o ktorom ti poviem.“

Prvú zaujímavú vec, ktorú si môžeme všimnúť, je fakt, že Boh žiada od Abraháma svojho jediného syna, ale pritom vieme, že Abrahám mal ešte syna Izmaela. Po druhé, Boh od Abraháma žiada čudnú vec, ktorá sa vymyká bežnému Božiemu správaniu.

V tomto príbehu nachádzame veľa symbolických obrazov. Abrahám vzal svojho syna Izáka, dvoch mladíkov a osla, a tri dni cestoval na horu Morija. Keď sa Izák pýta na baránka, Abrahám odpovedá veľmi pozoruhodnú vec: „Boh poskytne Baránka.“ V momente, keď Boh oznámil svoj zámer Abrahámovi, Abrahám musel učiniť rozhodnutie. Židia tvrdia, že už v momente tohto rozhodnutia Izák u Abraháma zomrel. Tri dni Abrahám putoval so všetkými týmito pocitmi a na hore akoby bol Izák opäť „vzkriesený“ k životu.

Tajomný vrch Morija

Gn 22,14: „Vtedy Abrahám pomenoval to miesto: Hospodin si vyhliadne, ako sa podnes hovorí: Na vrchu si Hospodin vyhliadne (alebo: Na vrchu Pánovom sa uvidí).“

Abrahám putoval z juhu (od Beer Šeba). Keď prišiel k úpätiu hory Morija¹, do údolia Hinom, nechal tam osla aj dvoch sluhov. Abrahám vzal drevo a položil ho na plecia svojmu synovi Izákovi. Najprv vystúpili do pôvodného Jeruzalema (Sálem, Sion²), ktorý dnes poznáme ako mesto Dávida.

Potom prešiel cez oblasť, ktorú poznáme ako Chrámová hora, kde Dávid kúpil humno. Tam však nezostal, pretože topológia vrchu Morija nám ukazuje, že na Chrámovej hore (741 metrov nad morom) nebol vrchol hory Morija³. Ten sa nachádzal ešte severnejšie (severozápadne) a v čase Ježiša Krista bol známy ako vrch Golgota (približne 777 metrov nad morom).

Tam zviazal svojho syna a položil ho na oltár. V Starom zákone tiež čítame, že obetné zviera za vinu a za hriech muselo byť zabité na sever od oltára (Lv 1,11; 6,24). Židovská tradícia (Mišna) hovorí, že ranná obeť bola zabitá na severozápade od rohu oltára. Na inom mieste čítame, že Ježiš bol ukrižovaný za hradbami.

Ž 48,2-3: „Veľký je Hospodin a hoden veľkej chvály. V meste nášho Boha je jeho svätý vrch. Na radosť celej zeme krásne sa vypína vrch Sion, severný výbežok, mesto veľkého Kráľa.“

Kam išiel Izák?

Príbeh Akeda končí nasledovným veršom:

Gn 22,19: „Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Beér-Šeby, kde Abrahám býval.“

Tento verš hovorí, že len Abrahám a jeho dvaja sluhovia sa vrátili do Beer Šeby. Hoci sa Izák pravdepodobne s nimi vrátil domov, Písmo ho z nejakého dôvodu vo verši vynecháva a objavuje sa až o dve kapitoly ďalej, kedy sa zíde so svojou nevestou pri studni Živej vody (LaHaj-Roj). Príbeh teda súhlasí aj s kresťanským vyučovaním o posledných časoch: Ježiš po vzkriesení odišiel do nebies, odkiaľ sa po dvetisíc rokoch vráti po svoju nevestu, Cirkev.

Patriarcha Jozef

Židia rozlišujú Mesiáša, syna Jozefa (Mašīaḥ ben Yōsēf), tiež známeho ako Mesiáš, syn Efraima, a Mesiáša, syna Dávida (Mašīaḥ ben David). Kresťania tomu rozumejú tak, že Mesiáš, syn Jozefa naznačuje prvý príchod Ježiša Krista (pokorný služobník, baránok), a Mesiáš, syn Dávida naznačuje druhý príchod Ježiša Krista (večný Kráľ, lev z Júdy).

Jozef je typ Mesiáša. Veľa detailov v príbehu Jozefa sa totiž dá nájsť neskôr v príbehu Ježiša Krista. Pozrime sa na základné paralely týchto príbehov. Jozef bol obľúbený syn, Ježiš bol milovaný syn. Otec poslal Jozefa k bratom s jedlom, Ježiš prišiel ako chlieb z neba. Jozef bol bratmi odmietnutý, Ježiša vlastní neprijali. Jozef bol predaný za cenu otroka, rovnako aj Ježiš, za 30 strieborných. Jozef išiel na čas do väzenia, Ježiš zostúpil do hrobu ako dočasného väzenia. Jozef vyšiel z väzenia a posadil sa po boku najvyššieho vládcu ríše a Ježiš sa posadil po pravici Otca, majiteľa neba a Zeme. Jozef dostal pohanskú nevestu a Ježiš na kríži získal pohanskú nevestu (cirkev). Jozef mal dvoch synov: Menasesa a Efraima – obaja získali rovnaké dedičstvo. To poukazuje na Izrael a Cirkev, ktoré podľa Novej zmluvy majú rovnaké dedičstvo. Bratia prišli za Jozefom trikrát. Dnes sú Židia, bratia Ježiša Krista, v Izraeli tretíkrát (za Józuu, po návrate z Babylona a od roku 1948).

Pre niekoľko ďalších detailov sa pozrime na nasledovné podobnosti Jozefa a Mesiáša.

• Milovaný otcom (Gn 37,3)
• Závideli mu a nenávideli ho bez dôvodu (4)
• Predpovedal, že raz bude vládnuť (7)
• Otec ho poslal, aby zistil, či sa bratia majú dobre (14)
• Ochotne ich hľadal a našiel (17)
• Odmietnutý a zavrhnutý na smrť (18)
• Vyzlečený zo svojho oblečenia (23)
• Hodený do jamy (24)
• Predaný za striebro do rúk pohanov (28b)
• Vytiahnutý z jamy (28a)
• Stal sa sluhom (39,1-2)
• Všetko, čo robil, prospievalo (39,3b)
• Odolal pokušeniam (39,7-12)
• Neprávom obvinený (39,17-18)
• Počítaný s priestupníkmi (39,20)
• Sľúbil oslobodenie odsúdenému (40,13)
• Predpovedal budúcnosť (41,13)
• Dokázal byť dobrým radcom (41,39)
• Pozdvihnutý k úcte a sláve a dostal nové meno (41,41) (Fil 2,9)
• Všetci ľudia sa Mu museli pokloniť (41,43)
• Zabezpečil mnohých (41,57)
• Jeho vlastní Ho nespoznali (42,8)
• Bratia boli v rozpakoch, keď Ho stretli (45,5) – Zach 12,10
• Nechal prejsť svojich bratov cez trápenie (42,6-44,34)
• Zjavenie a zmierenie (45,3-9)

Žalm 22

Tento žalm kráľa Dávida je najznámejším prorockým žalmom o Mesiášovi. Podobne ako Jozef, aj kráľ Dávid je typom Mesiáša. Dávid v tomto žalme prorokoval, že Mesiáš bude odmietnutý, bude trpieť a zomrie. Otec nezachráni Mesiáša, ale zostáva ticho. Známy stredoveký rabín Raši vzťahuje tento Žalm do budúcnosti.

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Podľa záznamov z evanjelií vieme, že tieto slová hovoril Ježiš na kríži (Mt 27,46; Mk 15,34).

Ž 22,8-9: „Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“

Opäť vidíme podobnú paralelu v príbehu Jozefa. Jozefovi sa bratia vysmievali a odmietli ho, ale Egypťania (t. j. pohania) ho prijali, keď skončil v ich rukách. Bratmi bol považovaný za mŕtveho a bezvýznamného. Medzi pohanmi sa stal dôležitým vodcom, pretože činil zázraky (Jozef vykladal sny). V evanjeliu Lukáša a Matúša (27,39-43) čítame:

Lk 23,35-37: „Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu vysmievali a hovorili: Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je vyvolený Boží Mesiáš. Posmievali sa mu aj vojaci, ktorí prišli a podávali mu ocot. Hovorili: Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“

Verše 10-11 hovoria o matke Mesiáša, no nespomínajú pozemského otca.

Ž 22,17: „Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy.“

Masoreti v tomto verši urobili chybu (skrátili písmeno VAV na písmeno JOD) a do hebrejskej biblie tak zaniesli nesprávny text („ako lev sú moje ruky a nohy“). Na túto chybu sa však prišlo a všetky kresťanské biblie to majú správne⁴. Židovská biblia to však naďalej účelovo ponechala. Ďalej vidíme iné naplnené proroctvo:

Ž 22,19: „Delia si moje rúcho, o môj odev losujú.“

A v evanjeliách čítame (Mk 15,24, Mt 27,35, Lk 23,34 a Jn 19,24):

Mk 15,24: „Pribili ho na kríž a jeho šaty si rozdelili; lósom určili, kto čo dostane.“

Žalmista píše: „Jazyk sa mi prilepil na podnebie,“ (Ž 22,16) a vidíme, že Ježiš kričí na kríži: „Som smädný,“ (Jn 19,28). Neskôr píše: „Môžem si spočítať všetky kosti,“ zatiaľ čo mnohí komentátori k tomu vysvetľujú, že všetky kosti mal na mieste a žiadna nebola zlámaná. V 16. verši sa píše proroctvo, že Mesiáš je „položený do prachu smrti,“ pred svojím vyslobodením. Vieme, že Dávid netrpel pred svojou prirodzenou smrťou vedľa sunémskej ženy Abišag, no Mesiáš v Žalme 22 zomrel s veľkým utrpením. Navyše, známy Midraš (Pesikta Rabbati) z 8. storočia hovorí, že tieto verše hovoria o Mesiášovi, synovi Dávidovom.

Purpurový červ

Veľmi zaujímavým príkladom zjavenia Mesiáša v tomto žalme je nasledovný verš:

Ž 22,7: „Ja som však červ, a nie človek, potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý.“

Prečo by Mesiáš hovoril, že je červ, a nie človek? V tomto verši je jeden zásadný detail. Nejde o hocijakého červa (hebrejčina pozná iné slovo pre červa: maggot), ale o veľmi výnimočného tmavo-červeného chrobáka (heb. tola’ath, prekladá sa ako karmín alebo šarlát), ktorého poznáme pod názvom Červec. Tohto chrobáka zbierali kvôli jeho červenej farbe a používali ho na farbenie oblečenia (vlny) a v Starom zákone sa používal aj s popolom rysavej jalovice na očistenie osoby, ktorá sa dostala do kontaktu s mŕtvym (Num 19,6). Kňazské rúcho obsahovalo farbu z tohto chrobáka a pravdepodobne aj prikrývka Svätostánku. Dnes sa používa aj ako potravinárske farbivo E120. Najpozoruhodnejší je však životný cyklus tohto chrobáka.

Tento červ (latinsky Kermes Ilicis, podobne aj Coccus Ilicus), keď dospeje a je pripravený odovzdať život svojim potomkom (klásť vajíčka), dobrovoľne vyjde na strom (Dub kermesový, ktorý sa nachádza v oblasti Blízkeho východu) a tam sa pevne prichytí. Červec už nezíde dole, pretože jeho misia je jasná: musí zomrieť, aby dal život svojim deťom. Keď sa pripevní na drevo, obalí sa červenou škrupinou a vnútri nakladie vajíčka. Vajíčka takto udržuje pod ochranou. Keď sa vyliahnu malé červíčky, kŕmia sa na tele svojej matky tri dni. Počas tohto kŕmenia matka zomiera a vypúšťa sýtočervenú farbu na svojich potomkov, ktorí sú ňou zafarbení a na týchto stromoch vznikajú červené škvrny. Po troch dňoch sú červíčky pripravené opustiť škrupinu. Na štvrtý deň sa chrobák premení na snehovo biely vosk podobný vlne a odpadáva zo stromu. V tomto bode ožíva slovo z Izaiáša:

Iz 1,18: „Poďte len a súďme sa – vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur [heb. Taalath], môžu byť ako vlna.“

Izaiáš 53

Táto kapitola je pravdepodobne najväčšie proroctvo o Mesiášovi v Starom zákone, pretože hovorí o Jeho živote, utrpení a smrti. Napriek tomu, že dnes mnohí rabíni odmietajú, že by táto kapitola hovorila o Mesiášovi⁵, mnoho prominentných rabínov a vykladačov v židovskej histórii (v Talmude, Targume či Zohare) sa vyjadrilo, že táto kapitola hovorí o Mesiášovi⁶.

Jeden židovský učenec (Claude Montefiore) vysvetľuje vynechanie tejto kapitoly z čítania: „Keďže tejto kapitole bola prisudzovaná kristologická interpretácia kresťanmi, je vynechaná z prorockých lekcií deuteronomických Sabatov… toto vynechanie je zámerné a pozoruhodné.“

Pozrime sa v nasledovnej tabuľke na niekoľko podobností:

Skryté kódy

Stará zmluva v hebrejčine podľa židovských mudrcov obsahuje hĺbkový rozmer. Rabíni po celom svete používajú techniku, ktorá sa volá Sekvencia rovnako vzdialených písmen. Koncom minulého storočia objavil Yacov Rambsel v Izaiášovi 53 napísanú vetu: „Ježiš je moje meno.“ Je to klaster počítaný každých 20 znakov.

Podľa Granta R. Jeffreya, Yacov Rambsel urobil obrovský objav, keď zistil, že Boh zakódoval do tejto malej pasáže, 53. kapitoly Izaiáša, meno Ježiš a nielen to, ale doteraz sa tam našli takmer všetky mená tých, ktorí sa zúčastnili Jeho ukrižovania. Našiel tam: Ježiš, Nazaretský, Mesiáš, tri Márie, dvoch veľkňazov, dvoch Jakubov, Herodesa, Piláta a mnohých Ježišových učeníkov. V podstate tam našiel 74 mien, miest a udalostí z času Ježiša Krista.

Zvláštnosťou je, že v 53. kapitole Izaiáša nenašli meno Judáš. Viac ako 50× sa nachádza napísaný v knihe Izaiáša, ale nie v 53. kapitole. Avšak, jeho náhrada, Mattiyah, tam je.

Akrostych v Novej zmluve

Akrostych je báseň, v ktorej je väčšinou v začiatočných písmenách, slabikách alebo slovách jednotlivých veršov ukryté nejaké slovo alebo celá veta. Mnoho rôznych akrostychov bolo objavených v Písme a neustále pribúdajú nové⁷.

Jn 19,19-22 „ A Pilát napísal i nápis a položil na kríž. A bolo napísané: Ježiš Nazarejský, kráľ Židov. A ten nápis čítali mnohí zo Židov, lebo miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný, bolo blízko mesta. A bolo napísané hebrejsky, grécky a latinsky. Vtedy vraveli najvyšší kňazi Židov Pilátovi: Nepíš: Kráľ Židov, ale že on povedal: Som kráľ Židov. Ale Pilát odpovedal: Čo som napísal, to som napísal.“

Čo bolo napísané na kríži, keď to pobúrilo najvyšších kňazov? Bol to text:

Ješua Ha’Nazarej V’Melech Ha’Jehudim

Všimnime si, že prvé písmená každého slova tvoria: JHVH, čo je známy hebrejský tetragrammaton: JAHVEH.

Ježiš Kristus je Mesiáš

Mesiáš zaplatil za dlh, ktorý sám nedlžil. Vidíme to v Starej zmluve, kde je zjavený trpiaci Mesiáš, ktorý svojou smrťou vzal hriechy sveta. Biblia je plná skrytých vecí a je na človeku, aby tieto poklady vyskúmal.

Pr 25,2: „Slávou Božou je ukryť vec, a slávou kráľov je vyskúmať vec.“

 ______________________________________________________________________________________

Niektoré zdroje:
www.oxfordbiblechurch.co.uk
www.bibleprobe.com/jesuscode.htm
www.youtube.com/watch?v=9TcmNClOqLw
Cosmic Codes: Hidden Messages from the Edge of Eternity, Dr. Chuck Missler, ISBN 978-1-57821-072-5
wikipedia