Fytoterapia - liečba bylinkami

Liečba bylinkami je dnes veľmi populárna a zažíva svoju renesanciu. Znova pozeráme späť, ľudstvo akoby sa vracalo cez stredovek do staroveku, kedy liečba bylinkami bola rozšírenou a osvedčenou medicínou. Dnes stojí fytoterapia na pomyselnej hranici medzi klasickou (akademickou) a alternatívnou (ezoterickou) medicínou. Liečivé rastliny sú prirodzeným prírodným liečebným prostriedkom, ktorý je sám o sebe neutrálny. Liečenie pomocou rastlín v spojení s okultnými prvkami ako sú kyvadlo, znamenia zverokruhu, zaklínacie formulky, špeciálna tajuplná príprava, práca s energiami, je príkladom ezoterických liečebných metód.

Akademická medicína sa zakladá na overených poznatkoch prírodných vied a účinnosť jej metód je dokázaná na veľkých súboroch pacientov, pričom metóda musí byť opakovateľná nezávisle od podmienok. Všetky prúdy alternatívnej medicíny majú svoje korene v pohanských náboženstvách alebo vo filozofii a pre úspešnosť liečby je nevyhnutná viera. Podľa názorov alternatívnych liečiteľov, keď sa oddelí alternatívna medicína od svojej filozofie, stane sa neúčinnou. Význam slova ezoterika je tajná náuka pre zasvätených, ktorá má pomáhať pri nájdení zdravia, šťastia a sebapoznania. Je to určité synonymum pre slovo okultizmus, ktorý tiež zahŕňa systém tajných vied o veciach a javoch našim zmyslom skrytým. Moderné slovo ezoterika, ktoré sa dnes používa, neobsahuje negatívny náboj, ktorý vyvoláva pojem okultizmus. Na novej vlne hnutia „návrat k prírode“ sa ezoterická loďka s vlajkou „PEACE“ úspešne plaví do polyteistického prístavu New Age. Na svojej palube má homeopatické prípravky, ihly na akupunktúru, sóju, obilninové zrná, Bachove lieky, Švédske kvapky, zbierku magnetov, talismanov, amuletov, liečivých kameňov, kyvadlá, prútiky, karty a snár.

Skutočnosť, že niektoré rastliny obsahujú liečivé látky, je známa od straroveku a ľudia ju na základe skúseností využívali na liečbu rôznych chorôb. Staroegyptský papyrus Eber obsahuje až 900 bylinkových receptúr. Egypťania napr. liečili makom, z ktorého je možné získať veľmi silné analgetiká (morfín). 2 000 rokov pred n. l. čínski lekári používali rastlinu Ephedra sinica na kašel a pľúcne choroby. Efedrin, účinná látka obsiahnutá v tejto rastline, sa používa aj dnes ako súčasť liekov pri bronchitíde a astme. Sú zachované záznamy o používaní bylín na liečbu chorôb pri starovekých civilizáciách v Babylone, v Grécku a v Ríme, ale i v Peru, v Mexiku a v Indii.

Samozrejme, aj moderná medicína využíva mnohé liečivé látky, ktoré boli objavené v rastlinách. Alkaloidy vinblastin a vinkristin sa ako cytostatiká používajú na liečbu rakoviny. Digitalis, látka rastlinného pôvodu, sa využíva ako liek na posilnenie zlyhávajúceho srcového svalu a používajú ho milióny ľudí na svete. List senny sa doporučuje pri obstipácii, urologický čaj pri močových ťažkostiach, pri kašli je obľúbeným prostriedkom výťažok z brečtanu, pri kŕčových žilách extrakt z pagaštanu konského. Pozitívny efekt brusníc na zápaly močového mechúra je vedecky dokázaný. Mnohé oficiálne lieky v podobe tabletiek, roztokov alebo mastí obsahujú účinnú látku izolovanú z rastlín, ktorej efekt sa potvrdil v serióznych vedeckých štúdiách. Preto nemožno povedať, že oficiálna medicína je v rozpore s fytoterapiou, ani nemožno stanoviť presnú hranicu medzi nimi. Práve „prírodní liečitelia“ radi umelo stavajú do protikladu klinickú liečbu a bylinkárstvo. Fytoterapia je však organickou súčasťou modernej vedy. Niekedy život človeka závisí od lieku pochádzajúceho z rastlín (Digoxín), niekedy je fytoterapia vhodná doplnková podporná liečba, ktorá môže byť prospešná, ale nie je bezpodmienečne potrebná a za určitých okolností môže byť liečba bylinkami aj nevhodná, dokonca poškodzujúca zdravie s negatívnymi dôsledkami.

Fytoterapia môže byť efektívnym liečebným prostriedkom akademickej medicíny, ale aj nebezpečným nástrojom okultných praktík ľudového liečiteľstva. Výsledok závisí od spôsobu hľadania liečivej rastliny, metódy prípravy lieku, mechanizmu účinku a filozofie v pozadí. Proti bylinkovému čaju nemá nik výhrady. Podozrivé však je, keď sa má bylinka zbierať v noci v čase splnu mesiaca, keď sa pária žaby, potom sa má variť v hrnci tak, aby sa varechou miešalo doľava (nie doprava), hovoriť pri tom magické slová a myslieť na to, čo chceme dosiahnuť. Ak je v rastlinke prítomná liečivá látka, tak tam bude aj cez deň (nielen v noci svätojánskej) a miešaním doprava sa nestratí. A pretože „ticho lieči”, a mágia je zakázaná, netreba hovoriť ani zaklínacie formulky.

Falošné predstavy a názory o fytoterapii

V našej spoločnosti je rozšírených niekoľko falošných myšlienok, ktoré masovo ovplyvňujú ľudí. Obhajcovia prírodnej medicíny cieľavedome rozširujú nepravdivý názor, že všetko čo pochádza z prírody je zdravé, a že naopak, všetky látky vytvorené chemickou cestou v laboratóriu sú jedovaté. V tejto myšlienke sa stretla lož s hlúposťou. Čo je zdravšie: tabletka Celaskonu vyrobená v laboratóriu chemickou cestou alebo pomaranč, vypestovaný „v prírode“, ktorý zmenil farbu od postrekov? Niektorí ľudia nevypijú lipový čaj, ktorý sa predáva v sáčkoch, pretože prešiel úpravou v továrni, ale vypijú čaj z lipy, ktorú si sami nazbierali vedľa diaľnice, nesprávne usušili na priamom slnku, zaliali 100 stupňovou vodou a s cukrom pomiešali hliníkovou lyžičkou. Cieľom úpravy rastlinných prostriedkov v laboratóriách je izolovať liečivú látku a eliminovať ostatné zložky, ktoré by ľudskému organizmu mohli škodiť. Výsledkom je liečivý produkt, ktorého koncentrácia účinnej látky je optimálna, bez súčasného nežiadúceho vedľajšieho účinku ostatných zložiek. Výrobcovia a propagátori prírodnej medicíny však argumentujú, že rastlinné liečivé prostriedky (tzv. fytofarmaká) účinkujú najlepšie, pokiaľ sú podávané v komplexnej „prírodnej“ forme, a v žiadnom prípade nie chemicky vyčistené. (Bylinkový čaj v sáčku je odpornou „chémiou“, ktorú pravý bylinkár odmietne, nazbiera a pripraví si bylinky sám.)

Myšlienku, že všetko, čo je z prírody, je dobré a zdravé, vyvracia fakt, že takmer všetky drogy pochádzajú pôvodne z prírody. Mohli by sme povedať, že drogy predstavujú skutočne 100 % čistý prírodný produkt. Ópium je šťava z nezrelých makovíc. Z ópia sa izoluje morfín-jeho hlavný alkaloid. Meskalín je halucinogén z kaktusu, ktorý používali Indiáni. LSD sa pôvodne izolovalo z huby (čistá príroda). Hašiš predstavujú sušené kvety konope, marihuana - sušené kvety a listy rastliny konope siatej. Kokaín je alkaloid z kríku koka. U nás rastú rastliny čeľade ľuľkovitých, ktoré obsahujú jedovaté alkaloidy a môžu spôsobiť smrteľné otravy (napr. ľuľok zlomocný). Vidíme teda, že nie všetko, čo sa v prírode nachádza, je zdravé, a nie všetky plody v lese sú jedlé.

Ďalší mýtus hovorí, že bylinkami je možné uzdraviť všetky choroby, pretože v prírode je liek na každú chorobu. Sú ochorenia, ktoré žiadnymi bylinkami nie je možné uzdraviť: napríklad cukrovka, rakovina, zápal slepého čreva, ruptúra žlčníka, ďalekozrakosť, infekčné ochorenia… Často sa stáva, že ľudia sa doma dlho liečia bylinkami sami, alebo vyhľadajú ľudového liečiteľa, a tým premeškajú včasnú diagnostiku závažného ochorenia.

Sama som bola svedkom toho, ako pacient na doporučenie ľudovej liečiteľky vysadil inzulín, lebo mu sľúbila, že ho vylieči bylinkami. Po niekoľkých dňoch ho v kóme doviezli na metabolickú JIS, kde zomrel.

Samozrejme, ľudová liečiteľka nebola právne stíhaná. Správna liečba je však možná len vtedy, keď sa stanoví správna diagnóza. Niektorí bylinkári sami určujú aj diagnózu, často veľmi pochybným spôsobom. Byliny odporúčajú len podľa určitých vonkajších príznakov, bez potrebných znalostí príčiny a prejavov choroby, podstaty a lokalizácie patologických dejov. Odporúčanie bylinných zmesí proti chorobám, ktoré sú rastlinnými prípravkami dokázateľne neliečiteľné, je pre zdravie človeka veľmi nebezpečné. Ak nie je fytoterapia indikovaná, môže poškodiť človeka priamo i nepriamo. Neskorá diagnostika ochorenia zhoršuje prognózu liečby.

Podobnou utópiou je tvrdenie, že je možné pripraviť všeliek. Tento pradávny ľudský sen nájsť jeden zázračný liek na všetky choroby, elixír života, sa dodnes nenaplnil. Alebo naplnil? Dnes sú k dispozícii voľnopredajné produkty, ktorým sa prisudzuje úloha všelieku. Sú to také prípravky, ktoré majú liečiť všetky choroby, ale nielen to! Je možné užívať ich aj preventívne! Luis Pasteur by nám možno závidel, možno by tomu ani nerozumel, ale to v biznise nie je dôležité! Je to reálne, aby v jednej fľaštičke bol roztok z bylín, ktorý pokryje všetky choroby rozličného pôvodu? Príkladom všelieku sú Švédske kvapky, výrobky z aloe vera, žen-šen, mumio.

Napriek tomu, že žen-šen alebo aloe obsahujú mnohé biologicky účinné látky s pozitívnym efektom na zdravie človeka, nie je možné od nich očakávať pôsobenie na také široké spektrum rôznych chorôb, ktoré spolu navzájom nijako nesúvisia. Švédske kvapky údajne obsahujú účinné látky na cca 46 druhov chorôb! Svojou skladbou s 36 nesúrodo zostavenými 
ingredienciami nepredstavujú skutočný rastlinný liečivý prostriedok. Očakávanie uzdravenia je v tomto prípade úplne zavádzajúce a z lekárskeho hľadiska nereálne. Účinnosť týchto prípravkov v takomto rozsahu nebola objektívne potvrdená.

Tvrdenie, že homeopatia je 100 % prírodná medicína, je majstrovské klamstvo. Nejedná sa o neškodné lieky na rastlinnej báze bez vedľajších účinkov! Niektoré homeopatické produkty obsahujú ťažké kovy (ortuť, arzén, olovo), ktoré sú pre ľudský organizmus toxické i vo veľmi nízkych koncentráciách. Napríklad Jouannyho homeopatický liekopis uvádza ako liek pre liečbu ľavej mandli jodid ortutnatý a pre liečbu pravej mandli jodid ortutný! V literatúre boli popísané otravy ortuťou u detí liečených homeopatickými preparátmi! Podávanie homeopatík na báze alkoholu malým deťom vedie k riziku otravy alkoholom, na ktorý je detský organizmus nesmierne citlivý. Samotný spôsob prípravy „lieku“ je záhadný. Za liečivý účinok homeopatika nezodpovedá látka, ktorá sa v procese prípravy riedi, ale energia, ktorá do roztoku vstúpila! Čím viac sa látka riedi, tým viac je prípravok účinnejší (a preto aj drahší)! Predávajú sa aj riedenia (D 23, C11 a vyššie), pri ktorých sa v homeopatickom prípravku nevyskytuje ani jedna molekula účinnej látky! V tzv. placebom kontrolovaných dvojito zaslepených pokusoch nebola u homeopatík dokázaná vyššia účinnosť než u placeba! Pretože princípy homeopatie sú v priamom rozpore s poznatkami lekárskej vedy, nie sú homeopatiká uznané ako oficiálne lieky.

Tvrdenie, že 100 % rastlinná strava je najzdravšia, je nepravdivé. Človek nie je bylinožravec, nie je vôl, ktorý neustále prežúva. Enzymatický systém tráviaceho traktu nie je vybavený pre trávu. Človek potrebuje pestrú vyváženú zmiešanú potravu, pričom z lekárskeho hľadiska jedna tretina bielkovín má byť živočíšneho pôvodu.

Jedlo tiež nie je všeliekom, a už vôbec nie na rastlinnej báze. Vegetariánstvo je formou filozofie, súčasťou východného náboženstva, nie je základom zdravého životného štýlu.

Ktorá bylinka je tá správna?

Liečba bylinkami patrí do rúk odborníka, preto laické liečiteľstvo je z pohľadu lekára neprijateľné. Už samotná diagnostika ochorenia je veľmi náročná a komplikovaná. Diagnóza stanovená ľudovým liečiteľom je často chybná, a preto je nesprávna aj jej následná liečba. Liečba laických liečiteľov je nebezpečná aj vtedy, keď sa riadia diagnózou, ktorú stanovil lekár. Výber liečivej rastliny je veľakrát nekritický. Dnešní propagátori bylinkárstva radi siahajú po skúsenostiach z dávnej minulosti bez toho, aby si vierohodnosť zdroja overili. Pramene z histórie sú bohaté, ale nie všetky spoľahlivé. K serióznym vedeckým poznatkom sa pridáva veľa ľudových povier. Ožívajú okultné a magické praktiky. Ako vieme, že rastlinka je skutočne vhodná na liečbu určitej choroby? V okultných vedách v histórii ľudstva nachádzame princíp podobnosti, ktorý sa využíval aj v spojitosti s liečením bylinkami. Princíp podobnosti sa vyskytuje už v písomníctve starých tibetských, čínskych a arabských kultúr. Ide o učenie, ktoré bolo prevzaté z pohanských náboženstiev a kultov. Dnes môžeme smelo povedať, že ide o úplne nelogický spôsob uvažovania. Napríklad, pri liečení chorôb mozgu používali liečitelia v Číne vlašské orechy, pretože ich vzhľad pripomínal svojou podobou mozog! Princíp podobnosti sa vyskytuje tiež v okultných a magických knihách, ktoré boli napísané v stredoveku ako 6. a 7. kniha Mojžišova, ktoré nie sú pokračovaním piatich Mojžišových kníh Biblie, ale sú zbierkou tajuplných učení, zaklínadiel, krvavých rituálov a magických spôsobov liečenia. Tento princíp využíval aj stredoveký mág Paracelsus, ktorý pri svojom liečení využíval i astrológiu. Tvrdil, že keď určitá rastlina vykazuje vonkajšiu podobu k určitému orgánu ľudského tela alebo pripomína určité príznaky, potom je určená pre tieto ľudské choroby! Preto bodliaky mali pomáhať pri pichaní v boku a rastlinky, ktorých lístky pripomínali tvarom zuby, odporúčal na liečbu zubov.

Princíp podobnosti je odveké magické pravidlo, nie je prírodným zákonom. Ide o povrchné pozorovanie a magické spájanie niektorých vecí v okolitom svete bez pochopenia skutočnej podstaty vzťahu medzi javmi v prírode. Takýto výber „liečivej“ bylinky na podklade starého historického prameňa nemôže nasledovať terapeutický úspech. Ani recept starý tritisíc rokov nemusí byť správny. Ak má byť bylinka liečebným prostriedkom, musí skutočne obsahovať liečivé látky, ktoré sú na konkrétnu chorobu naozaj účinné! Ďalším okultným spôsobom, ktorý sa aj dnes bežne používa, je určenie liečivej rastliny pomocou kyvadla. Lekár študuje šesť rokov, aby určil správny liek, ale kyvadlo ho rozpozná hneď! Skutočná efektivita. Kyvadlo sa vychýli v rukách psychotronika k „účinnej“ rastline na počkanie, na základe toho, že choroba vysiela k tej pravej rastlinke neviditeľné energetické signály. Kameňom úrazu je fakt, že kyvadlo vyberá bylinku len z ponuky, ktorú mu dá ľudový liečiteľ.

Akú literatúru zvoliť?

Literatúry o bylinkárstve je v súčasnej dobe veľké množstvo. Je však každá kniha vhodná? Treba rozlišovať medzi atlasom liečivých rastlín a praktickou príručkou mágie, medzi biológiou a okultizmom, lebo obal môže byť rovnaký. Asi najväčší úspech zožali knihy Márie Trebenovej. MUDr. Judith Erdélyiová tvrdí, že tento úspech je paradoxne práve v ich chybách. Nebiblická zbožnosť autorky napĺňa túžbu ľudí po nadprirodzených veciach. V jej knihách nachádzame úctu k Márii s bohatou zmesou povier. Citová prehnanosť, jednostrannosť a fanatická viera v liečivé rastliny vedú k oprávnenej kritike aj medzi bylinkármi. Mária Trebenová často udáva úplné uzdravenia ťažkých stavov za veľmi krátky čas, a to výlučne odvarmi z byliniek. Mnohé „uzdravenia“ neboli potvrdené. Niektorí ľudia „úplne uzdravení“ po liečivej procedúre zomreli. Výsledky úspešnej liečby si Mária Trebenová v niektorých prípadoch len privlastnila, pretože mnohí pacienti naďalej pravidelne užívali klasické lieky a popritom pili liečivé čaje. Knihy Márie Trebenovej sú v rozpore s Duchom Biblie, preto ich neodporúčam. V závere jednej zo svojich kníh Mária Trebenová hovorí: „Svojou silou, vôľou a požívaním byliniek môžeme vyzdravieť. A to zvyšuje ľudskú sebaúctu.“ Inými slovami (môj výklad): Z vlastnej sily svojvoľne v nezávislosti od Boha, prostredníctvom byliniek sa sami vieme vyliečiť, kedykoľvek chceme. Sme teda sebestační, Boha nepotrebujeme a to zvyšuje našu ľudskú pýchu v prehlbujúcej sa vzbure voči Bohu.

Je príroda Božou lekárňou?

Veľmi často používané heslo „Späť k prírode“ má svoje korene v nábožensko-filozofickej predstave, podľa ktorej je príčina chorôb v narušení harmónie medzi človekom a prírodou. Tento predpoklad je však z biblického hľadiska nesprávny. Skutočným koreňom problémov je narušený vzťah medzi Bohom a človekom skrze ľudský hriech. Dôsledkom hriechu sú choroby a narušenie harmónie človeka a prírody, ktorá je dnes v padlom stave. Myšlienka, že príroda má božský charakter, pochádza z východných náboženstiev. Príroda je dielom rúk Stvoriteľa a sama očakáva na uzdravenie, ktoré prinesie až vláda Mesiáša v tisícročnom kráľovstve. „Lebo vieme, že celé stvorenstvo spolu vzdychá a spolu bolestí ako v pôrode až doteraz.“ (Rim 8:22) Preto je nepravdivé tvrdenie, že príroda je Božou lekárňou. Príroda je v súčasnosti pacientom. Len zmierenie ľudí s Bohom má uzdravujúci vplyv na krajinu. Uctievať treba Boha Stvoriteľa, a nie stvorenie (prírodu). Heslo by malo správne znieť: Späť k Bohu! Treba sa usilovať o harmóniu s Bohom, vtedy sa automaticky človek dostáva aj do harmónie s prírodou. Bez správneho postoja k Bohu človek nemôže mať správny postoj k prírode. Boh je dobrý a dokonalý, ale príroda sa pokazila, je v porušenom stave.

Prečo ľudia hľadajú zdravie prostredníctvom byliniek? Odpoveď je jednoduchá: pretože sú chorí! Ľudia často najskôr vyhľadajú ľudovú liečiteľku, a až potom, keď je ochorenie plne rozvinuté, lekára. Niektorí s diagnostikovaným závažným ochorením hľadajú „šetrnejšiu alternatívu“ agresívnej klasickej liečby. Problémom je preceňovanie možností fytoterapie, ktoré sú výrazne obmedzené, a zakrývanie jej nežiadúcich účinkov, ktoré reálne má.

Úskalím liečby bylinkami v našej kultúre sú pohanské praktiky, povery, ľudové zvyky a tradície, veštectvo a okultizmus, s ktorými sa často spája. Regionálna veštica je väčšinou súčasne bylinkárka, ktorá svojimi radami manipuluje celé okolie. Vyhlasuje sa za veriacu v Boha, na krku má kameň podľa znamenia zverokruhu, na stenách náboženské predmety. S obľubou zariekava, a to všetko „pre dobro ľudí“ takmer zadarmo. Tieto okultné praktiky len zneužívajú byliny. Proti klasickej fytoterapii (bez okultných prvkov) nemožno nič namietať, treba však pamätať na jej reálne riziká. Problémom je, že niektorí ľudia viac veria bylinkárom ako Bohu a úmyselne Ho obchádzajú. Snažia sa sami vyliečiť, sami dosiahnuť zdravie, úspech, financie, osobné šťastie ... A to všetko bez Boha, aby sa Mu nemuseli podriadiť, aby nemuseli zmeniť životný štýl. V nezávislosti od Boha je veľká pýcha. V skutočnosti ľudoví liečitelia chcú mať moc, slávu a vplyv, nezáleží im na ľuďoch. Niektorí idú k veštici v nevedomosti, niektorí okultné sily vyhľadávajú. Pred Bohom je to hriech, ktorý treba priznať a zanechať. Boh túži, aby ľudia v problémoch k Nemu volali, pretože On vie uzdraviť aj dnes.

Veriaci človek sa najskôr modlí k Bohu a potom, ak neustúpia ťažkosti, vyhľadá lekára. Ísť k lekárovi je prirodzené, nie je to zakázané. Kresťan však nevyhľadáva alternatívne smery medicíny ako riešenie svojho života, pretože ich nepotrebuje.

V podstate existuje elixír života, liek na všetky choroby z Božej lekárne. Ak by som tento nadprirodzený liek mohla pripodobniť tabletke, potom tabletkou by bolo Božie Slovo, ktoré treba zapiť Svätým Duchom. (Liek je nutné užívať pravidelne a nevysadzovať!) Duch Svätý je tou živou vodou, ktorú králi v rozprávkach hľadali a alchymisti o nej snívali. Každý človek potrebuje túto živú vodu. Biblia tvrdí, že Božie slová sú lekárstvom celému telu (Príslovia 4:20-22, Príslovia 16:24). Boh povedal skrze ústa proroka: „Ale vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnce spravodlivosti, a lekárstvo bude na jeho krídlach, vyjdete a budete poskakovať ako vykŕmené teľatá.” (Mal 4:2) Mágiu a okultizmus nám však Boh zakázal (pre naše vlastné dobro). Kráľ Šalamún nám radí: „Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Poznávaj Ho na všetkých svojich cestách a On bude urovnávať tvoje cesty. Nebuď múdrym vo svojich vlastných očiach, boj sa Hospodina a odstúp od zlého. To bude zdravím tvojmu životu a rozvlažením tvojim kostiam.” (Pr 3: 5-8)

Na záver Vám chcem spolu s apoštolom Jánom zaželať plné zdravie: „Milovaný, prajem Ti, aby si sa mal vo všetkom dobre, a aby si bol zdravý, tak ako sa má dobre tvoja duša.” (3Jn 2)

Použitá literatúra:
MUDr. Rucki Štepán CSc: Alternativní medicína - pomoc nebo nebezpečí ?,
Praha, Návrat domu, 2000, s. 99-103
MUDr. Erdélyiová Judith: Alternatívna medicína vo svetle Biblie,
Bratislava, MSEJK, 2000, s. 39-46